Bane's daughter

Chapter IX

Keď tá bolesť prešla, poobzerala som sa okolo seba a uvidela zem ako púšť, vysušené stromy bez lístia, len konáre. Začula som nechutný škrekot, pozrela som sa nad seba a uvidela démonov ako lietajú. Otec mal pravdu je to tu desivé. Znova som sa poobzerala okolo seba a uvidela som dom.

Obrovský dom, ktorý nebol tak ďaleko. Rozhodla som sa k nemu vydať, sama neviem prečo, cítila som to tak. Ako som k nemu kráčala, tak ma príšerne desili tí démoni. Celá som sa triasla a bála som sa, chcela som byť čo najskôr pri starom otcovi. Po piatich minútach chodenia som sa objavila pred tým domom.

Bol naozaj obrovský a rozpadnutý. Nemal ani dvere, tak som bez zaklopania vošla dnu. Vnútri boli knihy a sviečky, nebolo to také desivé ako vonku. Práve naopak, bolo to útulné, no aj tak ma na tom niečo desilo. „Kto sa opovažuje vstúpiť do Asmodeova brlohu neohlásene?" prudko som sa otočila a uvidela muža. Bol starší než otec, no nie o veľa. Bol celý čiernom a opieral sa o paličku. Samozrejme mal ma sebe lakovky. Pozerala som sa na neho a skenovala ho pohľadom. „Nepočula si ma?!" zvýšil po mne hlas a ukázal mačacie oči.

Zostala som prekvapená, nevedela som čo mám robiť. Len som tam tak stála ako prikovaná. Strácal so mnou nervy. Videla som ako ten muž na mňa zaútočil. V rýchlosti som zdvihla ruky do obrannej pozície a tým sa okolo mňa spravil štít. Samozrejme sa moje mačacie oči dostali na povrch. Nechcela som ich ukázať, no niekedy ich nedokážem ovládať.

Pozrela som sa na neho a on zostal prekvapene stáť. „A-Aria?" spýtal sa ma prekvapene a jemne. Odstúpila som o krok od neho a vydýchla. Srdce mi bilo ako o život. „Aria Bane? Dcéra veľkobosoráka Grenwichu?" spýtal sa ma. „Brooklynu, nie Grenwichu. Otec je veľkobosorák Brooklynu." Povedala som jemne a potichučky. Ten pán sa usmial a začal ku mne kráčať. „Moje prenádherné vnúča." Pevne ma objal.

Prekvapene som zostala stáť, no nakoniec som ho objala. „S-Starý o-otec?" spýtala som sa bojazlivo. On sa odtiahol a usmial sa na mňa. „Áno, Aria. Som tvoj starý otec. Volám sa Asmodeus. Ani sa ťa nebudem pýtať nič o mne, pretože viem, že tvoj otec ti o mne nepovedal a vôbec sa mi ani nezmienil, že existuješ. Zistil som to až keď si sa s ním spojila. Vtedy som zistil, že si moje jediné vnúča." Potom ako to dopovedal sa začal chvastať o tom aký démon je a všetko možné.

„Ale čo ty? Aria. Povec mi o sebe." Zvedavo sa ma pýtal. „No tak som Bane-ova dcéra. Také ocinkovo dieťa. Mám, teda mala som najlepšieho kamaráta. Otca strašne ľúbim, no pohádali sme sa a dosť. Zodvihol na mňa ruku a chcel ma udrieť, lenže v seba obrane som podpálila polovicu bytu. Mama zomrela pri pôrode, čiže celý život som mala len otca. Nikto z mojej školy nevedel, že som dcéra veľkobosoráka ale potom sa to dozvedeli a šikanovali ma. Jacob si ma zastal a potom som sa zoznámila s ostatnými zo svorky vlkov. U Jacoba som bývala pol roka. Poslal ma tam otec na školu a mesiac sme udržovali kontakt, no potom mi už nezavolal, nenapísal a ani nezdvíhal. Pohádali sme sa kvôli tomu, že mi o tebe nechcel povedať a nechcel mi povedať pravdu. Zdrhla som z domu a ocitla sa tu. Chcela som ťa spoznať a si môj starý otec, takže si moja rodina, či chcem alebo nie." Dokončila som svoj monológ a Asmodeus sa na mňa pozeral.

„Zostaň tu. Aspoň na pár dní." Povedal prosebne. Váhala som nad tým. Niečo vo mne mi vravelo nerob to a uteč hneď teraz, no ja som tak nespravila. Prikývla som a pousmiala sa. „Výborne, Aria. Pripravil som ti izbu a budeš mať ochrancu. Veď vieš, sme v Edome." Povedal a viedol ma do izby, kde ma čakalo veľké, chlpaté, čierne stvorenie.

„Aria, toto je Markus, tvoj ochranca. Je to démon vlka, nemusíš sa ho báť je neškodný, čo sa týka teba." Povedal a ja som po ňom skočila, začala som ho maznať a hrať sa s ním. Výskala som od šťastia a Asmodeus sa na mňa zmätene pozeral. Usmievala som sa ako idiot. „Prečo si taká šťastná?" nechápavo na mňa pozeral. „Otec mi nikdy nedovolil mať takého zlatučké stvorenie." Povedala som a ďalej hladkala Markusa.

„To by už stačilo." Neveriacky som sa pozerala na Markusa. „Aria, keďže je Markus démon, tak dokáže rozprávať." Povedal Asmodeus a pozeral sa na mňa. „Tak toto je úžasné!" zvýskla som a ďalej objímala Markusa. Asmodeus radšej odišiel z izby a venoval sa svojej práci. Ako som sedela na zemi a hladila Markusa, začala som zívať. Nebolo neskoro, no všetka tá mágia, ktorú som dnes využila ma unavila. „Časový posun." Zamrmlala som a hodila sa na posteľ. Potľapkala som na miesto vedľa seba a Markus tam vyskočil. Ľahol si vedľa mňa a spokojne oddychoval.