Bane's daughter

Chapter XXVI

Vyšla som z bytu a bežala som čo najďalej od mesta. Ocitla som sa v lese pri potoku. To bol môj záchytný bod, pretože viem kde všade má Amaimon skrýše. Úprimne? Jednu sme mu zničili a nemyslím si, že by bol až taký sprostý aby sa tam vrátil. A tá druhá, je jeho chata, ktorú si prenajal pod menom Lukas Brown. Veľmi nenápadné. A ako o tom všetkom viem? Jednoducho, ten idiot nevie poriadne strážiť dievča. „Tak poď sem ty bastard!“ zakričala som a čakala na neho. Ach bože ako ja nenávidím keď si dáva načas. „Amaimon!“ zakričala som z plných pľúc, keď som stále pred jeho chatou. No skôr povedané chatrčou.

Začula som krik, ktorý patril Jaceovi. Neváhala som a rozrazila som dvere. Naskytol sa mi pohľad na to ako Amaimon mučí Jacea. „Vedel som, že prídeš.“ Povedal tým jeho nechutným hlasom až ma naplo. „Pusť. Ho.“ Povedala som pokojne, no on sa len zasmial. „Aria, uteč! Nestaraj sa o mňa, proste uteč!“ skríkol po mne Jace. Nepozrela som sa na neho, pretože čo som sa naučila za ten čas v Edome? Nikdy nespúšťaj zrak z démona, môže sa ti to vyplatiť v podobe jasnej a čistej smrti. Áno, ten starec ma predsa len niečo naučil, aj keď po väčšine som bola sama s Markusom.

„Prečo sa nepozrieš na svojho strýka, ktorého máš tak veľmi rada?“ spýtal sa ma provokačne. „Prečo? Oh, jasné, aby si ma mohol zabiť bez boja. No tak, Amaimon, dobre vieš, že by potom nebola žiadna zábava.“ Povedala som a uškrnula sa. On sa zjavne nahneval, keďže som mohla vidieť ako sa mu dymí z uší a aký je červený ako paradajka. Ach, ak by som toto povedala nahlas, toho by vystrelo. „Dobre teda.“ Povedal a zaútočil na mňa. Bol rýchly, no nie dosť. Odhodila som ho na druhú stranu a bežala som za Jaceom. Pohla som rukou a automaticky som odpútala Jacea.

Sledovala som Amaimona ako sa stavia na nohy a rýchlo som schytila Jacea pod rameno a snažila sa ho odniesť do bezpečia. Márne. Zrazu sme sa ocitli na streche nejakej obrovskej budovy. „Čo do pekla?“ spýtal sa ma Jace. „Premiestnil nás. Musím ťa niekde skryť. Nedokážem poriadne bojovať, ak nie si v bezpečí.“ Povedala som a hľadala som miesto, kde by som mohla šupnúť Jacea. „Aria, pozor!“ skríkol Jace, no než som stihla zareagovať, vrazilo do mňa niečo čo ma odrazilo až na kraj strechy. Pozrela som sa na Jacea a videla som ako sa ho snaží Amaimon zabiť.

Prudko som sa postavila, zodvihla som ruku a zaryla som si nechty do dlane. Amaimon sa zvieral od bolesti a chytal sa za hlavu. Jace sa snažil postaviť, no cez tie zranenia mu to nešlo. Zovrela som päsť ešte viac, čím som si vybojovala Amaimonovu pozornosť. Zaútočil po mne s  dýkou v ruke. S dýkou, ktorá patrí len jednému démonovi a vtedy mi to celé docvaklo. Akoby sa mi dali všetky puzzle v hlave dokopy. „Asmodeus.“ Vyslovila som starcove meno a Amaimon sa zastavil. Začal sa smiať a Jace sa na mňa nechápavo hľadel. „Amaimon je mŕtvy však?“ spýtala som sa, keď sa Asmodeus rozhodol premeniť do jeho vlastnej podoby.

Mykol rukou a Jace odpadol. „Len spí, pokoj.“ Povedal a pousmial sa. „Prečo? Prečo ma tak silou mocou neznášaš?“ spýtala som sa ho, opierajúc sa o kraj strechy. „Ach drahá Aria. Keď som zistil, že Magnus bude mať dieťa, bol som nadšený, čakal som vnuka. Chlapa, ktorý by po mne zdedil Edom. Lenže nie, narodila si sa ty. A Magnus už odmieta mať deti, už sa to ani nedá. Bol zázrak, že si sa narodila, no nemala si sa narodiť.“ Povedal tak chladne až ma zatriaslo.

