Plán B /Book 2/

56. Podvádza ma

Ráno svojich narodenín by som si predstavovala inak než prebudenie v prázdnej posteli sama, keď mám priateľa, no nemohla som s tým nič spraviť. Toto bude pre mňa ešte naozaj zaujímavý deň, no bohužiaľ nie v tom najlepšom zmysle.

Postavila som sa a s menšou nádejou sa pozrela do Marekovho štúdia. Dúfala som, že tam bude aspoň na to aby mi poprial dobré ráno, je jasné, že je zbytočné v to teraz dúfať. Ale no tak... proste si užijem super narodeniny a budem sa snažiť nemyslieť na to, že ich slávim bez osoby, s ktorou som ich chcela tráviť najviac.

Vydala som sa rovno na prízemie do kuchyne odkial išla či už mierne hlasná hudba spojená s falošným spevom tak aj príjemné vône vďaka ktorým by som odhadovala, že niekto robí lievance.

,,Dobré ráno." Hodím na svojho brata žiarivý úsmev a on sa od panvice otočí mojím smerom a spev v miestnosti utíchne.

,,Aaaa! Naše oslávenkyně!" Povie radostne a prejde ku mne aby ma mohol naozaj veľmi silno objať ako to on rád robí. ,,Všechno nejlepší k narozeninám."

,,Ďakujem. Čo to kuchtíš?" Spýtam sa a sadnem si na barovú stoličku pozerajúc ako pripravuje jedlo.

,,Narozeninovou snídani." Povie a ja nad ním s úsmevom pretočím očami. Bol naozaj pekný pohľad na to ako on pripravuje jedlo mne.

Zrazu sa predomnou objavila kopa lievancov poliatá sirupom. Môj úsmev spôsobili ale farebné sviečky, ktoré do jedla boli pozapichané. Malé, no naozaj nesmierne zlaté gesto, čo mi náladu zlepšilo o veľké percento.

,,Prěj si něco." Povie s radosťou v hlase na čo ja zatvorím oči a s prianím na mysli sviečky zfúknem. ,,A teď jíst."

Michal bol vždy dobrý kuchár a každé jeho pripravené jedlo, ktoré som ochutnala mi to iba viac dokazovalo.

,,Je to vynikajúce! Ako vždycky." Poviem na čo sa on pyšne chytí za srdce. Bolo mi jasné, že sa mi snaží čo najviac zlepšiť náladu a úprimne mu to išlo.

-
-
-

,,A teď je na čase jsi užit narozeniny. Jdeme do nákupáku!" Povie, skôr zakričí. Nebrala som to ako zlý nápad. Odreagujem sa a môžem kúpiť darček Honzovi takže som s Michalom proste súhlasila a obliekla sa rovnako ako aj on aby sme mohli vyraziť.

Po ceste sme si s Michalom na celé auto púšťali rádio a spievalo ako zmyslov zbavený, no užívala som si to na plnej čiare. Úprimne s ním bolo ľahké zabudnúť na všetko.

,,Tak... kam bys chtěla jít nejdřív?" Spýta sa keď vojdeme do nákupného centra a ja sa zamyslím. Najprv by som mohla ísť určite niečo kúpiť honzovi a potom by sme sa mohli ísť popozerať po obchodoch s oblečením. Nemám u Mareka zrovna nejako moc vecí, keďže mám všetko na Slovensku. Tiež by sa mohol nájsť čas na to aby sme sa niekde najedli.

,,Tam." Radostne ukážem na obchod s drobnými darčekmi a hračkami, ktorý ma zaujal a hneď sa jeho smerom aj vydáme. Som si istá, že tam nejaký darček nájdem.

,,Hele, Miko." Ozve sa za mnou keď si prezerám malé roztomilé sochy a ja sa pozriem smerom odkiaľ sa moje meno ozvalo. V tej chvíli ma chytí silný smiech keďže pohľad na Michala so psou maskou stál naozaj za to. ,,Tohle potřebuju do života."

