Synovia vojny

6. Prízrak minulosti (beta)

Guardská jeseň prichádzala väčšinou koncom červenolistu. Na rozdiel od tej v Severnom cisárstve či na Východe so sebou nepriniesla mráz a búrky. Dalo by sa tvrdiť, že išlo o harmonického maliara, ktorý sa vďaka rozľahlým lesom a poliam vybláznil aj bez potreby skomolenia počasia. Pomyselným štetcom potretá krajinka za pár nocí súladne nasiakla odtieňmi zapadajúceho slnka. Bociany a lastovičky v kŕdľoch odlietali za hranice, šelmy kopili svoje sadlo rybárčením lososov či lovením veveričiek, zajacov a srniek živiacich sa popadanými žaluďmi, orieškami a bobuľami.
Vinári dokončovali vinobranie a prípravu sladšieho, červeného aj trpkého, bieleho vína. Kolóny vozov zaplnili ulice Albaralu, odkiaľ sa tovar prekladal na zahraničné koráby. Táto plodná sezóna výrazne odľahčila náklady z nedávnej vojny, nemohlo sa hovoriť o splatení všetkých výdavkov, lenže zber prekonal očakávania. Mirhor sa pôvodne obával slabej úrody ba aj plánoval zrušiť festival oslavujúci honosný zber. Ďakoval bohom zato, že tak neučinil, jeho ľud si za svoju ťažkú prácu ono odreagovanie naozaj zaslúžil.

Kráľovská rodina sa akurát vrátila z ochutnávania. Popili decentne, sotva cítili účinky alkoholu: „Nebuď pridlho, môj pane," napomenula Mirhora starostlivo Helena a pobozkala jeho čelo, spolu s ich dvoma synmi, Rastislavom a Mertynom a dojkou sa pred sálou rozdelili. Pri tróne čakajúci Risus sa mu uklonil a starec sa pohodlne usadil.
„Podávam hlásenie od veliteľa Pítra, vaše veličenstvo. Zvyšné Roxardské mesta prijali ponuku o mier. Dafor je oficiálne v bezpečí."
„Neurazila ich moja neprítomnosť?"
„Nie, pochopili, že ste sa im kvôli návšteve z Ostrovov nemohli venovať."
Monarcha prižmúril a zadumal sa: „Bolo to z mojej strany neúctivé."
Warborn si sadol na jeden zo schodov: „Berte to tak, že ste utvrdili spojenectvo, čo sa vyplatí do budúcna."
„Modlím sa za to, lenže u Ostrovných človek nikdy nevie. Naše vojsko je päťkrát menšie než to ich, Beinindur je oproti Albaralu plne zrekonštruovaný a vďaka zásobám dreva z Bosqoru zhotovili flotilu prekonávajúcu tú predchádzajúcu a teda môžu kedykoľvek zaútočiť... Bojím sa ich, Risus," Mirhorov zovňajšok vyzeral pokojne, ale tón, akým povedal poslednú vetu, zlatovlasého zarazil. Kráľova úprimnosť zatriasla presvedčením o Adalie.
„Sme tu pre vás, vaše veličenstvo," vyhlásil s vážnosťou a on sa dojato pousmial.
„O tom som nepochyboval. Nesieš aj správy o Weranovej jednotke?"
„Uhm, podľa Torona bolo zaučenie úspešné. Nikto z nich neodišiel a ich fyzické výsledky sú vzhľadom na krátku službu a vek ukážkové. Pri hlavnom testovaní obdŕžali najviac bodov z formácií a vytrvalostných testov. Teoretické štúdium im ide podstatne horšie, avšak mám tu poznámku, že iba deviati z nich na začiatku vedeli písať a čítať, čo ich učenie značne skomplikovalo. Priradili sme ich medzi ľahkú pechotu."
„Tvoj brat, šetril ich?"
„Herard spomínal, že sa plazia do jedálne minimálne dvakrát do týždňa."
Mirhor vyžaroval nefalšované pobavenie: „Jablko nepadlo ďaleko od stromu! Pripomína mi to hlásenie spred jedenástich rokov."
Risus porozumel o čom hovorí: „Narážate na sťažnosti od nováčikov, ktorých som vtedy začal trénovať?"
„Vaše veličenstvo!" zvrieskol gardista s obálkou. Starec aj generál si všimli nepoškodenej pečate Ostrovov.
Nechápali odkiaľ vojak nabral na naliehavosti: „Žiadam vysvetlenie, azda poznáš obsah tohto listu?"
„Nie, vaše veličenstvo, priniesol ho albatros."
„Albatros? Normálne posielajú čajky," dedukoval Warborn a kráľ ho hneď otvoril. Oči schované pod hustým obočím spolu s vráskami pod nimi sa začali hýbať z jedného konca dokumentu na druhý.
„Bohovia," vyznelo zo stareckých úst neveriacky.
„Smiem to vidieť, vaše veličenstvo?" so zhrozeným výrazom prikývol a podal mu správu. „Popravili sme ich..." mrmlal si, akoby ho po dočítaní trafili kameňom: „Dohliadal som na to... Držal som hlavu Tara Jugiho."
„Nech je to akokoľvek, Sýkorky sa opäť zjednotili."
Warborn si zahryzol do pery: „Musíme pred nimi ochrániť Bosqor, pomôcť Ostrovom..."
„Sme po vojne Risus. Nesmieme konať nerozvážne."
„Pri všetkej úcte, pane, sám ste povedal, že Ostrovy netreba zbytočne dráždiť a odmietnutie žiadosti o pomoc by sa nám veľmi vypomstilo. Hlavný admirál Nyfolg je budúcim guvernérom Bosqoru..."
„Uvedomujem si to..." odmlčal sa a podrobne si premyslel nasledujúce rozhodnutie: „Obránime Bosqor, ale pamätaj! Nesmieš dovoliť emóciám zvíťaziť nad zdravým rozumom. Nepodľahnite s Weranom nenávisti!"
„Nesklameme vás, vaše veličenstvo!" odznelo rozhodne. „Životy našich vojakov budú našou hlavnou prioritou."
„Upovedomíš veliteľov a začnete s plánovaním obrany!"
„Rozkaz, vaše veličenstvo!" Potvrdil mu a pri odchode úporne rozmýšľal nad Weranom. Úzkosť zo súrodencovej reakcie mu podchytila hrdlo. Tentokrát totiž nebojovali proti náhodnému nepriateľovi, ale vrahom svojich rodičov.