Plán B /Book 2/

62.

,,Už si?" Poviem a asi už po desiatykrát zaklopem na dvere do jeho kúpeľne. Fajn, nemôže za to. Ako prvú som kúpeľnú využívala ja a trvalo mi to trošičku dlhšie.

Večierok sa začína o ôsmej a teraz je pól desiatej, čo sme malinko nevypočítali takže prídeme trochu... možno trochu viac neskôr.

,,Už jdu." Povie a po krátkej chvíli sa dvere konečne otvoria a v nich stojí Marek. Nebolo na ňom nič zaujímavé keďže bol oblečený ako skoro vždy. Džíny a tričko, no aj tak vyzeral dokonale. ,,Jak vypadám?"

,,Ako vždy." Poviem, čo v ňom nevyvolá žiadnu reakciu. To až moje ďalšie slová na jeho tvári vykúzlili obrovský úsmev. ,,Dokonale... ako vždy."

,,Hele, hrdličky. Neměli jste tam už být?" Ozve sa odo dverí pobavený Michal, upozorňujúc na čas, ktorý už sme ale dávno stratili.

,,Jo, jdeme." Pokynie mi a obaja sa vydáme von do Marekovho auta mieriac rovno až k domu, kde sa párty koná. Dom nebol zrovna najväčší, no určite sa nedá povedať, že by bol malý. Išla z neho hlasná hudba a z vonka bolo vidieť aká kopa ľudí vo vnútri je.

,,V pohode?" Spýta sa Marek pred tým ako sa rozhodneme vysadnúť z auta a ja prosto s menším úsmevom prikývnem aby som ho upokojila, čo sa zdalo, že fungovalo keďže sa pousmial, vysadol z auta rovnako ako aj ja a bok po boku sme vošli dnu do domu plného hluku a alkoholu.

,,Marek!" Ozve sa meno môjho bruneta a vedľa nás sa objaví dievča približne v rovnakej výške ako ja, čo znamená dosť nízke, a obíme Mareka. ,,Přišel jsi!"

,,Jasně, že jsem přišel. Přece bych si nenechal ujít takovou oslavu, ne?"

,,A tohle je?" Poukáže na mňa brunetka s povytiahnutým obočím a ja v mysli prekrútim očami.

,,Má přítelkyně, Mika."

,,Přítelkyně? Neřekl jsi mi, že máš přítelkyni. Já jsem Maja." Povie prekvapene brunetka a predstaví sa mi. Nevyzerala ako keby jej to vadilo.

,,No jo, neptala jsi se."

,,Dáte si něco?" 

,,Mne by stačilo zatiaľ víno."

,,Mně přines něco tvrdý prosím." Povie Marek na čo Maja s menším úsmevom prikývne a odíde niekam ku stolom.

,,Co na ní říkáš?"

,,Myslím si, že s ňou nebudem mať problém." Poviem keďže mi naozaj prišla simpatická a milá. Asi som ju súdila moc brzo.

,,A tancovat!" Povie Maja, keď príde aj s plastovými pohárikmi plnými alkoholu, o ktorý sme si požiadali a potiahne nás za ruky ku skupine ľudí, ktorá tancuje.

Vydržali sme s Marekom pri sebe asi hodinu, vďaka alkoholu som začala celkovo strácať pojem o čase, no viem, že som svojho bruneta stratila, keď nám išiel po ďalšie poháriky. Bol na tom horšie, keďže pil viac a ja som sa úprimne bála, že sa niekde zložil na zem. Aj preto som sa ho nakoniec vybrala hľadať.

,,Marek!?" Kričala som cez hlastnú hudba a márne dúfala, že ma aspoň trochu počuje.

,,Mika!" Ozve sa vedľa mňa a mne pohľad padne na bruneta. Nie ale toho môjho.

,,Nash? Čo tu robíš?" Spýtam sa prekvapene a snažím sa na neho zaostriť zrak, čo sa zdalo ako nemožná vec.

,,Kamarátkyna párty. Skôr čo tu robíš ty? Poznáš Maju?" Na jeho tvári sa objavý prekvapenie, ktoré som aj napriek alkoholu v hlave, dokázala dobre rozoznať.

,,Nie. Je to Marekova kamarátka."