Strávili sme v malom obchodíku naozaj dlhú chvíľu a zabávali sa na vtipných drobnostiach. Na radu prišla kopa obchodov s oblečením, ktoré nás zabavili na ešte dlhšiu chvíľu pretože som si veľa kúskov skúšala a do iných som nútila Michala. Proste som ho potrebovala vidieť v košeli, či v mikinách, ktoré sa mu naozaj hodili. Skončili sme s piatimi taškami v ktorých bolo pár Michalových vecí a pár mojich. Na to ale kolko tašiek sme mali toho nebolo tak veľa.

,,A teď jídlo!" Povie na čo sa ja pozriem na čas, ktorý ukazuje môj mobil. Strávili sme tu skoro päť hodín a ani na chvíľu si nesadli takže si teraz jedlo naozaj zaslúžime.

,,Okay. Kam pôjdeme?"

,,To nech na mně." Povie a rozíde sa smerom k fast foodom pričom idem ja hneď za ním. Zastavil až pri jednom, ktorý som síce nepoznala, no verila som, že tu majú jedlo dobré, keďže si bol Michal istý, že chce ísť sem. Prosto sme si sadli na miesta pri okne a objednali si jedlo a to konkrétne burgre, ktoré on naozaj vychvaľoval.

,,Čakala som, že bude dneska horší." Poviem počas toho ako si vychutnávame prinesené jedlo, ktoré už sme ale skoro celé dojedli a usmejem sa na blondiaka, ktorý je ním celý pošpinený. ,,Iba by som-"

Zaseknem sa v strede vety keď pozriem von oknom. Do očí sa mi nahrnú drobné slzy keď uvidím Mareka ako si niečo "vybavuje" v spoločnosti blondínky, ktorá sa pri ňom počas chôdze držala naozaj blízko.

,,-chcela vedieť prečo je Marek s niekym iným." Svoju vetu preformulujem na inú a vo chvíli kedy dvojicu uvidí aj Michal sa postavím zo svojho miesta a začnem si zbierať veci.

,,Miko no tak. Není to tak jak to vypadá. Musíš mi věřit." Snažil sa ma zastaviť Michal počas toho ako si to rýchlim krokom mierim von. Jeho slová ale vôbec nepomáhali.

Ako mi to mohol urobiť. Povie, že si musí niečo vybaviť a miesto toho aby si niečo naozaj vybavoval si radšej vyjde von z nejakým dievčaťom. Naozaj som mu za to asi nestála. Ešte ani na to aby mi aspoň povedal pravdu. Vedela som, že sa niečo deje. Už keď sme boli v Bratislave. Podvádza ma...

Vo chvíli kedy som sa chystala z nákupáku vyjsť dnu vošiel brunet, ktorému po pohľade na mňa hneď spadol úsmev z tváre zatiaľ čo jeho spoločníčka mala na tvári nechápavý výraz.

,,Neboj sa. Ja už odchádzam. Pokojne si ďalej vybavuj veci a nenechaj sa rušiť." Poviem s dávkou sarkazmu v hlase a rozbehnem sa von pričom za sebou počujem či už krik Marka tak aj Michala.

Hneď ako som prišla k Michalovmu autu som nasadla a čakal na neho, našťastie nie moc dlho keďže bežal hneď za mnou. Nanešťastie za nami bežal ale aj Marek.

,,Choď. Prosím!" Povedala som so slzami v očiach a on aj keď dosť neochotne naštartoval auto a odišiel tesne pred tým ako brunet stihol k autu dôjsť. Pred tým na neho Michal ale hodil ospravedlnivý pohľad a ja plný bolesti.

,,Měla by jsi ho nechat ti to vysvětlit, Miko." Čakala som, že sa mi to Michal bude snažiť vyhovoriť.

,,A počúvať to ako za nič nemôže a ako som to iba zle pochopila. Oh! A nakoniec to ešte pre istotu otočí proti mne, nie?" Bola som nahnevaná, no hlave nesmierne smutná. Po mojich slovách v aute nastalo hrobové ticho. Michal sa sústredil na riadenie a ja som sa oprela o okno a snažila sa udržať slzy v sebe. Nebudem plakať. Nie kvôli nemu...

Hneď ako sme prišli domov som sa rozbehla do spálne a z pod postele si vytiahla batoh, do ktorého som si začala hádzať najpotrebnejšie veci...

Love ya all💖