Synovia vojny

23. Zrada (beta)

Nečakaný prílet grifích jazdcov si vyžiadal okamžitú pozornosť od vojvodu Trógena a Bearfula. Krátkovlasý jasnoblonďavý muž s krivým predným zubom po spoznaní princa nechápavo preniesol: „Vaša výsosť, čomu vďačíme za vašu návštevu?"
„Letíme do Maligeru, potrebujeme nabrať síl a nasýtiť zvery, takže sa tu chvíľku zdržíme."
Jarl vidiac ostýchavosť v mladom Dvergovi sa chopil slova: „Poďte si oddýchnuť niekam, kde budeme mať trošku súkromia."
Uľavilo sa mu, nechcel prezrádzať dôvod onej cesty verejne: „Nedbám."
Sadli si do colníckej chatrče a po zatopení vojvoda položil kotlík na čaj. Sarvi sa rozložil naširoko po pohovke. Rádo Trógen neodsudzoval Severanovo správanie. V poslednej dobe im výrazne pomohli pri mapovaní rebelských táborov. Svoje osobné dojmy ignoroval, kým si plnili povinnosti. Vzal rozbalený list položený vedľa klietky s havranom a podal mu ho: „Keď už ste tu, vaša výsosť, dovoľte mi zhrnúť najnovšie hlásenie."
„Nech sa páči."
„Lokalizovali sme Poľníka," skočil Trógenovi do reči kráľ nesnažiac sa dodržiavať formálnosti, prešiel k hlavnej pointe, „Torek nebude ďaleko."
Budúci panovník zaregistroval vojvodove trhnutie z prerušenia: „Kde?"
„Neďaleko Mussu, vyzerá to, že presúvajú hlavnú časť vojska na juh Gartiny. Nie je vylúčené, že sa pokúsia zničiť mosty, aby nemuseli brániť dva fronty."
„Urobili sme nejaké protiopatrenia, o ktorých neviem?" zaujímal sa Fýr, odznela v ňom istota z položenej otázky.
Bearful konečne dovolil svojmu nadriadenému hovoriť: „Okrem postavenia zákopov s ôsmimi bataliónmi spred dvoch týždňov a zaradenia utečeneckých vojakov sme sa veľa neposunuli. Markíz Rímelig s nami komunikuje veľmi plytko, čiže mimo pár informácii typu „pracuje sa na obrane medzi Lavpuntom a Mussom" nič zásadné nepovedal."
Fýr nervózne zaceril zuby, všetci traja vedeli, prečo sa šľachtic nesnaží naplno. Kráľ podľa chlapcovej reakcie pochopil dôvod jeho cesty: „Očakávajú vás v Maligeri alebo ide o prepadovú návštevu?"
„Lepšia otázka je, kto všetko tam bude a čo si budú nárokovať," doplnil vojvoda a Sarvi po zasyčaní šiel po rozvarenú vodu, do ktorej nahádzal vysušené byliny a med.
„Knieža Kónstig, markízka Överlägsen, markíz Rímelig a grófka Pratsam," prezradil.
Pred oboch sediacich položil šálky, neodpustil si podpichnutie do nátury Dvergov: „Celkom slušné rozhádanie šľachty, čakal som však viac."
Rádo verne obhájil svojich spojencov: „Frómmovci sú dlhogenerační priatelia môjho rodu. Je jasné, že sa postavia na spoločnú stranu a čo sa týka Kuoláty... tá síce utrpela na onom rozkaze najviac, no keďže sme sa v minulosti dohodli na skvelej cene ohľadom rekonštrukcie Tortúru a výrobe výzbroje pre jej mužov očakávam, že aspoň dočasu jeho výsosti vyhovie. No a Bóndeovci sú vyslovene najférovejší a po nás aj najvernejší rod koruny."
„A čo ten mladí, koktajúci zo snemu?" spýtal sa Bearful.
„Steng je neskúsený a bojazlivý. Bude na našej strane."
Budúci cisár počúval ono stručné odôvodnenie, vytváralo mu to obrazy o povahách jeho podriadených, ktorých osobne nepoznal. Nestránil sa rady, vyjednávanie bolo kľúčom k úspechu, avšak bez prípravy sa mohol problém iba zhoršiť: „Načo by som si mal dávať pozor?"
Severan si poškrabal hnedú bradu: „Nezľaknite sa vyhrážkam. Budú vás podceňovať a vy ich musíte presvedčiť o opaku."
Vojvoda prikývol: „Stojte si za svojím, ale nebráňte sa nájsť zmysluplný kompromis. Taktiež stačí presvedčiť len knieža. Bez jeho podpory ostatní nebudú riskovať konflikt."
„Ste si tým istý?"
„Som," odpovedal sebavedomo, „už teraz sme vo vojenskej výhode. Bez Kónstiga budú ich šance mizivé."
„Ako si ho získam na svoju stranu?"
„Je to hrdý a zásadový muž, neobľubuje pochybnosti mierené na svoju osobu a už vôbec nie výčitky, zároveň si potrpí na formálnostiach."
Ustarostene sa oprel a zapozeral do stropu: „Neznie mi ako typ, s ktorým sa človek ľahko dohodne."
„To vám dám za pravdu," utvrdil mu, nesnažiac sa mu klamať, „pôjde o ďalšiu skúšku vášho vládnutia, vaša výsosť."
„Ďalšiu skúšku..." zopakoval v mysli.
„Zvládli ste prehovoriť mňa, zvládnete i jeho," povzbudil ho Severan dopíjajúci nápoj, „ospravedlňte ma, no idem pozrieť či nám nepriniesli dnešné zásoby."
Obaja mu prikývli a po mužovom odchode sa opýtal: „Ako je na tom dodávanie potravín od spojencov?"
„Zatiaľ sú pravidelné, nič sa nezmenilo od posledného hlásenia, avšak s vojenskou pomocou mimo Lexov nemáme čakať nejako skoro. Zariadili to útoky na území Bosqoru."
„Je to strašne zvláštne, že sa rozhodli zaútočiť cez Východ."
Zvážnel: „Odkedy nás o tom spojenci upozornili, tak sa mi hlavou motá jedna úvaha. Spájal som si to s tým nezvyčajným prepadnutím vášho otca, niečo nám uniká a začínam sa báť, že sme vo väčšom ohrození, než sme čakali. Možno majú podzemné cesty, cez ktoré sa nám dostávajú za chrbát."
Princ sa naľakal: „Nejaké staré bane?"
„Alebo únikové tunely z Orsonských ruín," potvrdil.
„Nie sú naše mestá a kanalizácie v ohrození?"
„Mestské kanalizácie sú osobitná stavba s dobrým zabezpečením, plus ak by sa k nim dostali, museli by najprv ísť cez rieky."
„Čo pevnosti ako Frostheim?"
„Frostheim je nedobytný a v ani jednej z dokumentácií sa prítomnosť únikových tunelov nespomína. Musíme dúfať, že s jarou príde topenie snehu, čo by nám uľahčilo hľadať miesta odkiaľ prichádzajú. Dovtedy ponecháme štvrtinu armády tu."
„Budem vám dôverovať," pousmial sa o čosi pokojnejšie a pofúkal si čaj.
„Nápodobne, vaša výsosť," prihovoril sa vrúcne, „za pár dní začneme s ofenzívou. Udržte šľachtu na vôdzke a vojnu vyhráme."