24. Otec a syn (beta)

108 18 0
                                        

Guoka doma nečakalo priateľské privítanie. Správa o súboji spred pár dní vyvolala vo väčšine nefalšované pohoršenie. Veľa z nich opovrhujúc uhýbalo pohľadom alebo na neho pri pozastavení činnosti ako napríklad pranie, šitie či príprava jedla, škaredo zagánili. Za normálnych okolností by duel neodsúdili, koniec-koncov bol to zaužívaný spôsob riešenia problémov, no výzva poctivo pracujúceho druha ponechala kvôli svojej zbytočnosti až neprávosti akúsi trpkosť v ústach. Nielen že zabil muža, ktorý si plnil svoje povinnosti, ale zároveň prekazil obchod, z ktorého by dedina s prázdnymi skladmi prospievala. Samozrejme sa našli i Orsoni tajne podporujúci zrušenie danej dohody z dôvodu zachovania hrobov predkov, avšak ani tí mu nepreukázali verejnú vďaku a radšej sa vyvarovali sporu so svojimi klanmi.
Giganta to trápilo, vždy si brával k srdcu názory ostatných, nikdy sa ich nenaučil ignorovať. Zmietal ním hnev z ukrivdenia. Vykonal to najmä pre svoj kmeň, chránil si svoje kultúrne dedičstvo a hodnoty, pretože nič iné mu neostalo. Nepoznal tento pokojný štýl života a odmietal sa mu naučiť. Spojenie s inými Orsonmi, pričom donedávna bývavali nepriateľmi mu vôbec neprišlo správne, najmä v časoch, kedy zásoby nestačili ani pre Hasov pôvodný kmeň. Vojna s Bosqorom im mohla pomôcť vyriešiť množstvo problémov, ale Has-Khan sa chytil vízie mieru hneď, čo dostal príležitosť. Guok prestal veriť v otcov úsudok. Náčelník svojim prenasledovaním bezpečia svojmu ľudu väčšmi uškodil. Tieto pokusy o naviazanie priateľstva s cudzincami len prehĺbia už tak dosť zmorenú Orsonskú civilizáciu. Musel ho zastaviť, pre seba i svojich predkov.
Pri prechode vedľa stajní sa k jeho pochodu pridali doteraz vyčkávajúci bojovníci so žltým pomazaním. Jeden z nich, chyf Tao, sa pred neho postavil. Muž s vlasmi pletenými do piatich dlhých dredov na neho prehovoril: „Klan Tagata nezabúda."
„Zomrel so zbraňou v ruke, čestne podľa zákona," odbil ho vrčiac.
Družina si naozaj nemohla dovoliť zaútočiť, považovalo by sa to za zločin: „Prečo teda nevyzveš aj mňa?" opýtal sa Tao sebavedomo, berúc svoj oštep do dlaní.
„S radosťou."
„To by stačilo!" okríkol ich ďalší náčelník v brnení z kostí a fialovou lebkou namaľovanou na tvári, doprevádzal ho polovičný. Provokatér prítomnosť nováčika pochopil, samotný Khan si zažiadal hovoriť so svojim synom. Odložil zbraň a s pľuvnutím vedľa gigantových nôh ho obišiel.
„Máš ísť do veľkého domu, tvoj otec ťa už očakáva."
„Už si ťa stihol adoptovať?" podpichol zatrpknuto, „Nemysli si, že mi smieš rozkazovať."
„Je to Khanova vôľa, nie moja," oponoval zdvorilo a až potom obor ticho počúvol.

