Plán B /Book 2/

38. ,,Kelo pro mně taky!"

Sedeli sme v kuchyni... teda... Marek sa prechádzal po miestnoti. Nevedel si sadnúť, potreboval pohyb.

,,Začni." Pokynul Michalovi môj modro očko a on sa zhlboka nadýchol.

,,Nikdy jsem vám to tam nechtěl tak zničit, no neměl jsem moc na výběr. Osoba, která mě do tohohle zatáhla mi vyhrožovala."

,,Čím!?" Spýtal sa Marek. Pravde podobne nechápal, čo bolo také hrozné, že ho to donútilo zničiť nám novo rekonštruovaný byt.

,,Chtěl prozradit mou identitu a... identitu někoho na kom mi nesmírně záleží." Sklopil pohľad Michal a začal sa hrať so svojími prstami.

,,Kto?" Povzdychol si Marek. Je jasné, že ak Michalovi na niekom tak záleží tak ho nemôže zradiť. Láska s nami robí divy. Ja som napríklad nikdy neprestala k Honzovy cítiť nejakú určitú lásku, no nie natoľko silnú aby som opustila Mareka. Svojho modro očka milujem nadovšetko.

,,...Kelo..." Vydýchol a pozrel na nás.

,,Kelo? Vy..." Tajne som dúfala, že k sebe niečo cítia a ja sa môžem zahrať na pubertiačku, ktorá ich shipuje.

,,Mám ho rád. Víc než jen rád. Nemohl jsem mu to udělat." Nadýchol sa a pokračoval. ,,Jen jsem vás chtěl odstrašit abych mohl něco najít."

,,Čo!?" Zase vybuchol. Myslím si, že dneska nebude mať už dobrú náladu.

,,Přívěšek." Povie a začne hľadať niečo na svojom mobile. Zrazu mi ale ukáže obrázok zlatého náhrdelníka s diamantom.

,,Čože? Načo?" Tentokrát som bola tá, ktorá sa pýtala a ničomu nerozumela. Aj keď som Miachala chápala a vedela som, že nechcel Richardovy ublížiť, tak som v sebe mala menší náznak zlosti.

,,Drahý prívěšek. Vypadá obyčejně, no má nesmírnou hodnotu." Mobil si odložil späť do vačku.

,,Počkať. Ten si ale v byte nájsť nemohol." Poviem keď mi dojde, že sa prívesok nenachádza v byte.

,,Ani jsem ho nenašel."

,,Je u mňa." Poviem a on na mňa prekvapene pozrie. Jeho oči sú plné očakávania a prekvapenia. Chcel alebo skôr potreboval ten náhrdelník.

,,Miko... j-já..."

,,Nie! Michal ten prívesok je pre mňa veľmi dôležitý."

,,Kelo pro mně taky!" Zakričí a v očiach sa mu objavia slzy.

,,Michal..." Povzdychnem si. Neviem, čo mu na to mám akože povedať. Bolo by pre mňa ťažké mu ten prívesok len tak dať. Má vôbec Kelova identita hodnotu toho prívesku?

,,Ne. Máš pravdu. Nemúžu to po tobě chtít. Promiň." Postaví sa a odíde do svojej izby. Nezabudne poriadne buchnúť dverami. Bolo to počuť až do kuchyne. Bolo mi ho naozaj ľúto...