Plán B /Book 2/

47. Richard...

Dominika ma zobrala až k parku, v ktorom som sa s Richardom mala stretnúť už pred pól hodinou a po objatí odišla.

,,Mika!" Ozve sa za mnou veselý hlas a ja sa otočím.

,,Ahoj!" Obímeme sa.

,,Čo že si mi napísala? Už som si myslel, že si na mňa zabudla."

,,Na teba a zabudnúť? To by som musela mať stratu pamäti." Zasmejeme sa a kráčajúc vedľa seba po chodníku naďalej pokračujeme v rozprávaní. ,,Skôr mi povedz, čo je u teba nového."

,,U mňa ani v celku nič." Jeho hlas neznel moc presvedčivo.

,,Nič? Čo tak... nová priateľka?" Možno idem až moc na vec, no nejako sa mi to hodilo do témy tak prečo toho nevyužiť.

,,Priateľka?! Ale prosím ťa. JA a priateľka. To sa asi nestane." Začne sa smiať, no po mojom vážnom pohľade ho smiech prejde. ,,Odkiaľ to máš?"

Naše kroky sa zastavili a my sme stáli v strede chodníku s vážnou témou na jazyku.

,,No... na instagrame máš fotku kde bozkávaš nejakú babu tak som si myslela, že..." zrazu nastala nepríjemná atmosféra.

,,Instagram mi asi pred týždňom niekto hackol. Už sa to rieši a dúfam, že to bude čoskoro všetko v pohode. Tú fotku som ale ja vydať nemohol." V tej chvíli mi trochu odľahlo. Žiadna priateľa znamená žiadny smutný Michal.

,,Ale... ako si to myslel, že by si TY nemohol mať priateľku?" Ďalšia otázka, ktorá ma trápila.

,,To je trochu osobnejšie. Ešte sa o tom nerád rozprávam." Poškrabe sa na zátylku a pozrie do zeme.

,,Veď vieš, že mi môžeš všetko povedať, nie?" Jednou rukou som ho chytila za rameno.

,,Jasné, že to viem." Pousmeje sa. ,,Ono... nejaký čas po tom ako si odišla do Česka som zistil, že moja... orientácia išla dlhý čas zlým smerom. Ak ma teda chápeš."

Vtedy som zastala a iba na neho prekvapene hľadela. Prečo do seba zrazu všetko tak zapadá. Žiadna priateľka, páčia sa mu chalani. Čo sa to vôbec deje?

,,Asi ti to vadí, čo?" Počula som jeho smutný hlas, ktorý ma vyviedol z tranzu.

,,Čože? Nie, nie, kdeže. Vôbec mi to nevadí. Skôr som rada ale to už je iné téma." Zasmejem sa a on chápavo prikývne. ,,A... páči sa ti zrovna niekto?"

,,Vlastne áno." Milujem tie zamilované pohľady ľudí, keď myslia na niekoho, koho majú radi. Je to tak roztomilé.

,,A kto?" Bola som ako malé dieťa.

,,O tom by som sa už naozaj nerád rozprával."

,,Okej. Chápem." Ruky zodvihnem do ochranného gesta a zasmejem sa.

,,Prečo sa ale rozprávame iba o mne? Čo ty?"

,,No toho bude viac."

,,Máme čas." Povie a znova sa dáme do kroku.

-28🌹
Časť mala výsť už včera keďže som mala narodeniny, no vymazala sa mi... 😅