Bane's daughter

Chapter III

Prebrala som sa na otcovej posteli, cítila som vôňu horúcej čokolády. Pozrela som sa von oknom a zistila, že je neskoro večer. Chcela som sa posadiť, no moje telo nespolupracovalo. Každý pohyb ma bolel. Zrazu do izby vošiel Alec. „Už si hore. Chvalabohu.“ Povedal a vydýchol si. „Čo sa stalo?“ spýtala som sa dosť zničene. Neviem čo sa stalo. Jediné čo si pamätám je, že som sa sem teleportovala a na zemi som našla znak.

„Otec!“ vykríkla som akoby z tranzu. Alec sa na mňa pozrel najprv vystrašene, no potom hneď pribehol ku mne a podal mi šálok horúcej čokolády. „Napi sa. Upokojí ťa to.“ Povedal a jemne sa usmial. „Ako to vieš?“ spýtala som sa ho vyzvedavo. „Magnus mi o tebe neustále vravel. Stále sa vychvaľoval akú má úžasnú dcéru. Povedal mi o tebe všetko.“ Povedal a usmial sa. „Otec je v Edome?“ nervózne som sa spýtala. Alec len prikývol, lenže potom uvidel môj vystrašený pohľad a hneď dodal: „Neboj sa. Vráti sa späť, sľúbil mi to. A navyše tam len šiel, aby niečo vybavil, neboj sa.“ Trocha ma upokojil, no aj tak som sa necítila dobre. „Za kým tam šiel?“ musela som sa spýtať, nedalo mi to. „To ti povie on sám, keď sa vráti.“ Povedal a pohladil ma po vlasoch. „Teraz by si si mala pospať, vyzeráš unavene.“ Povedal starostlivým tónom. Prikývla som a Alec ma zababušil do periny.

Hneď ako som zatvorila oči som zaspala. Snívalo sa mi o otcovi a čase, ktorý sme zažili. Ako ma vzal k moru, keď som mala sedem. Bolo to prvýkrát čo som bola pri mori. Otec ma učil plávať, stavali sme hrad z piesku, naháňali sa, utekali sme pred vlnami. Aj keď som mala len sedem, vedela som, že každý večer plakal. Vedela som, že nikdy neuvidím svoju mamu a vedela som, že sa mi ju snažil nahradiť tým, že trávil so mnou veľa času. Nikdy ma neopustil. Odprevadil ma do škôlky, vyzdvihol ma z nej, na narodeniny mi spravil obrovskú oslavu, vyhrážal sa chlapcom, ktorí mali o mňa záujem.

Ako nemal zo začiatku rád Jacoba, ale potom si ho obľúbil, pretože si ma zastal keď ma šikanovali. Ako som chodila za otcom s plačom, pretože sa smiali mojim očiam. Otec ma učil ako správne použiť mágiu. A potom ako sme sa začali odcudzovať. Poslal ma do školy vo Forkse. Nikdy sa neozval. Až po pol roku sa mi ozval a to cez Billyho. Zrazu som sa ocitla v miestnosti s dverami. „Aria.“ Počula som otcov hlas, ktorý vychádzal z tých dverí. Podišla som k nim a chcela ich otvoriť, no zastala som. Bála som sa. „Aria!“ tentokrát otec znel vystrašene a bol tam náznak bolesti. Prudko som otvorila dvere a videla otca v plameňoch.

„OTEC!!“ vykríkla som a prudko sa posadila. Do izby vtrhol Alec aj s Izzy. Alec hneď ku mne pribehol a objal ma, Izzy najprv nevedela čo má robiť no hneď ako sa spamätala, šla po pohár vody. „Aria, upokoj sa, bol to len sen. Kľud Aria, kľud. Magnus sa čoskoro vráti, neboj sa.“ Alec sa ma snažil upokojiť no tento raz mu to nevyšlo. Odsotila som ho od seba a vybehla k tomu znaku. Pozerala som sa na ten znak a snažila sa nájsť cestu ako ho skontaktovať. „Alec, volal si mu?“ spýtala som sa.

„Nie. Nefunguje to.“ Povedal nervózne a smutne. „Musím sa s ním spojiť a hneď.“ Povedala som rázne a Alec s Izzy na mňa divne pozerali. „Aria, nemyslím si, že je to dobrý nápad.“ Vravela Izzy. „Aria, upokoj sa.“ Povedal pokojne Alec. „Upokoj sa?! Snívalo sa mi, že otec je v plameňoch a trpí!“ kričala som. „Bol to len sen!“ zvýšil po mne hlas Alec. „Lenže moje sny nie sú normálne! Vždy sa vyplnili!“ skríkla som. „Čo tým myslíš?“ nechápavo sa ma spýtali naraz. „Ak sa mi niečo sníva, tak sa to stalo alebo len stane. Otec o tom vie.“ Povedala som už tichším tónom. „Ako sa s ním spojíš?“ spýtal sa Alec. „To nechaj na mne.“ Odvetila som a snažila som sa sústrediť.

Mysli na otca a na to ako sa s ním rozprávaš. Zatvorila som oči a hľadala cestu k otcovi. Keď som ho našla prudko som ich otvorila a tým sa mi naskytol pohľad na otca. „Aria?!“ povedal prekvapene otec. Všimla som si vedľa neho nejakého muža. Asi ten, s ktorým sa mal stretnúť. „Oci.“ Povedala som so zdrveným hlasom. „Ako si to dokázala?“ pousmial sa otec. „Som predsa dcéra veľkobosoráka, Brooklynu. Čo odo mňa očakávaš?“ zasmiala som sa. „Čo sa deje, chrobáčik?“ spýtal sa vydesene. „Vráť sa domov, oci. Potrebujeme ťa. Mala som zlý sen, že budeš v plameňoch a budeš trpieť.“ Neudržala som slzy a rozplakala sa.

„ARIA! NA ZEM!“ zakričal po mne Alec. Otočila som sa a uvidela ako na mňa niečo útočí. Ukázala som svoje pravé oči a posledný krát sa pozrela na otca. „Oc-.“ Začala som kričať od bolesti. Spojenie sa prerušilo a ja som narazila na zem. Nado mnou bol démon, ktorého som automaticky zabila. Postavila som sa: „Čo to bolo?“ spýtala som sa nechápavo a vydesene.