Bane's daughter

Chapter XI

„Psuť ma. Pusť ma!“ kričala som po ňom so slzami v očiach. Cítila som sa oklamane. Markus ma pustil a ja som zdrhla do izby, v ktorej som sa následne zamkla. Počula som ako sa Markus s Asmodeom hádajú. Naslúchala som ich hádke a to čo som počula ma dostalo.

„Asmodeus! Pozri sa ako na tom Aria je! Myslí si, že stratila kamarátov a aj otca! Lenže ona ich nestratila! To všetko kvôli tomu, že si si to vymyslel. Najal si démonov, aby zahrali divadielko. Lenže Aria má city!“ kričal Markus dosť nahnevane. „Stíš svoj hlas! Čo, ak by ťa počula?“ spýtal sa ho varovne Asmodeus. „Nech ma počuje. Dobre spraví ak si uvedomí, že ju jej otec všade hľadá a to isté aj jej priatelia.“ Nachvíľu sa odmlčal, no potom pokračoval, „Asmodeus, dobre vieš, že Magnus si ide po ňu a vezme si ju so sebou nech sa deje čokoľvek.“ Povedal po tichšie, no ja som to aj tak počula.

Otec si ide po mňa. Sadla som si na posteľ a snažila napísať otcovi list, ktorý som mu už mala napísať dávno.  Podarilo sa mi to len tak tak, pretože si to do mojej izby napálil Asmodeus. „Čo robíš?“ spýtal sa nahnevane. „Nič.“ Odvetila som mu a zotrela si slzy. „Čo ti je?“ spýtal sa ma s náznakom starostlivosti. Naozaj je v tom falošnom človeku, pardon démonovi, náznak starostlivosti? Celý čas si mi tu klamal, vravel si ako ma ľúbiš a že nedovolíš nikomu, aby mi ublížil. Boli to klamstvá, však že?

„Čo mi je? Starý otec, pred chvíľou sem prišiel nejaký démon a nadával na môjho otca. Je jasné, že som nahnevaná.“ Dohovorila som svoj falošný monológ a pozrela sa na neho. On len prikývol a odišiel z mojej izby. Ľahla som si na posteľ a vydýchla. Tak strašne som mu chcela povedat pravdu, no potom by zistil, že som ich počula a domyslel by si, že som niečo spravila. „Poslala som otcovi list, hádam ma nájde skôr ako to zistí Asmodeus.“ Zamrmlala som si popod nos a začula som ako niekto klope na dvere.

„Aria, to som ja Markus.“ Povedal smutne. „Čo chceš?“ odvetila som mu nahnevane. Áno bola som nahnevaná, pretože mi klamal rovno do očí a zatajil mi pravdu. „No tak otvor. Vysvetlím ti to.“ Vravel s náznakom núdze v hlase. „Nemám náladu. Daj mi pokoj. Odíď.“ Odvetila som a zatvorila oči. Počula som ako Markus odišiel a ja som si vydýchla. Otec ma hľadá, čo? Ako dlho ma hľadal a ja som o tom nevedela? „Ach, bože, čo som to spravila?“ zamrmlala som a po chvíli zaspala.

Prebudila som sa na obrovský buchot, pozrela som sa von oknom. „Búrka.“ Začula som mne známy hlas, ktorý patril Markusovi. „Čo tu robíš?“ spýtala som sa ho a on len pokrčil ramenami. „Strážim ťa a navyše, nemám kde spať.“ Povedal a poškriabal sa na zátylku. Tak toto mi chýbalo, chcem pokoj a byť sama, no nie vždy mi to musí niekto prekaziť. „Prepáč, že som ti to nepovedal, no Asmodeus si to neželal.“ Povedal smutne. „Neželal? Verila som ti. Mala som ťa rada a zrazu zistím, že ty si-“ nestihla som dopovedať pretože to dopovedal za mňa. „Jeden z princov pekla.“ Pozerala som sa na neho celý ten čas, no keď povedal tú poslednú vetu, musela som odvrátiť zrak, pretože som mala oči plné sĺz.

