Bane's daughter

Chapter XXV

-O pár týždňov neskôr-

„Aria!“ vtrhol do domu Alec s krikom. Ja a otec sme sa na neho pozreli a nechápali sme o čom vravel. „Alec, spomaľ. Vôbec nič ti nerozumieme.“ Povedala som a on sa nadýchol. „Amaimon. On utiekol.“ Povedal a mňa zamrazilo. Posadila som sa na gauč a celá som sa triasla. „Ako je to možné?“ spýtal sa Magnus. Bolo vidno, že sa bojí a je nahnevaný. „Alexander, ako je to možné?! Povedal si, že sa o neho postarajú! Že sa nikdy nedostane von!“ skríkol po ňom otec. „Ja neviem Magnus. Neviem ako je to možné.“ Povedal znepokojene Alec.

„Mal som ho poslať späť do Edomu. Ak by som to spravil, už by dávno trpel a nikdy by odtiaľ nedostal.“ Povedal otec a ďalej pokračoval v hádaní sa s Alecom. Už ani neviem o čom sa hádali, som z toho mimo. Nemal sa odtiaľ dostať, sám Jace sa o to postaral. Nikdy by nedovolil, aby mi ublížil. Ak sa Amaimon odtiaľ nejako dostal, tak musel bojovať s Jaceom.  „Kde je Jace?“ spýtala som sa. Obaja sa prestali hádať a pozreli sa na mňa. „Kde je Jace?!“ zvýšila som hlas. „Neviem, nedokázal som ho nájsť. Asi je na misii.“ Povedal Alec a ja som zakrútila hlavou.

„Jace by nikdy nedovolil, aby sa odtiaľ dostal živý. Alec niečo mi na tom nesedí. Jace ho strážil 24 hodín denne. Tak prečo tam zrazu nebol? Čo ak Amaimonovi niekto pomohol a Amaimon uniesol Jacea?“ spýtala som sa a Alec sa zatváril ako keby som povedala niečo sväté. „Aria, prečo si to myslíš?“ spýtal sa ma otec. „Veď si to predstav. Sám Jace ako sa ku mne správal. A keď som sa niekomu páčila? Ako sa správal, skoro ho roztrhal na kúsky. A to som sa mu len páčila. Lenže Amaimon ma chce mŕtvu. To znamená, že by Jace zomrel len aby ho zastavil.“ Povedala som a Alec bežal do inštitútu.

Otec vzniesol bariéru okolo bytu a hľadal niečo v pracovni. „Chrobáčik, pamätáš sa, čo si sa učila z kníh u Asmodea?“ spýtal sa ma a ja som prikývla. „Je na čase, aby si si to zopakovala.“ Povedal a hodil na stôl knihu prastarej mágie. „Zakázal si mi to. Zakázal si mi, čo i len na to pomyslieť.“ Povedala som a pozrela sa na neho vystrašene. „Áno, ale teraz ti to povoľujem.“ Povedal rázne. „On si po mňa príde, však?“ spýtala som sa ho a on mi nič nepovedal. Jeho pohľad mi úplne stačil. „Neboj sa, volal som Markusovi, je na ceste.“ Povedal a posadil sa naproti mne.

„A čo starý otec?“ spýtala som sa. „Nie. On nie, nedopadlo by to dobre, ak by sa to dozvedel.“ Povedal a ukázal na knihu. Otvorila som ju a začala si opakovať mágiu. Otec sa odo mňa ani len na kúsok nepohol. Sedel predo mnou najmenej tri hodiny. Zatvorila som knihu a vydýchla si. „Hotovo?“ spýtal sa ma. „Áno. Veď mám fotografickú pamäť.“ Povedala som. Aj tak nechápem na čo som si to musela prejsť znova, no ten otcov pohľad ma donútil znova otvoriť tú knihu. „Potrebuješ cvičiť.“ Povedal a postavil sa z kresla, v ktorom sedel celé tri hodiny minimálne.

„Oci.“ Povedala som, no on na tom trval. Postavil ma z gauča a za ruku ma ťahal do stredu izby. „Oci, stačilo.“ Povedala som, no nepočúval ma. Chcel aby som trénovala tú mágiu v knihe, lenže to nie je dobrá mágia. „Otec!“ zakričala som a vytrhla som ruku z jeho zovretia. On sa na mňa prekvapivo pozrel. „Musíš trénovať.“ Povedal. „Nie, nemusím. Otec, prestaň s tým. Prestaň ma nútiť trénovať tam tú mágiu! Viem o čom to je! Nie je dobrá, otec, v tej knihe je čisté zlo a ty chceš, aby som niečo také trénovala?“ spýtala som sa ho. „Ak to nespravíš, tak Amaimon.“

„Tak ma Amaimon možno zabije. Otec, prečo si myslíš, že som stále nažive? Preto, lebo som tú mágiu nepoužila, nikdy nepoužila. Ak ju využiješ, čo i len raz, tak ťa to niečo bude stáť.“ Povedala som a otcovi to v tom momente akoby doplo. „To nie je možné. Asmodeus by nikdy nespravil takú mágiu.“ Povedal. „To preto, lebo tá mágia nie je jeho. Je to mágia Lilith. Vzal si nesprávnu knihu, otec.“ Povedala som a otec zostal zarazený. „Počkať. Ty si nevzal nesprávnu knihu, však? Vieš, na okamžik som si myslela, že nevieš kto je Lilith, ale potom som si uvedomila, že to je blbosť. Takže, prečo chceš aby som niečo také vedela?“ spýtala som sa ho.

Otec si vydýchol a pozrel sa na mňa s vážnou tvárou. „Aria, ak sa Amaimon dostal z väzenia, tak to znamená, že ide po tebe. A neprestane pokiaľ ťa nezabije. Myslím si, že Jacea vzal ako návnadu, pretože vie, že ho prídeš zachrániť a on to využije a zabije ťa. Si moja dcéra, moja krv, moje jediné dieťa, moje srdce a ja nedovolím, aby ťa zabil.“ Povedal so slzami v očiach. „Keďže vieš, že som tvoja dcéra, tvoja krv, tvoje srdce, tak určite vieš čo sa hodlám spraviť.“ Pošepkala som a jedna neposlušná slza mi stiekla po líci.

Pozorovala som otca ako krúti hlavou a niečo mi vravel, no nepočúvala som ho. Jediné čo som chcela bolo aby sme boli všetci šťastní, všetci spolu, šťastná rodina. A to nedosiahnem bez svojho strýka, Jace je súčasť mojej rodiny a ja ho nehodlám prenechať tomu bastardovi. Zodvihla som pravú ruku, nadýchla sa a zakrútila ňou do strany. „Prepáč mi to oci.“ Povedala som, keď som sledovala ako otec padá na zem.