„Takže všetko je to o tom, že som dievča a nie chlapec? Všetky tie boje. Všetky tie testy, všetko z toho. Teraz ma počúvaj ty odporný prašivý starec. Keď som sa dozvedela, že mám okrem otca aj niekoho iného, bola som rada. Keď som zistila, že mám starého otca, bola som najšťastnejšou na celom svete. Pohádala som sa s otcom niekoľkokrát kvôli tebe. Tak strašne som ťa chcela spoznať, tráviť s tebou čas, pretože si moja rodina. Celý život som trpela a makala ako idiot. Všetci sa mi smiali, šikanovali ma, potom zistili kto je môj otec a zrazu sa začali správať milo.

Nevieš aké to je žiť v klamstve celý svoj život, že niekde existuje môj starý otec, ktorý by ma mal rád! Kecy. Nikdy si ma nemal rád, len si to predstieral. Chcel si ma mŕtvu už od toho momentu čo si sa o mne dozvedel. A fajn, beriem. Sama chcem byť mŕtva, veď prečo aj nie? Po všetkom čím som si prešla. Lenže zistila som jednu dôležitú vec. Rodina nemusí byť len pokrvná, blbosť. Rodina sú ľudia, ktorí ťa ochraňujú, milujú a sú vždy pri tebe, aj v tých dobrých či zlých časoch. A poviem ti novinku, starec. Ty nie si moja rodina, takže choď do pekla.“ Tú poslednú vetu som povedala s takou nechuťou až sa Asmodeus nahneval.

„Ako sa opovažuješ so mnou takto rozprávať?“ povedal a odsotil ma. To spôsobilo, že som padala zo strechy budovy, ktorá mala dvadsať poschodí. Automaticky som vystrčila ruku k Asmodeovi, no keď som uvidela ten jeho pohľad, prekvapila som sa. Stiahla som pomaly ruku a čakala až sa rozpleštím na zemi ako keď sa roztriešti pohár kečupu. Pred očami mi prebehol celý život, doslova. Posledná osoba, ktorú som videla bol otec. Neudržala som slzy a rozplakala sa. Zrazu som zacítila ako ma niekto drží a už nepadám. Otvorila som oči a zistila som, že som  Asmodeovom náručí. Nechápavo a neveriacky som sa na neho pozrela, no videla som ten pohľad. Ten vystrašený pohľad.

„ARIA! OTEC!“ začula som otcov krik a obaja sme sa pozreli tým istým smerom. Bol tam otec, Alec a Markus. Všetci boli vystrašení. „Pusť moju dcéru, otec.“ Povedal Magnus a pripravil sa na súboj. Asmodeus ma opatrne položil na zem, no stále ma podopieral. Alec a otec chceli zaútočiť, no prekazila som im to. „Prečo?“ spýtala som sa Asmodea a všetci zostali prekvapení. „Prečo si ma zachránil, keď si ma zhodil zo strechy?“ neveriacky a hlavne nechápavo som civela na Asmodea. „Nechcel som ťa zabiť. Všetko som povedal z hnevu, no videl som ako si dnes bojovala a sakra dievča, ty vieš ako bojovať. No potom sa to všetko zvrtlo a to ako si mi odvrávala ma vytočilo a nechtiac som ťa odhodil do vzduchu,“ povedal vystrašene a zdrvene, „a moje srdce zrazu bilo ako o život, keď som ťa videl padať.“

„Ty si zhodil moju princeznú?“ spýtal sa ho Alec nahnevane a už chcel vystreliť z luku. „Alec, pokoj, bolo to omylom.“ Povedala som a Markus sa na mňa pozrel.  „A to mu akože veríš?“ spýtal sa ma. „Áno! Videla som jeho pohľad.“ Povedala som so zvýšeným hlasom. „Má pravdu. Všetci sa upokojte. On jej už neublíži.“ Povedal otec. „Ako si môžeš byť istý?“ spýtal sa ho Alec. „Je to jediná dedička. A navyše, zistil, že je mocná.“ Povedal pokojne,  podišiel ku mne a následne ma vzal do náručia.