Bane's daughter

Chapter XXIII

„Oci? Nevieš kedy príde Markus?“ spýtala som sa zvedavo, no jeho odpoveď ma znepokojila. Otec len vydýchol. „Oci?“ spýtala som sa ho znova, no už vystrašene. „Dnes asi nepríde, zlato.“ Povedal a konečne sa na mňa pozrel. „Prečo?“ mala som čo robiť aby som zadržala slzy. „Asmodeus, on ho nechce pustiť.“ Keď to vravel, nepozeral sa mi do očí. „Aha.“ Povedala som a odišla do izby, v ktorej som následne strávila šesť hodín.

To nemyslí vážne. Veď mi povedal, že sa za každú cenu vráti, že sa nemusím báť. Čo ak to povedal len kvôli tomu, aby som ho pustila? Nie, nie, Markus nie je taký. Nikdy by mi neklamal. Alebo áno? Musím si nájsť nejakú prácu, pretože sa asi zbláznim. „Oci?!“ vybehla som z izby. „Nemáš pre mňa nejakú prácu?“ spýtala som sa a zarazila sa. Videla som Markusa v obleku. Keď som sa spamätala, tak Markus už ku mne kráčal. Rozbehla som sa za ním a skočila po ňom.

„Markus!“ zvýskla som a dala mu pusu. „To až tak som ti chýbal?“ spýtal sa ma zvodne. Prikývla som a pohladila ho po líci. „Otec povedal, že ťa Asmodeus sem nepustí.“ Povedala som potichu. „Naozaj si myslíš, že by ma zastavil? Porazil som Amaimona, tým pádom mám jeho miesto v Edome s démonmi na mojej strane a navyše si nemyslím, že by práve teba chcel naštvať.“ Uškrnul sa a ja som sa zasmiala.

„Už som si to tam chcela napáliť a vytiahnuť ťa odtiaľ.“ Povedala som a Markus ma objal pevnejšie. „Kde je otec a Alec?“ spýtala som sa, keďže som ich nikde nevidela. „Keď som prišiel, tak obaja zmizli. Chceli ísť na rande, tak som im povedal nech idú, že sa o teba postarám.“ Uchechtol sa a dal mi pusu. „Si strašný, vieš to?“ spýtala som sa ho a dala mu pusu. „Hej?“ provokačne sa ma spýtal, no ja som mu nestihla odpovedať, keďže prisal svoje pery na moje. Obaja sme zápasili o dominanciu, no nakoniec vyhral Markus a to podvodom zvaným šteklenie.

„Prestaň!“ kričala som pomedzi smiech a on sa len zabával. „Dobre, dobre.“ Povedal, keď uvidel ako sa zmenili moje oči. „Prepáč, niekedy stratím kontrolu.“ Povedala som a zakryla si oči. „Ale no tak. Aria, sú nádherné. Si nádherná.“ Povedal a pohladil ma po líci. Usmiala som sa a pritúlila sa k nemu. „Zostaneš tu cez noc?“ spýtala som sa ho, keď som sa hrala s jeho rukami. „Áno. Zostanem pri tebe navždy, v Edome mám len prácu a niekedy tam ani ísť nemusím.“ Povedal a mňa to potešilo.

„Čo sa škeríš?“ spýtal sa ma. „Len tak.“ Odvetila som mu a zatvorila som oči, aby som sa čo najviac sústredila na bitie jeho srdca. „Upokojuje ťa to, však?“ spýtal sa ma. „Áno. Je to príjemné.“ Povedala som a vydýchla si. Markus ma hladil po vlasoch a ja som pomaly strácala vedomie. Po nejakom čase som upadla do ríše snov.

„Markus? Markus!“ kričala som po ňom, no jeho nikde. Pozrela som sa cez okno a uvidela som ho na pláži. Vybrala som sa za ním. Mala som na sebe plavky a rozpustené vlasy. Markus bol polonahý, čo ma neskutočne vytáčalo. „Kde to sme?“ spýtala som sa ho hneď ako som k nemu dorazila. „Láska, nepamätáš sa? Sme na našej svadobnej ceste. Hawai. Pred týždňom sme sem dorazili.“ Povedal a pozrel sa na mňa divne. „Ah, áno, prepáč. Zabudla som.“ Pousmiala som sa a pozrela sa na svoju ľavú ruku. Prstenník zdobila krásna strieborná obrúčka. Markus ma pohladil po ramene a pozeral sa na mňa vystrašene. „Som v poriadku.“ Povedala som a pousmiala som sa. Jeho to upokojilo a pobozkal ma. „Ideme do vody?“ spýtal sa ma a vzal ma za ruku. „Markus už nedočiahnem.“ Upozornila som ho a on ma zodvihol. „Neboj sa, som pri tebe. Nikdy ťa neopustím.“ Povedal a dal mi pusu na rameno.

Zobudila som sa na buchot. Hľadala som ten zdroj a uvidela som otca s Alecom ako zabuchli dvere. „Nechceli sme ťa zobudiť, prepáč.“ Povedal Alec a otec šiel robiť neskorú večeru. Alec si k nám sadol a s Markusom sa o niečom bavili. Nevnímala som ich, keďže sok bola šťastná z toho, čo sa mi snívalo. Vezmem si Markusa. Nedalo mi to a pousmiala som sa.

Nejako som sa vymanila z Markusovho zovretia a šla som za otcom. „Oci?“ ozvala som sa keď som vstúpila do kuchyne. „Áno?“ spýtal sa ma. „Mala som sen, znova. No tento raz to bol nádherný sen.“ Povedala som a otec prestal s krájaním zeleniny. Všetko som mu porozprávala a otec sa usmieval. „Takže moje dievčatko sa vydá, čo?“ spýtal sa sám pre seba. „Oci, raz to muselo prísť. A navyše, ešte som stále tu.“ Povedala som mu a dala som mu jemnú pusu na líce.