,,Si si istá, že iba kamarátka?" Zamračený výraz nikdy nenaznačoval nič dobrého. A to, že ho na svojej tvári Nash teraz mal tiež nenaznačovalo nič dobrého.

,,Áno... prečo?" Spýtam sa nechápavo a hneď na to Nash ukáže za mňa. Zase som cítila ten nepríjemný pocit, no teraz už som vedela z čoho to je. Áno, žiarlila som. Ale kto by nežiarlil ak by sa na jeho priateľa lepilo nejaké dievča a on nevyzeral vôbec, žeby mu to vadilo. To skôr naopak. Bozkávali sa. Oni sa práve bozkávali.

,,Poď." Pokynie mi Nash aby ma dostal z Marekovej blízkosti a ja po chvíli kedy som sa na dvojicu ešte pozerala nakoniec prikývnem a vydám sa za svojim kamarátom. Vytiahol ma von na záhradu, kde nebola ani jedna živá duša a obaja sme si sadli do zelenej trávy, ktorá teraz ale kvôli tme vyzerala skôr čierno.

,,Je opití." Snažila som sa vysvetlit si situáciu, ktorú som videla. Hovorila som si to skôr pre seba. Možno som dúfala, že ma to upokojí a budem tomu veriť.

,,A ty naivná." Mal pravdu. Vždy som bola naivná a navždy asi aj budem.

,,Možno som." Myknem ramenami. Môj pohľad je zabodnutý do zeme a ja sa snažím vyčistiť si myseľ, ktorá je ale zaliata alkoholom. Zrazu sa jemné ruky môjho spoločníka objavia na mojej brade a on ma donúti zodvihnúť pohľad na neho. Na chvíľku som sa zahľadela do jeho oceánovo modrých očí. Boli tak podobné Marekovým, tieto som ale nemilovala.

Zrazu sa jeho tvár začala ale približovať k tej mojej a mne chvíľku trvalo než mi došlo o čo sa to vlastne snaží. Chce ma pobozkať! Nash, človek, ku ktorému som nikdy necítila viac ako kamarátstvo.

Moja ruka konala automaticky a ocitla sa na jeho tvári. Nechystala sa ju ale podržať, tento dotyk bol silnejší. Facka, ktorú som mu venovala jeho pohyb rovno zastavila a donútila ho sa vrátiť späť na svoje miesto.

,,Nash!" Poviem vystrašene a rýchle sa zo zeme zodvihnem. Ako sa to celé mohlo tak zvrtnúť. Chcela som odísť. Nechcela som tu byť.

,,Ja... prepáč iba-" Nenechala som ho odpovedať. Bolo mi jasné, že sa chce ospravedlňovať, za to čo spravil, no ja som to nechcela počuť.

,,N-Nie. To je jedno..." Poviem a rýchle ako mi to alkohol iba dovoľuje od neho odídem prechádzajúc k boku domu, kde bolo najväčšie ticho a ihneď zavolala prvej osobe, ktorú som dokázala vytočiť, keďže som na svoj mobil moc nevidela.

,,Haló?"

,,Honza?"

,,Miko? Jo?"

,,Nemohol by si po mňa prosím prísť."

,,Přijet? Kam?"

,,B-Boli sme s Marekom na párty, no ja sa necítim dobre."

,,Jasně, příjezdu pro vás."

,,V-Vlastne! Iba po mňa..."

,,Okay... jasně. Zapni si polohu a hned jsem tam. Počkej před domem."

,,Dobre, ďakujem." Poviem a hneď na to sa z mobilu ozve  zvučka, ktorá ma upozorní na to, že je hovor u konca takže si ho dám späť do vačku a snažím sa dostať k príjazdovej ceste domu aby som mohla počkať na svoj odvoz, ktorý bol teraz mojou jedinou záchranou.

Netrvalo dlho než sa pred domom objavil Honzov Mustang a on z neho pohotovo vysadol bežiac ku mne.

,,Miko, vypadáš strašně. Kde je Marek, když je ti tak zle?! Pojď." Rýchle ma chytí vôkol ramien na čo sa mu vytrhnem aby som mohla odísť na kraj a vyvrátiť časť svojho žalúdka do trávi. Za toto mi nebude Maja vďačná. Nie žeby som ja jej bola.

Potom už si nepamätám nič...

Love ya all💖