Bane's daughter

Chapter IV

„Zrazu sa tu objavili démoni . Bolo ich asi desať. S Izzy sme im zabránili sa k tebe dostať, no ten jeden si nejako našiel cestu. Prepáč, Aria.“ Povedal Alec vystrašene. „Aria, si v poriadku?“ spýtala sa ma Izzy. Ja som prikývla a pozrela sa na ňu nechápavo: „Áno, prečo?“ Izzy sa na mňa pozerala a ukázala na nos: „Tečie ti krv.“ Chytila som sa za nos a pozrela sa na prst. Krv.

Rýchlo som šla po utierky, ktorými som sa snažila zastaviť krvácanie z nosa. Alec ku mne pribehol a položil si ruku na môj chrbát. „Našla si ho?“ spýtal sa po chvíľke, keď mi prestala tiecť krv. „Áno. Aj som sa s ním rozprávala. Len mám pocit, že keď príde domov, tak bude celý vystrašený a nahnevaný.“ Povedala som a poškriabala sa na zátylku.

„Prečo?“ nechápavo sa na mňa pozrel Alec. „Videl ma ako trpím a ako kričím od bolesti. Keď ma ten démon zhodil na zem, tak sa spojenie zrušilo.“ Povedala som a vydýchla si. „Neboj sa. Bude len vystrašený, nie nahnevaný.“ Pousmial sa Alec a Izzy mi podala pohár vody. „Čo ti povedal?“ spýtal sa ma Alec zvedavo.

Pozrela som sa na neho a pokrútila hlavou: „Najprv bol vystrašený, keď ma tam uvidel. Potom bol prekvapený, pretože som sa k nemu dostala cez myseľ. No a potom sa ma spýtal prečo som to spravila, čo sa stalo. Chcela som mu povedať viac, no potom ma ten démon zrazil na zem.“ Alec sa na mňa pozeral a zotrel mi jednu slzu. „Vráti sa a všetko bude tak ako predtým.“ Povedal povzbudzujúco.

Prikývla som a po chvíľke som dodala: „Keď otec nie je doma, tak som majiteľom, paňou ja. Tento dom je môj. Hahahahaaa.“ Povedala som zlomyseľne. Už som plánovala čo všetko budem robiť. Pripravím párty, poupratujem trocha, zalejem kvety, budem volať s Jacobom. Alec s Izzy sa na mňa pozreli a potom sa pozreli na seba. „Nebudeš tu sama, Aria. Budem tu s tebou.“ Povedal napokon Alec.

Pozrela som sa na neho, na človeka, ktorý mi zničil plány. „Prečo?“ vyhŕkla som na neho typickú otázku, ktorú používa úplne každý. Pozrel sa mi do očí a s vážnou tvárou a vážnym tónom mi povedal: „Pretože si odpadla, pred niekoľkými hodinami.“ Pozrela som sa na Izzy, aby mi pomohla. „Nepozeraj sa na mňa Aria. Nepomôžem ti, Alec má pravdu. Odpadla si a nesmieš byť sama v dome.“ Povedala mi pričom zodvihla ukazovák a mierila ním na mňa.

Následne sa oprela o kuchynský pult a usmievala sa do mobilu. „Alec? Izzy sa správa divne. Nemá náhodou frajera?“ pošeptala som. „Našla si nejakého, no asi im to nevyšlo a teraz asi pozerá nejaké videá. Ten mundane, s ním to nevyšlo.“ Pošepkal, no Izzy ho počula. Pozrela sa na neho vražedným pohľadom a ja som sa začala smiať. Obaja sa na mňa divne pozreli, no mne to bolo jedno. Neprestávala som sa smiať.

Po pol hodinke Izzy odišla a ja som zostala sama s Alecom. Alec sa venoval svojmu luku a ja som si čítala na gauči, ktorý je pod oknom. Nemohla som sa veľmi sústrediť na tú knihu, keďže som stále myslela na otca. Ako sa tam má? Kedy sa vráti? Hrozí mu nebezpečenstvo? Kto bol ten muž vedľa neho? „Aria.“ Povedal Alec a sledoval ma so smutným pohľadom. „Utri si slzy.“ Odcekol a ďalej sa venoval svojmu luku.

