Bane's daughter

Chapter XII

*pohľad Markusa*

Keď sa to Aria všetko dozvedela a mňa si k sebe nepúšťala, niečo v mojom tele sa zlomilo. Bál som sa, že mi nikdy neodpustí a že ju už nikdy neuvidím, no musel som to povedať. Nechcel som, aby si myslela, že ju vlastný otec opustil. Mal som ju len strážiť, nič iné a predsa som sa do nej zamiloval.

Po tom ako odišla, Asmodeus si ma zavolal do pracovne, kde ma následne zmlátil ako žito. Bolo mi to jedno, pretože pri predstave, že by toto spravil Arii ma striaslo. Boli sme spolu síce len krátko, len pár dní, no niečo vo mne odomkla. „Už nikdy sa ma neopovažuj zradiť!“ kričal po mne Asmodus. Prikývol som. „Vypadni z mojej kancelárie!“ zhúkol po mne a ja som prikývol a odišiel.

Cestou do izby som premýšľal nad Ariou. Uvidím ju ešte? Ako sa má? Je v bezpečí? Nič jej nie je? Ako som otvoril dvere, napadla ma vôňa Arii. Celá izba od nej voňala a musel som sa pousmiať ako sa so mnou hrala, aj keď nevedela kto naozaj som. „Prepáč, že som ti nepovedal pravdu skôr.“ Povedal som a zaboril si hlavu do vankúša. Spomenul som si ako spala.

Vždy, keď spala som ju pozoroval. Viem presne ako vyzerá, aj keď tu nie je. Tie jej krásne oči plné zvedavosti. Tie hnedé vlasy, ktoré si vždy dávala do drdolu. Jej prenádherný úsmev, ktorý mi rozžiaril celý deň. Jej šibnutosť a radosť. Dokonca som si spomenul aj na to ako sa príšerne zľakla. Boli sme sami v dome, Asmoodeus bol preč a bola búrka. Chúďa, bojí sa búrok. Tak sa ku mne pritisla až ma skoro rozpučila. Vtedy som sa chcel premeniť a objať ju, lenže nesmel som. Rozkazy od Asmodea. Som síce princ, lenže nesmiem si dovoľovať na starších a mocnejších. No potom som si spomenul ako som ju ranil a ako ju Asmodeus bodol do srdca.

Postavil som sa a namieril si to do pracovne, v ktorej sa nachádzal Asmodeus. Zaklopal som a vošiel som dnu bez toho, aby ma pozval. „Asmodeus.“ Oslovil som ho a než stihol niečo povedať, spustil som: „Vieš ako si Arii ublížil? Ako veľmi si jej ublížil? Po toľkých rokoch zistila, že má starého otca a ty ju bodneš do srdca? Nič o tebe nevedela a aj tak sem prišla, len aby bola s tebou. Chcela ťa spoznať a ľúbiť ťa, pretože si jej jediný starý otec, ktorého má! A ty si sa k nej správal milo len kvôli tomu, že si chcel prilákať Magnusa! Aby zostal s tebou v tomto pekle! Naozaj si si myslel, že tu zostane? Že dovolí, aby tu Aria zostala tiež?“ nachvíľu som sa odmlčal, no potom som pokračoval: „Záležalo ti na nej? Aspoň trocha? Zamysli sa.“ spýtal som sa ho a on zostal ticho.

Nechcel som ani počuť jeho názor a tak som odišiel. Keď som odchádzal buchol som dvermi a vydýchol si. Zabije ma a je mi to jedno, hlavne, že neublíži Arii. Mal som ju strážiť kvôli Amaimonovi, vraj jej chce ublížiť alebo čo. Samozrejme, že to nedovolím. Musím ho nájsť predtým než zistí, že Aria nie je v Edome.

Naposledy bol na zemi, v Ariinej izbe. Niečo tam hľadal, ale čo? Sadol som si na posteľ a premýšľal čo tam mohol asi tak hľadať. Možno je to úchyl a len sa hrabal v jej spodnom prádle. Pri tejto predstave ma popadol záchvat hnevu. „Hah, zabijem ho. Budeš trpieť, Amaimon.“ Potom mi prebehla hlavou myšlienka, na ktorú som nevedel zabudnúť. Čo ak Amaimon má niečo spoločné s tým, že Aria nevedela o Asmodeovi a celkovo o Edome? Vedela o Edome len z počutia a kníh a Magnus jej vravel príbehy, keď bola malá.

Čo ak je Amaimon ten hlavný dôvod prečo sa Magnus bojí pustiť Ariu do Edomu? Ale prečo? Prečo by nechcel aby sem prišla? Čo takého sa stalo, že sa Magnus bojí o Ariu len kvôli Amaimonovi? „Preboha čo sa to tu deje?“ spýtal som sa sám seba a chytil sa za hlavu, ktorá ma už začínala bolieť.