Sama neviem prečo. Cely čas mi klamal rovno do očí. Tú poslednú vetu som nechcela počuť. Bolo to ako by ma drali z kože až tak ma to zabolelo.  Predstavila som si otca ako sa ma snažil chrániť, asi aj pred týmto sa ma snažil ochrániť.  Chcem otca, potrebujem ho. Musím sa mu ospravedlniť za všetko a potrebujem jeho objatie. Rozplakala som sa ako malé decko. ,,Potrebujem otca." Vravela som pomedzi slzy.

„Ty si ju nevezmeš!“ začula som krik z predsiene a mnou až myklo. „Je to moja dcéra!“ začula som ako zakričal môj otec. Nie to bie je možné. Tak rýchlo sa sem nemohol dostať. Počkať, ako dlho som spala? Pozrela som sa na Markusa, ktorý bol vystrašený a vtedy som vedela, že je tu. „Oci!“ Postavila som sa z postele a bežala za ním, Markus sa ma snažil zastaviť, vraj to nie je bezpečné, ale mne je to jedno. „Oci!“ zakričala som so slzami v očiach a objavila sa v predsieni.

Chcela som sa za ním rozbehnúť a objať ho, no prekazil mi to Markus, ktorý ma chytil za ruky a držal od nich čo najďalej. „Nesmieš.“ Pošepkal. „Prečo? Je to môj otec, Markus. Pusť ma.“ Povedala som mu rázne. „Nesmiem. Asmodeus by ma potrestal.“ Pošepkal. „Asmodeus? Naozaj sa bojíš Asmodea? Veď aj ty si princ pekla, tak sa tak začni správať a nehraj sa na slabocha. A potrestal teba? Prestaň byť taky sebec!“ Odcekla som a vytrhla som sa mu z rúk. Bežala som za otcom, tak najrýchlejšie ako som len vedela, lenže Markus ma dobehol a odsotil na druhú stranu. Pozrela som sa na neho či mu náhodou nešibe, no videla som ako ho starý otec zrazil na zem.

Zakryla som si ústa rukou, pretože až vtedy mi to došlo. Markus sa ma snažil zachrániť. A tým, že ma odsotil sa postavil pred otca a schytal úder. Slzy mi voľne stekali po lícach a ja som sa pozerala na ležiaceho Markusa, ktorý sa nehýbal. ,,M-Markus." Povedala som a vtedy som prilákala pozornosť otca a Asmodea. ,,Aria.." povedal Asmodeus a chcel sa ma dotknúť, no ja som sa odsunula. ,,Nedotýkaj sa ma!" Skríkla som a vytvorila som medzi mnou a Asmodeom bariéru.

Znova som sa pozrela na Markusa a vtom som cítila ako ma otec objal. Drzal ma pevne a hladil ma po chrbte. ,,To je v poriadku, Aria. Neboj sa, nič mu nie je. Bude v poriadku." Snažil sa ma upokojiť, no to sa nedalo. „Oci prepáč mi to.“ Pošepkala som. ,,A čo, zlatíčko?" Spytal sa ma nechápavo. ,,Nikdy som sem nemala chodiť. Prepáč, že som bola na teba zlá a nepočúvala ťa. Tak veľmi ma to mrzí." Vravela som pomedzi plač. Otec ma len silnejšie objal, dal mi pusu do vlasov a vydýchol. ,,Poď, ideme domov." Povedal napokon a ťahal ma preč od Asmodea.

„Tak to nie!“ zahučal Asmodeus a zaútočil na otca. Otec ma rýchlo skryl za seba a začal sa brániť. ,,Otec! Prestaň s tým! Pozri sa na Ariu! Je vystrašená!" Kričal otec po Asmodeovi. Asmodeus sa na mňa pozrel a vtedy akoby sa v ňom niečo zlomilo. ,,Za toto môžeš jedine ty, otec. Oklamal si ju, zranil si pred ňou Markusa a zaútočil si na svoju vlastnú vnučku. Ukázal si jej aký v skutočnosti si." Povedal otec a stále ma skrýval. Postavila som sa vedľa otca, chytila ho za ruku: "Poďme domov, oci. Už tu nechcem byť ani o sekundu dlhšie." Zamrmlala som a pozrela sa na otca.

