Bane's daughter

Chapter VI

*pohľad Magnusa*

Po tom čo som videl Ariu celú uplakanú a ako kričala od bolesti, chcel som tam nabehnúť a ochrániť ju. Lenže otec ma zastavil. Nedovolil mi odísť. „Kto bolo to dievča, Magnus?!“ zvýšil po mne hlas Asmodeus. Pozrel som sa na neho s úmyslom mu neodpovedať. „KTO TO BOL?!“ kričal po mne. Nevydržal som to a zakričal som po ňom: „Je to moja dcéra!“ hneď ako to počul, začal sa usmievať.

„Ja mám vnúča?“ povedal s úsmevom a radostne. „Nemáš. Nevie o tebe a ani nebude vedieť. Nedovolím, aby videla aký si. Nedovolím, aby si jej zničil život tak ako mne!“ povedal som rázne. Nedovolím, aby sa s ním Aria čo i len stretla. Už len tá správa bola moc. Nevedel som, že to dokáže. Vyzerá to tak, že o svojom dieťati neviem viac vecí. A ako kričala od bolesti. Už štyri dni som v Edome.

„Čo myslíš pod tým, že nevie o mne?!“ spýtal sa ma otec. Prekrútil som očami: „Nevie. A nechcem aby vedela. A ak dovolíš, musím sa vrátiť. Moje dieťa ma potrebuje.“ Povedal som a chystal sa na odchod, no otec mi v tom zabránil. „Nikam nejdeš!“ skríkol po mne a ja som sa otočil. „Moje dieťa je možno v nebezpečenstve a ty mi zabraňuješ ísť za MOJOU DCÉROU? TVOJOU VNUČKOU?“ skríkol som po ňom tentokrát ja.

Za celý čas čo som bol od nej som ju sledoval, na každom kroku. Nesmel som ju skontaktovať, pretože by ju mohli nájsť démoni. Konkrétne jeden démon, Amaimon. „Musím ju ochrániť pred Amaimonom!“ skríkol som z celej sily a otec zastal. „Amaimon? Čo má Amaimon s ňou?“ nechápavo sa spýtal. Rozhodol som sa mu to všetko povedať.

Aj keď nechcem, aby vedela o ňom Aria. Možno dokáže zabrániť Amaimonovi priblížiť sa k mojej dcére. „Amaimon. Ten zradca, prekliaty démon. Vie o mojej dcére. Vieš, že som mal kedysi ženu. Amaimon ju chcel pre seba, no my dvaja sme sa vzali a on nás nenávidel. Po roku sa nám narodila dcéra, Aria. Moja žena zomrela, pretože nebola dosť silná pri pôrode. Amaimon to zistil a chce mi vziať to najcennejšie čo mám. Moje dieťa.

Neviem ako je možné, že mám dcéru, ale som za ňu vďačný. Zomrel by som len aby som ju zachránil. No a teraz sa Amaimon snaží nájsť moje bábätko a vziať mi ju.“ Povedal som so slzami v očiach a otec bol nahnevaný. „Koľko má rokov, Aria?“ spýtal sa. „Devätnásť.“ Pousmial som sa. „Prečo si mi o nej nepovedal? Prečo si mi o tom nepovedal skôr? Mohol som Amaimona zastaviť!“ povedal nahnevane. „Tak ho zastav teraz a zachráň Ariu!“ povedal som so zvýšeným hlasom.

„Prečo by som mal? Nevie o mne a ja som sa o nej dozvedel len teraz. A navyše je neskoro.“ Povedal divným tónom. Akoby sa na tom zabával, že je Aria v nebezpečenstve. „Nie je to jej vina, že nevie o tebe. Nevravel som jej o tebe pretože viem aká je. Hneď by za tebou šla. Šla by sem do Edomu. Nechcem aby sem šla, toto nie je miesto pre ňu. Je to tu nebezpečné!“ povedal som.

„Ešte nie je neskoro. Môže sa o mne dozvedieť.“ Vravel otec. Nechápem ako to môže len tak povedať. Teraz ide o každú sekundu. „Čo si myslel tým, že už Amaimona nezastavíš? Že je neskoro?“ spýtal som sa. „Nie je tu. Už nie je v Edome.“ Povedal pokojným hlasom, no cítil som že je nepokojný.

Cítil som v jeho hlase náznak strachu. Keď to povedal mne prestalo búšiť srdce. Jediné na čo som mohol myslieť bola Aria. „Musíš ma pustiť hneď.“ Povedal som a Asmodeus len krútil hlavou. „Nie, pokiaľ ju nespoznám.“ Povedal. „Preboha otec! Aria je v nebezpečenstve! Amaimon už môže byť pri nej!“ skríkol som po ňom a potom mnou prebehol mráz. Otec sa na mňa nechápavo pozeral.

Použil som svoju mágiu aby som vedel čo sa deje v byte. Videl som Ariu ako pokojne spí na gauči. „Zasa zaspala pri čítaní.“ Zamrmlal som a pousmial sa. Zobudila sa na obrovský buchot. Ten buchot sa ozval trikrát. Na tretíkrát šla do izby. „Prečo ide za tým buchotom?“ nechápavo sa spýtal otec. „Pretože je tvrdohlavá a nebojácna. Má to po tebe.“ Povedal som a zameral sa na Ariu.

Sledovali sme ju v napätí. Keď otvorila dvere, uvidel som jeho ako sa prehrabuje v jej spálni, v jej veciach. „Amaimon!“ skríkol som spolu s otcom naraz. „Musíš ma za ňou pustiť. Otec, toto je vážne.“ Povedal som naliehavo, no otec mma nechcel pustiť. Sledovali sme ju stále a ja som sa ho snažil presvedčiť. „Prestaň byť už taký tvrdohlavý a pusť ma za mojou dcérou!“ skríkol som po ňom. „Je to moje jediné vnúča.“

Povedal skleslo. „Poviem jej o tebe. Ale keď nastane správny čas, keď bude pripravená. No tak otec!“ tú poslednú vetu som povedal až prosebne. Otec ma pustil: „Zachráň a postaraj sa o moju vnučku.“ Rozkázal Asmodeus. Neváhal som ani sekundu a rozbehol sa k východu. „Chcem ju spoznať!“ skríkol po mne, no ja som ho ignoroval a myslel len na jedno. Musím sa dostať domov, Aria ma potrebuje.