Bane's daughter

Chapter X

Ráno som sa prebudila na príšerný škrekot. Markus sa hneď postavil do obrannej pozície a ja ešte nerozospatá som sa snažila posadiť. „Čo to do pekla?“ zamrmlala som popod nos, čím som pripútala Markusovu pozornosť. „To sú len démoni. Pokoj.“ Povedal, pozrel sa na mňa a doslova sa začal smiať. „Vyzeráš hrozne.“ Povedal a ja som na neho hodila môj vražedný pohľad. Postavila som sa z postele a namierila si to rovno do kúpeľne.

Markus ma čakal na posteli a sledoval každý môj krok až som nezatvorila dvere. Po pol hodinke som vyšla a snažila sa nezabiť na tých podpätkoch. „Môže byť?“ spýtala som sa Markusa. Počkať, naozaj som sa spýtala na názor démona, ktorý je vo vlčej podobe a zjavne netuší čo slovo móda znamená? Aria, preboha tebe už šibe. Odišla som z izby a Markus ma nasledoval. „Kde je kuchyňa?“ spýtala som sa a Markus ma tam zaviedol.

Mlčí, to neznamená nič dobré. Vošla som do kuchyne, kde nikto nebol. Otvorila som chladničku a nenašla som tam nič. Nahnevane som sa pozrela na Markusa a spýtala sa: „Kde nájdem jedlo?“ on len pokrútil hlavou a mne nezostávalo nič iné než: „Starý otec! Kde nájdem jedlo?!“ skríkla som po ňom, no nikto mi neodpovedal. Pozrela som sa zvláštne na Markusa a on niekam šiel, rozhodla som sa ho nasledovať. Odviedol ma do nejakej miestnosti. Asi to bola pracovňa, ktorá patrila starému otcovi.

Porozhliadla som sa a na stole som našla odkaz, na ktorom bolo: ,Moja najdrahšia vnučka, musel som niečo dôležité vybaviť, vrátim sa až večer. S láskou Asmodeus.‘ „Vyzerá to tak, že sme sami.“ Povedala som a odložila papier späť na stôl. „A čo teraz?“ spýtala som sa sama seba a znova sa porozhliadla po miestnosti. Uvidela som knihy, ktoré som nikdy nevidela. Vzala som jednu do ruky a začala čítať. Bola to mágia, všelijaké čary a kúzla, dokonca tam boli aj znaky. Vzala som si tie knihy a posadila sa za stôl. Markus si ľahol na gauč oproti mne a sledoval ma.

Niektoré z tých znakov som poznala, no väčšina z nich mi bola neznáma. Rozhodla som sa naučiť tie znaky a aj kúzla, ktoré nepoznám, za ten čas, ktorý tu strávim. Sedela som nad tými knihami šesť hodín a už som ovládala všetko z nich. „Otec by ma zabil, ak by to zistil.“ Zamrmlala som a pozrela sa na spiaceho Markusa. Knihy som vrátila späť na miesto, aby ma Asmodeus nezabil a podišla som k Markusovi.

Sadla som si na zem a rukou sa oprela o gauč, na ktorom ležal. Ani neviem kedy, no zaspala som. Snívalo sa mi, že na nás niekto zaútočil, keď tu Asmodeus nebol. Prebudila som sa celá vystrašená a pozrela sa na Markusa, ktorý ešte stále spal. „Markus. Markus. Markus!“ vravela som a triasla ním, čím som ho prebudila. „Čo je?“ nerozospato sa ma spýtal. „Niekto na nás zaútočí. Snívalo sa mi to a moje sny sú ako vidiny.“ Povedala som a pritom som sa stavala zo zeme. Markus hneď vyskočil na zem a prenasledoval ma do predsiene. Cítila som, že nie sme sami, že niekto práve vošiel dnu. Hneď prvé čo ma napadlo bolo: „Kto sa opovažuje vstúpiť do Asmodeova brlohu neohlásene?“ spýtala som sa vážnym tónom a postavila sa do stredu predsiene. Aria ty si vážne hlúpa. Čo sj to spravila? Veď toto nie je ank tvoj dom! Hlúpa Aria!

Po mojom boku stál Markus, ktorý vyceril zuby na toho dotyčného. Keď som ho uvidela skoro ma šľahlo. „Ty! Ty si ten úchyl!“ skríkla som po ňom. Markus na mňa len divne pozrel, no hneď sledoval toho démona, ktorý bol v mojej izbe a prehraboval sa v nej. Keď spravil krok dopredu, Markus sa automaticky postavil predo mňa a varovne na neho zavrčal. „Na tvojom mieste by som sa nepribližovala. Už je aj tak dosť nahnevaný, keďže som ho zobudila.“ Odvetila som a sledovala každý krok démona. „Ale prosím ťa. Tamto šteňa na mňa nemá.“ Chvastal sa. Už som spomínala, že nenávidím, keď sa niekto chvastá? „Komu tu vravíš šteňa? Ty úchylák nechutný!“ zvýšila som po ňom hlas a postavila sa vedľa Markusa. Znova spravil krok dopredu a to isté aj ja. „Si presne povahovo taká ako tvoj otec!“ skríkol a ja som sa usmiala. „Áno! A som za to rada!“ zvýšila som po ňom hlas a on na mňa zaútočil. Mihla som rukou a on odletel na druhú stranu.

Bola som nahnevaná, viem, že nenávidí otca a otec má veľa nepriateľov a priateľov, ale nikto ho nebude urážať. To smiem len ja. „Aria, upokoj sa.“ Počula som ako na mňa volá Markus. Bolo mi to jedno, mne je už všetko jedno. Stratila som kamarátov, dokonca ma môj otec ani nehľadá. Pretože ak by ma hľadal, tak by sa tu už dávno objavil. Začula som hromy a uvidela som blesky, ktoré skoro trafili toho úchyla. Postavil sa zo zeme a spravil krok ku mne. Bol nahnevaný, no nie tak ako ja. Zakričala som a jeho to odhodilo von. Nasledovala som ho a postavila som sa na schody. „Nikdy. Už nikdy neurážaj môjho otca!“ skríkla som a zodvihla som ruku. On sa automaticky začal zvíjať od bolesti.

Cítila som ako ku mne pribehol Markus. „To stačí, Aria.“ Povedal rázne, no ja som ho nepočúvala. „Aria, prestaň! Markus odveď ju!“ počula som Asmodeov hlas. Zodvihla som zrak a uvidela ho, hneď som prestala a zacítila som ako sa niekto dotkol mojich rúk a ťahal ma dnu. Keď som sa spamätala a trocha upokojila, uvidela som Markusa v ľudskej podobe. A do kelu, on dokáže zmeniť podobu. Veď vravel, že je to vlčí démon, nikto mi nepovedal, že dokáže meniť podobu. A ak dokáže zmeniť podobu tak to znamená, že je-" ,,A do kelu." zamrmlala som.