Guok prehrnul záves z korálikov. Služobníci sa nesprávali inak, než Orsoni vonku. Na kosteno-orchylovom tróne s nízkym operadlom sedel Has-Khan odetý v dvojfarebnom ponču.
Uklonil sa a ukazovákom sa dotkol dlažby: „Volal si ma, otec?"
„Pre tvoju hlúposť Východniari upustili od našej dohody," vyriekol tónom karhavým sťa na neposlušné dieťa.
Vystrel sa: „Ochraňoval som našich predkov," zvolal hrdo, „neobetujem ich kvôli slabochom z iných kmeňov!"
Náčelník sa nasrdene postavil a so svojim mocným hlasom prehlásil: „Všetci sme jeden kmeň!"
„Je nás priveľa!" zreval späť, čím si vypýtal bučanie od niektorých prizerajúcich, týmto výrokom stratil náklonnosť iných klanov, no posilnil si mienku u mladých radikálov z vlastného. „Obchody nám naše problémy nevyriešia!"
Has ignorujúc synove slová spustil: „Z dlhodobého hľadiska by nám určite pomohli!"
„Hladujeme teraz, chyf!" protestoval dupnutím, „Riešenie sa musí naskytnúť hneď! Nie o pár rokov, inak sa priprav na vzburu!"
Zapálený pre vec začal gestikulovať: „Ostatní náčelníci sú čestní, plní viery a odhodlania v tento nový začiatok, avšak ako im môžem sľúbiť rovnosť, keď sa im môj vlastný syn vyhráža a zabíja ich ľudí?!"
„Všetko prebehlo podľa zákona!" bránil sa.
„To je jedno! Tá smrť ničomu a nikomu neprospela!" nakričal na neho.
„Nemal súhlasiť! Poznal riziká! My sme Turokini, najsilnejší kmeň a nepotrebujeme nikoho iného! Kde je tvoja úcta voči tradíciám? Alya kan Gwanan je posvätné!" Rozvášnenie medzi otcom a synom zaujalo veľa Orsonov v okolí, šuškali si názory a prikláňali sa k názorom oboch rečníkov.
Has by ich najradšej vyhnal a s Guokom sa rozprával osamote, ale takýto rozhovor nemohol pred nimi zakryť: „Ako som hovoril, spoločne sme silnejší. A ako sa opovažuješ vyťahovať meno nášho kmeňa? Ja som za neho bojoval ešte si ani nejestvoval! Po každej bitke som sa utápal v myšlienkach, či to bolo nutné, či náhodou by sme tomu masakru nemohli zabrániť? Nebol som jediný, kto rozmýšľal nad obnovou kráľovstva, kde neexistuje strach, hladomor alebo genocída vlastného druhu. Celé tie roky som zjednocoval, aby sme nakoniec vytvorili niečo lepšie, ako pre nás, tak pre našich potomkov. Áno predal som našu minulosť, preto, nech sa zachová naša budúcnosť," zapozeral sa na publikum a zmenil tón, „alebo chcete, aby zem zase vsiakla našu krv?" diváci začali kývať na znak nesúhlasu.
Guok ťažko zaškrípal klami: „My sme Orsoni! My máme žiť bojom, nie nejakou pohodovou predstavou závislou na pomoci cudzincov! Toto robia slabosi! Nesmieme ich napodobňovať, inak zlenivieme a staneme sa krehkými! Dôkazom toho sú najmladší náčelníci, ktorí sa na trón dostali pokrvnou líniou alebo kríženci s inými rasami!" pri tejto poznámke ukázal prstom na Austera, „alebo si ma to takto neučil?" svoj záujem premiestnil k davu, „Možno vám príde, že toto je ten pravý smer, avšak podľa mňa tento váš sen v budúcnu zahynie. Jediné, čo drží túto utópiu pokope je jeden pilier, ktorý stojí predo mnou," tentoraz ukázal na Hasa a pokračoval: „príde čas, kedy tu nebude a vaši páni začnú bojovať o moc! Konať intrigy a postupom času bude jeden kmeň nad druhým. Jediné, po čom prahnem ja, je to, že ten môj prežije. Chcem, aby Turokini udržali naše tradície, inak stratíme všetko, čo z nás robí Orsonov! Nehovorím, že tvoje zmýšľanie je zlé, otec, ale je hlúpe klamať ostatným o tom, ako je každý čestný alebo ako nám slovo ambície nič nehovoria," po tomto argumente začali bojovníci zo spomínaného klanu hlboko dumať.
„Tak dosť!" zvrieskol a nastalo ticho, „toto tu nestrpím! Verím, že hrdosť a dôvera ešte stále koluje v našich žilách a nezmení sa to ani po mojej smrti!"
„V tom prípade, existuje iba jedna možnosť, jak to zistiť," dodal s vážnosťou syn a hodil pred otca sekeru, „Alya kan Gwanan, chyf!"
Khanovej tvári sa objavila neistota, už nebolo východiska, a tak prikývol: „Tak teda dobre, dieťa moje, prijímam tvoju výzvu... vyber si zbraň!"
„Moje vlastné ruky," udrel sa po hrudi a tým upozornil rodiča na svoj nový náhrdelník.
„V tom prípade to bude zajtra bez zbroje v aréne," riekol náčelník snažiac sa skryť pýchu voči Guokovemu úlovku.

Synovia vojnyPříběhy, které tě pohltí. Začni objevovat