Bane's daughter

Chapter VII

*pohľad Arii*

Keď som sa vzbudila, cítila som sa v bezpečí. Cítila som vôňu, ktorá ma vždy upokojí. „Oci?“ povedala som a pozrela sa na dotyčného, ktorý ma držal v náručí. Rozplakala som sa, keď som uvidela svojho otca. „To je v poriadku, chrobáčik. Už si v bezpečí. Som pri tebe.“ Povedal jemne a dal mi pusu do vlasov. „Prečo si tam bol? Prečo si bol v Edome.“ Spýtala som sa ho zdrvene. „Musel som tam ísť niečo vybaviť. Mrzí ma to chrobáčik. Mrzí ma, že som tu nebol keď si sa vrátila.“ Povedal smutne.

„Kde je Izzy?“ spýtala som sa. „Odišla pred hodinou. Hneď ako som sa vrátil, povedala mi čo sa tu stalo. Potom ju zavolali a odišla.“ Povedal a znova mi dal pusu do vlasov. „Oci? Prečo si tam bol tak dlho?“ smutne som mu položila otázku. „V Edome sa inak berie čas. Tam som bol len pár hodín, no tu som bol preč štyri dni. Prepáč, než som si to uvedomil, už si sa so mnou skontaktovala,“ povedal, „ale, ako si to spravila?“ Na chvíľu som mlčala, rozmýšľala som či mu to mám povedať alebo nie: „Oci, nenaštvi sa, ale naučila som sa to od strýka Ragnora. To on ma to naučil, on ma učil nejaké veci, keď som bola malá a ty si mal prácu. Všetko som si zapísala a potajme trénovala. Prepáč, že som ti o tom nepovedala.“ Pozrela som sa na neho ospravedlňujúco.

„To nič, zlatko, to nič. Som rád, že sa učíš.“ Pousmial sa na mňa. „Áno, ale sem tam niečo neviem. Napríklad tamten znak. Nevedela som, že je to znak vďaka, ktorému cestuješ do Edomu.“ Povedala som skleslo. „To nevadí. Naučila si sa to a navyše nemala si to ako vedieť, keďže ťa to v škole neučili.“ Povedal otec a stlačil mi nos. Usmiala som sa a vydýchla si. „Oci?“ oslovila som ho. Pozrel sa ma mňa a ja som spustila: „Bol tu démon. Asi to bol démon. Lenže ako sa sem dostal? Nepozvala som ho, Alec už vôbec nie a ty si bol v Edome? Tak ako sa sem mohol dostať?“ otec sa na mňa pozrel so strachom v očiach.

„Už sa sem nedostane, neboj sa. Zvýšil som ochranu bytu na maximum. Bol to démon a veľmi silný, no na tvojho starkého nemá.“ Povedal, no potom si uvedomil, že povedal niečo čo nemal. Posadila som sa a lepšie sa pozrela na otca s vážnou tvárou. „Starký?“ nechápavo som sa spýtala. Otec vydýchol a poškriabal sa na zátylku. „Aria, vieš, ah, máš starého otca. On žije v Edome. Je to démon. A je nebezpečný a zlý. Nechcem, aby si k nemu šla. Poslať list mu môžeš, ale osobne tam nepôjdeš.“ Pozrel sa na mňa vážnym výrazom.

„Povedal si, že nikoho nemáme. Že sme len my dvaja.“ Povedala som zničene. „Áno. Ja viem, zlatíčko, ale keď on je naozaj nebezpečný. Viem to, pretože ma vychovával a nechcem aby si videla to čo ja. Nechcem aby si zažila to čo ja.“ Povedal so slzami v očiach. „Prečo si mi to nepovedal skôr?! A povedal by si mi to aj vôbec?!“ zvýšila som hlas a postavila sa. „Máš pravdu. Nepovedal by som ti to, pretože viem aká si, Aria! Viem, že by si hneď za ním šla a ver mi, že tam pôjdeš len cez moju mŕtvolu!“ skríkol po mne.

Toto bolo prvýkrát za devätnásť rokov, čo otec po mne skríkol. Bola som prekvapená a nahnevaná a urazená. Sú to len štyri dni, čo som doma a len chvíľka, čo som s otcom. „Prečo po sebe kričíte? Čo sa stalo?“ spýtal sa zdesene Alec a rýchlo pribehol k otcovi. Rozhodla som sa ísť do svojej izby, v ktorej som strávila celý deň. Počula som ako otec všetko povedal Alecovi.

Dokonca som počula všetko čo mu spravil starký a chápem prečo je na neho nahnevaný, ale nesmie mi brániť ho navštíviť. Aj keď je to v Edome. Vzala som do ruky mobil a volala jedinej osobe, ktorá mi vždy pomôže, Jacob. „Aria? Čo sa deje? Si v poriadku?“ pýtal sa ma zdesene. „Áno, neboj sa. Len som sa pohádala s otcom. A zistila so-“ „Aria prepáč, ale musím ísť.“ Prerušil ma a zložil.

Toto bolo prvýkrát, čo mi zložil a prerušil ma. Čo sa to deje? Najprv sa pohádam s otcom a teraz ma Jacob ignoruje? Zavolala som Billymu, no on mi nezdvihol. Skúsila som Setha a Embryho, no ani jeden sa mi neozval. „Prečo?“ zamrmlala som a posadila sa zdrvene na posteľ. Prečo ma všetci ignorujú? Rozplakala som sa a v zrkadle som uvidela ako sa na mňa niekto pozerá.