Otec prikývol a pozrel sa na Asmodea, ktorý sa netváril moc nadšene. ,,Choďte. Než si to rozmyslím." Povedal a obaja sme zdrhali.

Keď sme prišli domov, vítali ma všetci. Alec sa dokonca aj rozplakal od šťastia, že som v poriadku. Otec samozrejme prichystal obrovskú párty, na ktorej sa zúčastnili bosoráci, tieňolovci, upíri, vlkolaci a samozrejme aj Jacob s ostatnými. „Aria, už nikdy neutekaj z domu. Vieš ako sme sa o teba s Magnusom báli? Myslel som, že si v nebezpečenstve, že ťa uniesli a nedajbože zabili.“ Vravel mi Alec so slzami v očiach. „Neboj sa Alec. Už to nikdy nespravím a navyše, zistila som aký je starý otec. A ver mi. Nechcem mať s ním nič spoločné. Budem mu písať, možno, ale nič iné.“ Povedala som a usmiala sa na Aleca.

„Ak to naozaj chceš, tak ti v tom brániť nebudem.“ Povedal a dal mi pusinku na čelo a odišiel za otcom. Všetci sa úžasne bavili a ja som bola rada, hoci som vedela, že to starý otec len tak nenechá. Prišlo mi to príliš jednoduché, že nás nechal len tak odísť. Niečo mi na tom všetkom stále nesedí.

Sedela som pri bare a pozorovala ostatných, keď vtom za mnou prišiel Quil. „Aria.“ Povedal smutne. Ja som si vydýchla a pozrela sa na neho vážnym pohľadom. „Čo chceš?“ spýtala som sa rázne a chladne. Hoci som vedela, že to nie je jeho vina, no tá spomienka sa nedá len tak zabudnúť. „Magnus mi o všetkom povedal. Nebol som to ja, Aria. Nevedel som o tom. Prepáč, nikdy by som to nepovedal. Ja-.“ Zastavila som ho pretože som mu vstúpila do reči: „Nenamáhaj sa. Viem, že si to nebol ty, ale démon, ktorý ma mal prilákať k starému otcovi. Takže nie je to tvoja vina.“ Povedala som a odpila si z džúsu. Quil sa len usmial.

„Inak, prečo piješ džús, keď už môžeš piť alkohol?“ spýtal sa zvedavo a nechápavo zároveň. ,,Máš niečo proti džúsu?“ spýtala som sa ho trocha nahnevane. Dal ruky do obrannej pozície a pousmial sa: „Ja som nič také nepovedal.“ Smiali sme sa ako retardi. Po pár minútach prišiel Jacob a vyhnal Quila. Pozrel sa na mňa vážne a potom zosmutnel. „Aria, mrzí ma čo sa stalo. Prepáč bol som v sprche a nepočul mobil a potom mi Magnus povedal o všetkom čo sa stalo. Ja,“ vydýchol, „naozaj ma to mrzí. Veď vieš, že by som ti nikdy neublížil.“ Počúvala som ho so slzami v očiach. Nevydržala som to a objala ho. Jacob ma hladil po chrbte a dal mi pusinku do vlasov. „Už je dobre, krpec.“ Povedal a pevnejšie ma objal.

Na večierku sme pili, tancovali a bavili sa. Alec to zrušil v tom momente, keď sa tam niekto začal vyzliekať. Myslím si, že to bol opitý strýko Jace aj s Izzy. Ale naozaj mi nepovedali kto to bol. Všetci odišli okolo tretej ráno a ja som sa rozbitá hodila na posteľ, kde som zaspala behom sekundy.