Synovia vojny

26. Vodca (beta)

Úder si užíval precízne dotyky kozmetičky. Okrem maľovania mu v to ráno zastrihla aj nerovnako rastúce vlasy naťahujúce sa do jeho plešiny. Zahľadel sa do zrkadla. Nebolo dňa, kedy sa mu necnelo po šerpe hlavného senátora. Smrť cisára považoval za boží trest za neférové prepustenie, akým ho Rázmus urazil. Veď si plnil svoje povinnosti poctivo, Dvergom po celom cisárstve nič nechýbalo.
Nasrdil sa zášťou. Veril v to, že ako rasa, ktorá sa najviac podieľala na vybudovaní cisárstva si smeli nárokovať viac než ostatné. Severanov bral za darmožrútov robiacich problémy pre slušných ľudí a Barnertov zase za tvory, ktorých život sa nerovnal ani psom. Princa vnímal ako hlúpe dieťa, neschopné vidieť reálne potreby svojho ľudu, rovnako i Seléniu, bastarda, ktorý mu čisto vďaka krvi monarchu ukradol vydreté miesto. Obaja boli hrozbou pre jeho vybudovaný ideál. Tušil, že s cisárskymi súrodencami eventuálne dôjde k väčším nezhodám a on bude musieť zakročiť. Pred spaním si bežne predstavoval veľkolepý prevrat Tartu a návrat pravých Dvergských hodnôt.
Do snemovne prišiel prvý, sluhovia im tam nosili raňajšie občerstvenie zahŕňajúce ovocie prineseného zo Západu.
Väčšinou druhý príchod patril Mikulášovi, ale tentokrát ho predbehla Selénia. Onen pocit trápnosti a ticha prebil až jej pozdrav: „Dobré ráno, senátor Huglaus."
„Dobré ráno," odzdravil jednoducho, neusilujúc sa o uvedenie titulu princeznej. Po prisadnutí sa pustila do čítania novej správy od nočných hliadok a listov od obyvateľstva prinesených zo schránky pred hradom. Nikolaus s Tíborom prišli naraz a po pozdrave sa taktiež pridali k činnosti. Jediným zvukom prebíjajúcim ticho bolo Mikulášove zapisovanie poznámok a občasné naliatie vody či uloženie šupky od nakrájaného manga či citrusov. Išlo skutočne o nezvyčajné delikatesy, nikto nimi nepohrdol. Ubehli tri hodiny a položením papierov sa všetci zhodli, že je čas začať s debatou:
„Za tento týždeň chytili už druhého zlodeja a to sme iba v polovici," spustil Hár s krútivým kútikom úst.
Najnižší senátor prečítal poznámku zo záznamníka: „To, že o sebe nevedeli svedčí, že skôr pôjde o zúfalých ľudí, než zlodejský cech. Všetko sú i rodičia mnohopočetných detí, napríklad Onni Korhoren, tridsaťdva ročný obuvník, je otec štyroch."
„Musíme udržať ceny potravín, inak ďalšie zdražovanie väčšmi prispeje k nárastu kriminality," navrhol Tíbor opravujúci si okuliare, „zvoláme si majstrov obchodníckeho cechu a snáď sa dopracujeme ku kompromisu."
„Pochybujem, že nám vyhovejú, no musíme konať rýchlo. Musíme si dať pozor na riziko z nepokoja a hromadného vykupovania tovaru súvisiaceho s narastajúcimi cenami," upozornil Úder pohotovo, „potrebujeme kvalitný plán."
Selénia sa prihovorila: „Čo ak by sme dali obmedzenia na to, koľko daného tovaru smie jeden kúpiť?"
Hneď jej otázku zodpovedal: „Podobný princíp, ako udržanie cien. Obchodníci to neschvália."
„Aké sú teda návrhy?"
Fýr prerušil ono stretnutie, všetci sa na neho otočili: „Zdravím vás, moji senátori. Prepáčte, že vás vyrušujem, informujem vás o vojnovej situácii."
„Vaša výsosť," oslovil ho Úder s falošnou náklonnosťou, „prosím sadnite si!"
Počúvol: „Rody Kuoláta, Bónde a Steng prisahali vernosť korune, taktiež sa stali novými ochrancami utečencov, ktorí prídu slúžiť na ich panstva."
Mikuláš si všetko povedané zapísal: „Smiem vedieť, prečo ste sa rozhodli k presunu utečencov?"
„Trošku vyplnia voľné pozície po Barnertoch, čo nám aspoň trošičku uľahčí zmierniť nedostatok potravín. Najmä teraz, keď sme stratili Maliger," preniesol trpko.
„Ako to myslíte, stratili Maliger?"
Neistota mu bránila v okamžitom prezrádzaní detailov, lenže senát slúžil ľudu a on vedel, že skrývať takéto veci by sa mu vypomstilo: „Jeho jasnosť kontaktovala Leonarda Lexa s prosbou podpory v boji voči korune."
Huglaus sťa dlhoročný priateľ Enóka Kónstiga sa prílišne nepotešil: „Máte to potvrdené? Vlastizrada je vážny zločin a..."
„Mám," odbil ho sťa štít.
„Bude občianska vojna?" vyľakal sa Nicolaus.
„Nie, našťastie pre nás sú Lexovci stále našimi spojencami. Posielajú časť vojska do Maligeru a udržia tam poriadok," všetkým odľahlo, pokračoval: „situácia s Torekom je zatiaľ stabilizovaná, nevychádza z Frostheimu a boj na Gartine pokračuje úspešne v prospech líšok. Kráľ Bearful sa pokúsi o jeho vylákanie Poľníkovou likvidáciou."
„A od neho ste dostali nejaké správy?"
„Tunely sú nepriechodný labyrint, radšej zahádzali, čo našli a teraz sa pokúšajú preplávať za nepriateľské línie."
Neodpustil si rypnutia do Severanov: „Čiže za ten čas nič podstatné neurobili," vyslúžil si zagáganie od oboch súrodencov.
„Mýlite sa, prinieslo to svoj osoh do budúcnosti. To je všetko, čo som vám prišiel povedať. Smiete pokračovať v diskusii."
Selénia využila princovej prítomnosti: „Vaša výsosť, ľudia začínajú kradnúť kvôli narastajúcim cenám obchodníkov. Máte akési odporúčania? My sme zatiaľ navrhli dohodu o stálej cene."
„Musela si to vytiahnuť pred ním, ty...." nadával v duchu Úder.
Zadumal sa: „Mohlo by to fungovať, nakážem majstrom, aby na to pristúpili."
„Ďakujeme, vaša výsosť."
„Ako konkrétne to chcete nakázať?" spýtal sa Tíbor, „azda sa im neplánujete vyhrážať."
„Vyhrážky neobľubujem," odvetil hrdo, „musia však pochopiť, že od nich závisí osud mesta. Vyskúšame najprv silu slova a až pri prípadných stretoch záujmu zrealizujeme alternatívu."
„No dobre, vaša výsosť a ešte jedna otázka," prehlásil Mikuláš, „čo zo zločincami?"
„Vyššie zločiny nechávam na vás, ale ak ich prehrešok či hodnota ukradnutého tovaru je nízka pustite ich s podmienkou," prikývli mu a mladý vladár sa hneď vydal na trhovisko.