Bane's daughter

Chapter XX

*pohľad Arii*

Prebudila som sa nad ránom. Poobzerala som sa okolo seba a zistila som, že ležím vo svojej posteli. Upokojilo ma to. Pozrela som sa na ruku a zistila som, že ma za ňu niekto drží. Pozrela som sa na toho dotyčného a uvidela som chalana, ktorý skenoval každý môj pohyb. „Ešte si pospi. Je len päť hodín ráno.“ Povedal a pousmial sa. Prikývla som a pozorovala ho.

Mal strapaté vlasy, obrovské kruhy pod očami a mal modriny. Jemne som sa dotkla bruškami prstov jeho líca. Je mi tak povedomý, tak veľmi. „Markus?“ spýtala som sa a on prikývol. Asi sa mi to len zazdalo, no bol veľmi šťastný keď som povedala jeho meno. Pritúlil sa ku mne a jeho dych ma šteklil na pokožke. Stále som ho pozorovala a snažila som sa spomenúť si na neho, no nešlo to. „Kde je otec?“ spýtala som sa a posadila sa.

Markus sa na mňa zmätene pozeral: „Vo svojej izbe. Povedal som mu nech si konečne ide pospať. Že na teba dohliadnem.“ Povedal a ja som sa postavila z postele. Namierila som si to rovno do otcovej izby. Keď som videla ako spokojne spí, pousmiala som sa. „Nie je to sen.“ Zamrmlala som a potichu som zatvorila dvere. Následne som si to namierila do kuchyne a Markus ma sledoval ako nejaký pes. Zasmiala som sa a zastala som.

Zahľadela som sa do diaľky a spomenula som si, ako za mnou chodil vlk, ktorý sa volal Markus. Bolo to vtedy, keď som bola v Edome. „Aria? Si v poriadku?“ spýtal sa ma a chytil ma za rameno, čím si upútal moju pozornosť. „Áno, som.“ Povedala som mu a lepšie sa pozrela do jeho očí. Tie oči vo mne niečo odomkli, niečo čo mi pomohlo získať moje spomienky na Markusa. Vzala som si Markusovu tvár do dlaní a lepšie sa na neho pozrela. „Si to ty. Markus si to ty. O môj bože, si to ty.“ Povedala som so slzami v očiach.

Markus sa na mňa len divne a nechápavo pozeral či mi náhodou nešibe. „Áno som to ja. Prečo?“ spýtal sa ma napokon a ja som mu dala pusu na nos. On sa na mňa neveriacky pozeral. „Si v poriadku? Neublížil ti Amaimon? On-On povedal, že ti ublíži, len aby ma vydieral.“ Vravela som pomedzi slzy. Markus ma pevne objal a hladil po chrbte. „Neboj sa. Som v poriadku, živý a zdravý. To by si sa skôr mala pýtať na Amaimona.“
Povedal a ja som sa od neho odtiahla.

Keď zbadal môj pohľad, vedel čo chcem počuť. „Neboj sa, nezabil som ho, ale nemal som od toho ďaleko. Rozhodol som sa, že bude trpieť. Keď som ťa videl ležať na zemi celú od krvi, popadol ma záchvat hnevu a trocha som ho zmasakroval. Následne si ho vzali tieňolovci.“ Povedal a pohladil ma po líci, čím mi zotrel slzy. „Mal by si sa osprchovať. A dať sa dokopy, celkovo.“ Povedala som a on sa na mňa pozrel. „Smrdím?“ spýtal sa ma. „Nie, no dobre áno. Po alkohole. A máš obrovské kruhy pod očami a strapaté vlasy.“ odvetila som a potľapkala ho po ramene.

„Nepáčia sa ti moje vlasy?“ spýtal sa ma prekvapene. „Páčia, ale si v nich až príliš... ako to povedať... sexy.“ Odcekla som a odišla som do izby. Markus zostal šokovane stáť v obývačke a až po minúte prišiel za mnou. Zatvoril dvere a následne sa o ne oprel. „Tak sexy, čo?“ spýtal sa ma provokačne. Ja som ho len odignorovala. Lenže on sa nevzdával a stále sa ma pýtal tú istú otázku. „Áno. Markus, sexy. Stačí?“ spýtala som sa ho hneď ako som stratila nervy.

On sa uškrnul a pritiahol si ma do pevného objatia, v ktorom mi dal pusu do vlasov. „Nepustím ťa. Si moja, Aria Bane.“ Povedal a ja som ho buchla do hrude. „No tak moment. Ja nie som nikoho. Nie som majetok a keď už, tak som otcova.“ Povedala som s nadutou tvárou. „Dobre. Dobre. Budeš moja, Aria Bane.“ Povedal a dal mi pusu na nos. „A teraz spi. Potrebuješ to.“ Rozkázal a následne ma hodil na posteľ, pritúlil si ma k nemu a pobozkal ma na čelo. „Ja potrebujem spánok? To skôr ty. Bohvie koľko si nespal.“ Zamrmlala som a on to počul.

„Mesiace som nespal. Štyri mesiace, čo si bola preč som nedokázal spať.“ Zamrmlal a objal ma pevnejšie. Nespal celý ten čas čo ma držal v zajatí ten psychopat. Vyzerá takto kvôli mne. Skoro ho zabil kvôli mne. Hľadal ma celé mesiace bez prestávky. Markus nikdy nepil, no smrdí od alkoholu, čo znamená, že pil kvôli mne. Pozrela som sa na neho a zistila som, že zaspal. Tak spokojne oddychoval, nedalo mi to a dala som mu maličkú pusinku na pery.

„Ďakujem, Markus, že si sa ma nevzdal.“ Pošepkala som a viac sa k nemu pritúlila. „Nikdy sa ťa nevzdám.“ Zamrmlal a ja som sa pousmiala. Ten teda vie predstierať spánok a spôsobiť vynechanie úderu môjho srdca.