42. Mám? Nemám?

206 15 2
                                    

Už druhý deň bol zavretý doma vo svojej izbe. Nevyliezol, no vieme, že tam bol. Vždy keď sme prišli zaklopať na jeho dvere aby sme zistili, či je aspoň v poriadku tak povedal nech ideme preč. Potreboval byť sám.

,,Čo sa stalo, že ho to tak dostalo?" Bála som sa o blondiaka, ktorý je tak dlho zavretý.

,,To netuším, no i já se o něj bojím. Nejedl." Prikívne Marek a pokračuje s prípravou raňajok.

,,Máš ešte ten kľúč? Toto už nie je zdravé ani normálne." Povzdychnem si.

,,Mám." Povie a otvorí jeden zo šuplíkov v kuchyni. Vytiahne malý strieborný kļúčik a obaja sa vydáme k Michalovy do izby.

,,Michal?" Potichu zaklopem, no nič sa neozve. Možno to nepočul, alebo zaspal. A čo keď sa mu ale niečo stalo!?

Marek odomkol dvere a po zistení, že konečne zaspal som si oddýchla. Aspoň chvíľku si poriadne odpočinie.

,,Prinesiem mu sem jedlo aby sa potom mohol najesť ked už nechce vyjsť von." V niektorých prípadoch to vyzerá, že sa chová ako dieťa, no tiež ho treba pochopiť. Ja ale neviem ako ho pochopiť. Neviem čo sa stalo...

Prišla som do jeho spálne s táckou plnou jedla položila mu ju na stôl.

,,Dúfam, že sa naje."

,,Myslím si, že jo. Není blbej." Povie Marek a ja sa na neho pousmejem. Hneď na to on opustí izbu a ha si všimnem, že v jednej ruke má stále odblokovaný mobil.

Mám? Nemám? Stojí mi to za to?

-28🌹

Plán B /Book 2/Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt