Synovia vojny

10. Zbohom, starý priateľu (beta)

Nyfolg, Risus a Herard netrpezlivo vyčkávali na okamih, kedy sa vzdialia od džungle. Všetci traja cítili rovnaké napätie a úzkosti, ich myseľ ťažili budúce stratégie. Danesina prívetivosť im podbila svedomie a donútila ich uvažovať nad životmi, ktoré boli kvôli Tarovej vražde v ohrození. Neriskovali možný odposluch, s poradou začali až pri príchode do v mesta.
„Ten netvor, ako ho porazíme?" padla ustarostená otázka z Toronových úst, počas zostupu zo sedla: „Naposledy neobdržal ani škrabanec."
„Už som podnikol kroky k tomu, aby sme proti nemu mali aspoň nejakú šancu. U miestneho alchymistu som si zažiadal výrobu elixíru, ktorý ho podľa starej Tererskej legendy dokáže zraniť," vysvetlil Batard počas presunu do Risovho stanu.
Generál nevkladal svoju vieru do starodávnej chemikálie. Nemohol sa sťažovať, lepšia alternatíva nejestvovala: „Takže sme odkázaní na pravdivosť legendy."
Albín pochyby neodsúdil, prišlo mu to rovnako absurdné: „Sám neviem, čo od toho čakať. Môj rozhovor s majstrom Leclercom bol ukončený predčasne."
„To znamená, že nemusí byť hotový..."
„Bohomžiaľ, túto možnosť nemôžem vylúčiť," uznal pokorne.
„Prečo ste teda nevyjednali viac času?" zapojil sa narcisový kapitán.
Pizmy z výrazov svojich kolegov vyčítal neúspešnosť misie a bez zbytočného verejného pýtania v tichosti nasledoval.
Garda pred stanom sa postavila do pozoru, nadriadení im odsalutovali pohov a po zatiahnutí závesu Ostrovan autoritatívne vysvetlil, nebral si servítky a zdôraznil svoju ostýchavosť: „Ak by som nepovedal zajtrajšie ráno, tak by na nás zaútočili. Nikoho by sme neoklamali a ktovie, či by sme sa vrátili živí."
„Máte môj obdiv, zachovať rozvahu určite nebolo ľahké," zastal sa Nyfolga zlatovlasý a opísal svoje dojmy, nech je Grog v obraze: „Zo žoldnierky sršalo podozrenie a ten Buekov komentár nám určite nepomohol."
„Neprekvapilo by ma, keby tu ešte dnes prišli snoriť. Pôsobila, že jej na bratovi záleží."
„Mhm, preto musíme začať s vystužením brány a prípravou zásob," nariadil Risus nepriamo: „veliteľ Pizmy, máte na starosti opevnenie! Herard, ty si vezmi na starosť palisády, ktoré položíme do ulíc!"
„Ja navštívim majstra a potom s kráľovnou načrtneme plán evakuácie občanov. Generál, vy medzitým zožeňte veliteľa Warborna! Mám preňho úlohu."
Súrodencove spomenutie sa dotyčnému nezapáčilo: „Nie je schopný boja, hlavný admirál."
„Všetko ozrejmím až na oficiálnej porade. Stretneme sa v konferenčnej miestnosti kasárni."

Weran si z pohodlia postele opatrne naťahoval svoje zlenivené svaly. Po dlhej dobe požehnal svoje telo nežným a zhovievavým zaobchádzaním. Neboli zvyknuté na toľko ležania, a tak v masáži našli komfortu.
„Weran?" prihovoril sa mu generál po zaklopaní.
„Načo klopeš? " odznelo z úst vrelo.
Absencia barbarových kamarátov prebudila vojenskú autoritu: „Kde je tvoja ochranka?"
„Šli pre vodu a na toaletu."
Bez náznaku hnevu doplnil kritiku: „Neprofesionálne, vždy má jeden ostať."
Pokúšajúc sa zamedziť ďalšiemu karhaniu chytro zmenil tému: „Nesieš nejaké novinky?"
„Potrebujeme ťa na porade."
Palcom ukázal za chrbát: „Približne tuším, o čo asi ide, to bitie a pílenie z vonku pôsobí pomerne rušne. Ozaj, vystriedal si farby?" narážal na súrodencovu bosqorskú zbroj.
Risus sa nad poznámkou pousmial: „Musel som si vypýtať novú, keďže moju niekto stratil. Našťastie sa v kasárňach našla náhradná, do ktorej som sa zmestil."
„To je znamenie na diétu," podpichol hravo.
„Ten sa ti nepodaril," odbil ho s prekrútením očí a paranoidne odskúšal privretie dverí: „Každopádne... nastala tu istá komplikácia, o ktorej by si mal vedieť."
Zvážnel: „Počúvam."
Neotáľal, priznal svojho omylu: „Zabil som Tara Jugiho."
Weranova tvár sformovala skeptický výraz. Táto správa ho netešila, pretože sa dovtípil škaredej budúcnosti, zároveň sa napriek Toronovmu príbehu bratovmu činu udivil: „Prečo? Ako?"
„Prepáč mi, neovládal som sa. Keď si mi prezradil, že je mamin vrah, ktorý mi skoro zobral aj teba..."
Nechystal sa ho poúčať, koniec koncov on sám donedávna najprv konal a až potom rozmýšľal: „Nemám ti čo prepáčiť, no na tvojom mieste by som uprednostnil diplomaciu."
„Ohľadom toho," chytil si zátylok, vyhrával sa so svojou hrivou, „to bol pôvodný plán, než kým som to pohnojil."
„Tipujem, že hlavný admirál nebol nadšený."
Zubami si prešiel po hornej pere: „Minimálne na osobnej úrovni, aby to nestačilo, tak trest dostal Herard."
„Čože? Vzal to na seba?" položil otázku pohotovo a po zahanbenom prikývnutí pokračoval: „Bude v poriadku?"
„Posnažím sa niečo vybaviť. Jeho veličenstvo mi vyhovelo aj pri tebe, takže šanca tam je."
„Ak to pomôže určite som ochotný svedčiť."
„Uvidíme, ale teraz je našou prioritou bitka..."
Do izby vošli Bodrig a Qyb s kartami v rukách.
„Vy dvaja!" zmračil sa na nich a oboch vystrelo: „Máte šťastie, že ste ho ubránili! O behaní po meste s raneným, keď vonku vyčíňa nebezpečný bojovník som počul naposledy!" Barbar odhadol, že ich Risus nechce naozaj disciplinovať: „Krivdil by som vám, kebyže nepoviem dobrá práca, avšak naozaj to bolo poslednýkrát. Rozumieme sa?"
„Áno, pane!" prehlásili naraz.