Bane's daughter

Chapter XXVII

Prišli sme domov a otec ma posadil na gauč. Markus a otec si sadli vedľa mňa, Asmodeus bol naproti nám a Alec stál za nami, pripravený streliť šíp do Asmodeova srdca, ak by sa o niečo pokúsil. „Chcem vysvetlenie.“ Povedala som po nejakom čase a pozrela sa na Asmodea. On vydýchol a otec ma chytil za ruku. „To bude na dlho.“ Odpovedal a oprel sa. „Máme veľa času.“ Odvetil mu otec a ja som mu stisla ruku. „Všetko od začiatku, nech to konečne pochopíme.“ Odcekla som dosť nahnevane.

„Vedel som o tebe už skôr, ešte predtým než si sa narodila. Myslím si, že Katherine bola v ôsmom mesiaci, keď som sa to dozvedel. Samozrejme mi to povedal Amaimon, sťažoval sa mi na všetko a bol môj ako to nazvať ‚špión‘. Chcel som vedieť o Magnusovi všetko a tak som sa dozvedel o tebe. Bol som nadšený, pretože som si myslel, že si chlapec. Veď vieš, u nás mágiu dedia len chlapci, pretože by to dievča mohlo zabiť. Magnus o ňu nestál, aj keď som ho nútil, vzbúril sa a našiel si tvoju matku. Keď si sa narodila, zomrela si v matkinej náruči. Amaimon ti chcel ublížiť, pretože vedel, že nebudeš pod mojou ochranou.

Preto ťa Magnus dal Ragnorovi a on ťa odniesol do bezpečia. Áno, viem o tom. Bol som totiž pri tom ako si sa narodila, aj keď nie fyzicky. Keď som ťa uvidel, bol som nahnevaný, no na malý moment mi akoby poskočilo srdce. V tom malom momente si bola tá najkrajšia vec na celom svete a v celom Edome. Lenže ten moment uplynul rýchlo a mňa pochytil hnev. Chcel som ťa mŕtvu. Osobne, myslel som si, že by ti o mne Magnus povedal, no nespravil to. Takže ak som ti chcel ublížiť, musel som ťa nejako prilákať do Edomu. Samozrejme, aby si nevedela aký mám úmysel, zahral som divadielko. No a ty si prišla.

Hneď som ti chcel ublížiť, pretože som najprv nevedel, že si to ty. No potom som zacítil to isté, ten istý pocit ako keď som ťa prvýkrát uvidel. Vy ľudia ten pocit voláte šťastie, radosť, tak nejak. Lenže potom som si uvedomil, že si jediný potomok. A zabiť ťa hneď by bolo predsa len kruté, dokonca aj na mňa. Ako si trávila čas u mňa, začala si mi prirastať k srdcu, začal som niečo cítiť a preto som na pár dní odišiel. Keď som sa vrátil, zistil som, že si ovládla tú mágiu, naše dedičstvo, ktoré dokáže len málokto. Nikdy sa to dievčaťu nepodarilo. No ty si to nejako zvládla. Ako si to spravila?“ spýtal sa ma a ja som zostala prekvapená.

„No len som si to prečítala. To je všetko, ale vráťme sa k tvojmu monológu.“ Odvetila som a ďalej sme poslúchali Asmodea. „Dosť ma to prekvapilo a aj zároveň nahnevalo. Potom sa stalo to čo sa stalo, Magnus si ťa vzal späť, Amaimon ťa uniesol. Potom som zahral menšie divadielko. Áno, Amaimon sa dostal z väzenia, ale je mŕtvy, zabil som ho. Toho vášho tieňolovca som využil aby si sa dostala ku mne. A keď si na to všetko prišla, začala si mi odvrávať. Nikto sa tak ku mne nespráva, všetci majú predo mnou rešpekt, vytočilo ma to.  Nechtiac som ťa z hnevu odhodil, keď som ťa videl ako padáš, všetko som si uvedomil.

Hoci som v sebe cítil hnev, nebol voči tebe ale voči mne. Hneval som sa sám na seba za to čo som ti chcel spraviť a ako som sa k tebe správal. Nie som dokonalý otec, a už vôbec nie starý otec, no nedovolím, aby sa ti niečo stalo. Vychovali ma ako nemilosrdného, no odmietam sa tak správať k niekomu, na kom mi naozaj záleží. Dúfam, že mi to raz odpustíš, Aria. A samozrejme aj ty Magnus.“ Povedal a slzy mu začali padať po lícach ako vodopády. Postavila som sa a sadla si vedľa starkého. Zotrela som mu slzy a objala ho. „Nemôžeš zato.“ Pošepkala som a Asmodeus mi dal do vlasov pusu.

Všetkých to prekvapilo, vrátane mňa. Bolo mi to však jedno, bola som šťastná. Po hodine musel Markus odísť do Edomu, otec s Alecom varili večeru a ja som sa rozprávala s Asmodeom. Bolo to všetko divné, pretože to bolo nové. Večerala som so svojou rodinou. Rozprávala som sa na gauči s Asmodeom, ktorý sa ma snažil zabiť už od narodenia. Nemám mu to za zlé, aj ja by som spravila to isté.

Veď úprimne, len da ma snažil ochrániť a za to ako ho vychovali nemôže. Len robil unáhlené závery, súdil knihu podľa obalu a to sa nikdy nevypláca. Myslel si, že som slabá, až tak, že neunesiem váhu tej mágie, len preto lebo som dievča. Mýlil sa. My dievčatá sme múdre, krásne a dokonca aj silnejšie než chlapi. A je úplne jedno ako vyzeráme, nikto by nás nemal súdiť, pokiaľ nás nepozná. 

-O pár mesiacov neskôr-

Ležím na posteli a dopisujem poslednú vetu do môjho denníka. Už ho viac nepotrebujem. Mám rodinu, vysnívanú prácu doktorky, frajera, ktorý je mimochodom druhý najmocnejší démon v Edome samozrejme až po Asmodeovi a nikto sa ma nesnaží zabiť. Konečne mám to po čom som celé tie roky túžila.

„Aria, prestaň už s toľkým písaním do tej knihy. Radšej sa poď pripraviť, Alec a Magnus majú o pár hodín svadbu.“ Povedala Izzy, ktorá sa opierala o stôl v mojej izbe. „Čo sa deje?“ spýtala sa ma. „Nič. Som len šťastná.“ Povedala som s obrovským úsmevom, postavila saa z postele, odložila svoj denník medzi ostatné a pomyslela si:

Zbohom, kamarát, možno niekomu raz pomôžeš.