Nechápavo som sa na neho dívala, no potom mi to došlo. Plakala som. Celú tvár som mala od sĺz. Zotrela som si ich a pokúsila sa venovať svojej knihe. Po hodine čítania som zaspala. Prebudila som sa až na obrovský buchot. Prudko som otvorila oči a pozrela sa na miesto, kde bol naposledy Alec. Nebol tam. „Alec?“ povedala som. Neozýval sa, všade bolo ticho. Znova sa ozval veľký buchot, tentokrát to šlo z otcovej pracovne. Postavila som sa a šla k pracovni.

Zastala som pred dvermi, bola som nervózna a bála som sa. Hlboko som vydýchla a prudko otvorila dvere dokorán, zapla som lampu a pozrela sa po celej miestnosti. Nikde nikoho. Vstúpila som dnu a prehľadala každý roh pracovne. „Nič.“ Zamrmlala som a odišla z pracovne. Prehľadala som celý dom, no Alec nikde. Vzala som mobil a uvidela od neho správu. ‚Aria, prepáč, že som nezostal pokiaľ si sa nevzbudila. Ale mám dôležitú prácu. Potom ti zavolám.‘ položila som mobil a šla si spraviť raňajky.

Sadla som si za pult a pustila sa do medových cereálií, Cherios. Keď som dojedla, umyla som riady, pretože viem ako otec neznáša neporiadok. Začula som buchnutie dverí a otočila sa. Pomaly som šla  do obývačky a keď som sa pozrela k dverám uvidela som Luka. „Aria! Vitaj! Konečne si doma.“ Vravel radostne a šiel ma objať. Objala som ho a poškriabala sa na zátylku: „No, hej. Otec mi volal, že sa môžem vrátiť. Tak som tu.“ Usmiala som sa na neho. „To som rád.“ Povedal s úsmevom. „Kde je Magnus? Potrebujem pomoc.“ Povedal vážnym tónom. „Preč. Momentálne tu nie je a neviem kedy sa vráti. Ale čo potrebuješ? Možno ti budem vedieť pomôcť.“ Povedala som presvedčivo.

„Nechcem ťa zaťažovať a navyše, Alec by ma zabil.“ povedal so smiechom. Zasmiala som sa a prikývla. „Ako bolo vo Forkse?“ spýtal sa ma zvedavo. „No, bolo dobre, ale aj bolo zle. Na začiatku bolo fajn, nová škola sa rovná stres a tak, ale všetci boli milí a pomáhali mi. Bývala som u Jacoba, takže som bola rada. Všetci sa ma pýtali či spolu chodíme a ja som chcela povedať nie, no Jacob sa ku mne pritúlil, aby žiarlili a dali mi pokoj. Každý večer som volala s otcom. Potom sa po mesiaci prestal ozývať. Tak som potom začala byť smutná a depresívna. Ale neskôr mi povedal Billy, že volal otec nech sa vrátim. V rýchlosti svetla som si zbalila veci a otvorila portál a ocitla sa tu. No a potom som zistila, že otec je preč. Ale nie som sama, Alec je tu so mnou. Len musel odísť, vraj niečo dôležité sa vyskytlo.“ Dokončila som svoj monológ a Luke sa na mňa pozeral. „Nemala si to tam ľahké však? Myslím na škole.“ Povedal vážne.

„Nie, nemala. Zo začiatku hej, ale potom som zistila, že sa tak správajú ku mne pretože som dcéra veľkobosoráka Brooklynu. Takže tak. Potom sa to dozvedeli chalani a začali ma šikanovať, keďže som im nechcela pomôcť vo vyvolaní démona.“ Povedala som smutne. „To mi je ľúto, Aria.“ Povedal Luke a chytil ma za rameno. Rozprávala som sa s ním ďalšiu hodinu a chcela som viac, no volali mu vlci. Vraj niečo vážne. „Prepáč, Aria. Vidíme sa a potom sa porozprávame.“ Povedal s úsmevom. „Dobre. Ahoj.“ Úsmev som mu opätovala a zatvorila som dvere, ktoré som následne zamkla.