Bane's daughter

Chapter VIII

Bola to mužská tvár obklopená čiernotou. Musím priznať, že som sa zľakla a zjavne dosť, pretože on si toho všimol. „Neboj sa ma, dieťa moje.“ Povedal hrubým hlasom. Má ho podobný otcovi ale pri tom je aj rozdielny. Nechápavo a vystrašene som na neho upínala svoj zrak. Chcela som zakričať na otca, no on ma prerušil. „Neublížim ti. Nemusíš sa ma báť. Ja som otec tvojho otca.“ Povedal s úsmevom a radostne. Neveriacky som sa na neho pozerala. Bol trocha strašidelný, no niečo na ňom bolo.

„Oci!“ zakričala som na plné hrdlo. Otec behom sekundy vtrhol do mojej izby s vystrašeným pohľadom. „Tam v tom zrkadle!“ povedala som hlasne a ukázala na zrkadlo, v ktorom pred chvíľkou bol ten muž. „Nič tam nie je, Aria.“ Povedal otec nechápavo. „Bol tam muž. Naozaj, oci. Bol tam. A vravel, že je tvoj otec.“ Všetko som mu vyklopila. On sa na mňa pozrel a z jeho pohľadu som vycítila strach, zmetenie, utrpenie a smútok? Prečo by bol smutný? „Oci, čo sa tu do kelu deje?“ už som to nemohla vydržať a musela sa ho to spýtať.

„Naozaj to bol môj starý otec?“ znova som sa spýtala, no otec si len vydýchol a odišiel z mojej izby. Postavila som sa a prenasledovala ho. „Otec! Už mi to konečne povec!“ nútila som ho, aby mi to povedal. „Aria! Prestaň sa na neho už vypytovať.“ Povedal celkom pokojným hlasom, no vedela som, že je nahnevaný.  „Otec! Prosím ťa povec mi to! Prečo mi to nechceš povedať? Čo takého ti spravil?!“ tú poslednú vetu som po ňom zahučala. Vtedy ma otec skoro udrel. „Pretože som zistil aký v skutočnosti je!“ zhučal po mne a ja som sa ho začala báť.

V živote na mňa nezodvihol ruku a ani nezvýšil až takto hlas. Neudržala som v sebe slzy a hnev. Áno, bola som nahnevaná, pretože predo mnou niečo tají. Zakričala som tak silne ako nikdy predtým, švihla som nahnevane rukami a podpálila kúsok bytu. Keď som dokričala, šla som do izby, v ktorej som sa následne zamkla a plakala. Sedela som na zemi a opierala sa o dvere, na ktoré otec búchal a niečo vravel. Nepočula som ho cez toľký plač. „Starý otec.“ Pošeptala som, sama neviem prečo.

Potiahla som si kolená čo najviac k hrudníku a objala ich. Absolútne neviem prečo som to povedala, no v tom momente mi to tak prišlo správne. A už vôbec neviem prečo som sa tak nahnevala na otca a kričala po ňom. Hlavou mi prebehol obraz Jacoba ako ma vždy utešil, keď som plakala. Otvorila som portál a behom sekundy som bola v Jacobovej izbe. „Jacob!“ zakričala som pomedzi plač, no nikto sa neozýval. Dokonca ani Billy. Prehľadala som celý dom, no nikde nikoho. „Čo sa to deje?“ spýtala som sa sama pre seba, keď som si utierala slzy.

Ak tu budem sama v takomto stave, tak sa psychicky zrútim. Vybehla som z domu za jedným jediným účelom, nájsť Jacoba alebo niekoho z chalanov. Bežala som po lese a počula ako mi pod nohami praskajú konáre. Bolo mi to jedno, keďže som bola na vlčom území. Zastala som až pri útese a keď som sa pozrela na pláž, uvidela som ako sa všetci zabávajú. Všimla som si Jacoba ako tancuje s nejakým dievčaťom, vtedy ma zabolelo srdce. Nechodili sme spolu, ale určitým spôsobom som ho ľúbila a toto čo som videla, ma prekvapilo a ranilo.

Spravila som krok dozadu a pozrela sa na ostatných. „Seth“ pošepkala som a pozerala ako sa doslova váľa na zemi od smiechu. Chcelo sa mi zo všetkého plakať, v tomto momente som necítila nič, iba temnotu, ktorá ma pohltila. Pohádala som sa s otcom, povedala som mu veci, ktoré som ani nemyslela vážne. Jacob a chalani sa zabávajú, keď ja trpím.  „Vyzerá to tak, že im je bezo mňa lepšie.“ Povedala som a otočila sa. „Máš pravdu. Je im lepšie.“ Zľakla som sa, keď z ničoho nič sa predo mnou objavil Quil. „Čo tým myslíš?“ spýtala som sa nechápavo a trasľavým hlasom.

On sa len uchechtol a pretočil očami. „Len sa na nich pozri, sú šťastní a bavia sa. Keď si tu bola všetci sme trpeli. Museli sme na teba dávať pozor. Každodenne sme ťa strážili ako malé decko! Vieš si predstaviť aké namáhavé to bolo? Lenže ty namiesto toho, aby si zostala v dome alebo na našom území, tak si šla do mesta plného upírov! Do nebezpečnej školy! Každý z nás to mal s tebou ťažké, no Jacob to mal najťažšie.“ Povedal s hrubým tónom a úprimne? Bála som sa ho a veľmi. „To s-som nevedela, prepáč.“ Ospravedlnila som sa so slzami v očia.

„Tak nám všetkým sprav láskavosť a už sa nevracaj.“ Povedal s nechuťou a nachvíľu sa odmlčal. „A vieš čo o tebe povedal Jacob? Že si rozmaznané hlúpe decko, ktoré nič nechápe.“ Odcekol a vyceril zuby. Toto som nezniesla a moja neposlušná slza mi stiekla po líci pred ním, pred Quilom. „Máš pravdu. Som hlúpa a rozmaznaná, ale ty nemáš žiadne právo ma urážať. Nikto z vás!“ skríkla som a tým som privolala pozornosť ostatných.

„Nevieš aké to je žiť bez matky s tým pocitom, že som ju zabila, len preto lebo som sa narodila! Nevieš aké to je keď sa vrátiš domov a zistíš, že tvoj otec je doslova v pekle! Nevieš aké to je, keď sa všetci k tebe správajú ako k decku a myslia si, že sa neviem postarať ani o psa a nie to ešte o seba! Nikto z vás nevie aké to je pohádať sa s otcom tak, že z hnevu podpálim polovicu bytu len preto, lebo mi otec zatajil, že mám starého otca! Nič o mne neviete! Neviete aký krutý život žijem! A už vôbec neviete čoho som schopná, tak ma láskavo neurážajte!“ kričala som tak hlasno ako to len šlo. Nenechám si skákať po hlave a navyše ním. Rýchlo som otvorila portál a skočila doň.

Objavila som sa v starom dome, v mojej skrýši, v ktorej som sa skrývala keď som potrebovala byť sama. Namaľovala som znak Edomu na zem a so slzami v očiach som začala pohybovať rukami čím som vytvorila oheň. Keď sa oheň začal stupňovať a zväčšovať, dotýkal sa môjho tela a mňa to neskutočne pálilo. Slzy, ktoré boli pred chvíľou stále v očiach už teraz stekali po lícach. Prázdny dom narúšali moje stony bolesti. Nedokázala som to ustáť, pretože som stratila v nohách všetku silu a spadla som na kolená. Vtedy ma úplne pohltil oheň.