Bane's daughter

Chapter XVII

*pohľad Arii*

„Ty si teda číslo. Nevidel som nikoho kto by sa mi odvážil odvrávať a navyše po mne kričať.“ Povedal s úsmevom. „Pokiaľ si si to nevšimol som dcéra veľkobosoráka Brooklynu a vnučka Asmodea. O a navyše som drzá aj na Asmodea, takže ak si myslíš, že sa k tebe budem správať milo, si na veľkom omyle.“ Upresnila som mu jeho miesto.

Nedovolím, aby nado mnou vyhral. Neublíži mi, ešte nie. Najprv nechá otca sa potrápiť, potom sa mu po čase začne vyhrážať a až potom ma zabije. Takže si ešte smiem dovoľovať koľko sa mi len zráči. „Drsňáčka, čo?“ spýtal sa ma s neidentifikovateľnou emóciou. „Možno.“ Odvetila som mu. „Vidím, že sa ohľadom Ragnora baviť nechceš. Prepáč, že som ho vytiahol , moja chyba.“ Ospravedlnil sa mi, no vedela som, že je to len akože. Prikývla som a rozmýšľala nad útekom.

Nesmiem použiť moc, keďže som pripútaná niečím čo ju blokuje. Tým pádom nedokážem privolať otca a ani nikoho z rodiny. Otec a ostatní po mne určite pátrajú, čiže budem musieť prežiť. „Kde to som?“ spýtala som sa ho. „Ďaleko, ale neboj sa. Za nejaký čas uvidíš svojho otca a aj toho tieňolovca.“ Uškrnul sa a ja som vedela, že myslí práve Aleca. „Čo chceš s tieňolovcom?“ spýtala som sa ho. „Nemám proti nemu nič, no keďže chcem naštvať Magnusa a pomstiť sa, budem sa ho musieť zbaviť.“ Povedal mi nechutne.

„Porušíš dohody.“ Oboznámila som ho, no jemu to bolo jedno. „A, ešte sa pohrám aj s Markusom. Keďže si si ho tak zastala.“ Povedala postavil sa zo stoličky. Chcela som ho udrieť no bolo neskoro, keďže odišiel z izby. „Ty prekliaty sukin syn!“ zvrieskla som po ňom, keď zatváral dvere. „Markus.“ Zamrmlala som so slzami v očiach.

Ten démon je psychopat, čistý psychopat. Zatvorila som oči a snažila si spomenúť na Markusa, na jeho tvár, jeho hlas, jeho črty. Vybavila som si ho, no nemohla som sa s ním však spojiť. Vodopád sĺz sa mi spustil po lícach. „Markus, prepáč mi to. Ten prekliaty démon ti chce ublížiť kvôli mne. Mrzí ma to, Markus.“ Mrmlala som si sama pre seba.

*pohľad Markusa*

Bol som u Magnusa v byte a snažil sa nájsť nejaký spôsob akým nájdem Ariu. Lenže nič nefungovalo. Ten prekliaty Amaimon ju dostal a neviem kde sa skrýva. Mám pocit, že mi hlava exploduje. „Markus. Upokoj sa trocha. Nájdeme ju.“ Počul som Magnusov hlas. „Upokoj sa?“ pozrel som sa na neho, „Magnus, ty sa aj vlastne počúvaš? Aria je bohvie kde s tým psychopatom! Nič o nej nevieme a mám pocit, že sa zbláznim,“ Vyskočil som po ňom nechtiac, „Magnus, prepáč ja..“

„Viem. Aj ja sa o ňu bojím, no viem aká je silná a ona sa len tak ľahko nezlomí. Neboj sa. Nájdeme ju.“ Povedal a položil si ruku na moje rameno. Nechápem ako sa môže ku mne tak správať, veď som držal Ariu v Edome. A on sa ku mne správa milo. „Čo ak chce aby sme si mysleli, že je ďaleko ale v skutočnosti je blízko?“ zamrmlal som trocha nahlas než som mal v pláne.

Tým som pripútal pozornosť ostatných, ktorý na mňa hádzali divné pohľady. „Počkať. Čo ak má Markus pravdu? Čo ak naozaj je Aria niekde blízko?“ spýtala sa tú istú otázku nejaké dievča s čiernymi vlasmi. „Neviem Izzy, bolo by to príliš riskantné, nie?“ spýtal sa tentokrát Alec. „Ale čo ak o to mu ide. Chce aby sme si mysleli, že je Aria ďaleko a budeme hľadať ďaleko. Ale čo ak naozaj je niekde tu? A my ju hľadať nebudeme, pretože si myslíme, že je to príliš riskantné?“ spýtal som sa a trocha sa zamlčal.

„Neviem ako vy, no ja ju budem hľadať všade.“ Povedal som a vzal si mapu mesta. V centre by nebol, je tu veľa tieňolovcov. Čo tak niečo na kraji alebo opustené?
Všetci hľadajú Ariu ďalej od mesta, no mám pocit, že je tu. „Za každú cenu si ťa nájdem, Aria Bane.“ Zamrmlal som si popod nos a pozrel sa von oknom.