Bane's daughter

Chapter XVI

*pohľad Aleca*

Keď som uvidel ako ju ten prekliaty Amaimon drží, moje srdce búšilo ako nikdy. Bál som sa, že ju stratím. Bál som sa, že zabije moje dieťa pred mojimi očami. Viem, že Aria nie je moje dieťa, ale nikdy sme nerobili rozdiely. Beriem ju ako svoju dcéru a ten jej vystrašený pohľad so slzami v očiach ma dostali. Nevedel som čo mám robiť, po prvýkrát.

„Alec, upokoj sa, nájdeme ju." Vravel mi Jace. Pozrel som sa na neho a dal rozkazy všetkým tieňolovcom: „Všetci sa sústredíte na nájdenie mojej dcéry! Chcem každého tieňolovca, aby sa sústredil na nájdenie a na záchranu Arii! To je rozkaz!" všetci prikývli a pustili sa do práce. „Alec!" začul som Magnusov hlas a hneď som k nemu pribehol. „Magnus." Povedal som so slzami v očiach.

„Kde je Aria?" spýtal sa ma vydesene. Ešte som ho takého nevidel. „Bol to Amaimon, Magnus. Mrzí ma to, mal som na ňu dať väčší pozor. Myslel som, že tu bude v bezpečí. Magnus, ja neviem čo mám robiť." Povedal som mu a rozplakal som sa. Magnus ma pohladil po líci a pozrel sa mi do očí. „Nájdeme ju. Za každú cenu, Alec. A sám osobne zabijem Amaimona." Snažil sa ma upokojiť, no nepodarilo sa.

Sám som na ňom videl, že je nepokojný a ani sa mu nečudujem. „Alec." Pozrel som sa na Jacea. „S kým máme dočinenie? Kto by sa opovážil vojsť do inštitútu a uniesť Ariu?" spýtal sa nechápavo. „Našu dcéru uniesol Amaimon, princ pekla. Viní ju za smrť jej matky. Amaimon bol zaľúbený do... Katherine. Katherine bola Ariina matka a moja snúbenica. Veľmi dávno. Katherine zomrela po pôrode, stihla ešte podržať Ariu v náručí, no bola príliš slabá a zomrela. Vedela, že keď si Ariu nechá, tak zomrie a aj tak to spravila." Všetci sme počúvali Magnusa.

Vedel som o tom, povedal mi o tom hneď ako som zistil, že je Aria jeho dcéra. „Milovala ju až tak moc." Zamrmlala si Izzy popod nos. Magnus len prikývol. „Takže sa Amaimon snaží zabiť Ariu?" spýtal sa Jace a mňa akoby bodlo v hrudi. „Snaží pomstiť, chce aby som trpel tým najhorším spôsobom. Takže áno, Jace. Chce zabiť moje dievčatko." Povedal Magnus zdrvene. „To mu nedovolíme. Poďme Izzy, musíme toho bastarda nájsť." Povedal Jace a obaja odišli.

Vzal som Magnusa do Ariinej izby. Mal som pocit, že tam chcel ísť. „Volala mi. Bola celá vystrašená a vravela, že sa niekto snaží vlámať do jej izby. Nebral som to vážne, no potom som začul Amaimonov hlas, Ariin plač a tvoj krik. Mal som tu byť, mal som vedieť čo má v pláne. Alexander, ja som ten najhorší a najneschopnejší otec na svete." Povedal a rozplakal sa. „Nie, nie si. Magnus, ty si ten najlepší otec aký existuje. Nemôžeš za to. Bol si preč a hľadal si pomoc. Chcel si Ariu ochrániť." Vravel som mu a snažil sa ho čo i len trocha upokojiť.

Magnus si vydýchol a zotrel slzy. „Musíme ju nájsť. A potrebujeme pomoc. Každého pomoc." povedal a postavil sa, „Alexander, zavolaj Jacobovi. Ja zavolám Asmodeovi." „Si si istý, že je to dobrý nápad? Asmodeus?" spýtal som sa ho. „Potrebujeme každého a ver mi. Asmodeus len tak nezostane sedieť, keď ide o Ariu. Niečo v ňom odomkla. A Markus to určite nenechá len tak." Dopovedal a ja som prikývol.

Čas nájsť naše dieťa. Obvolali sme všetkých. Hľadali sme pomoc u Luka a jeho svorky, Jacoba a jeho svorky, u Raphaela a upírov, máme tieňolovcov, bosorákov, dokonca sa k nám pridal aj Asmodeus s Markusom. Boli sme u Magnusa v byte. Snažili sme sa ju nájsť. Vyskúšali sme všetko až sa Magnus skoro nezrútil od vyčerpania. Posadil som ho na gauč a objal som ho. V rukách sme mali drinky a premýšľali sme.

„Keď sa Markus dozvedel, že Amaimon má Ariu, videl som, ako bol vystrašený. Alexander, on spraví všetko pre to, aby ju zachránil. Aj keby ho to stálo jeho život." Počúval som Magnusa a pousmial som sa. „Ktovie čo by spravila Aria, ak by sa dozvedela, že k nej Markus niečo cíti." Podpichol som. „No tak to nie! Alexander, nedovolím, aby moje dievčatko chodilo s takým.... takým..." nevedel ako ho má nazvať, tak som mu vstúpil do reči.

„Takým démonom, ktorý spraví všetko preto, aby bola v bezpečí a šťastná?" spýtal som sa a Magnus vydýchol. „Nepreberajme to teraz. Necháme to na Ariu. Nech sa sama rozhodne." Povedal a ja som sa musel zasmiať. No potom ma ten smiech prešiel, keď do izby vtrhol Jace. „Nevieme ju nájsť. Akoby sa po nej zem prepadla." Povedal vydesene a smutne.

Pozrel som sa na Magnusa. „V Edome nie sú. Neodvážil by sa tam vstúpiť, nie potom čo spravil. Určite si našiel úkryt, ďaleko odtiaľto, no blízko." Chytil som Magnusa za ruku hneď ako to dopovedal. „Zabijem ho, ak jej čo i len skriví jeden vlások na tej múdrej hlavičke." Povedal som so zlosťou.