Synovia vojny

Mini story: rod Lex

Leonard je veľmi výnimočná osobnosť. Takmer každý monarcha na svete v jeho prítomnosti pochybuje o vlastnom bezpečí. Nedivím sa im, pretože kto by sa nebál muža, ktorý nahradil bratov Gamalov, levie trojčatá v minulosti považované za pánov Západu.
Eshe, najmladší z trojice, nežil pre nič iné, než vedu. Podporoval nejedného vynálezcu a sponzoroval rôzne výskumy od medicíny až po stavebníctvo, čím značne zlepšil úroveň života v našej krajine. Okrem toho spustil i výstavbu verejnej knižnice a univerzity, avšak tieto zásluhy sú aspoň podľa môjho názoru obyčajný gýč.
Stredný Haqikah mimo obchodu rozhodoval o majetkových sporoch iných pánov a zároveň navrhoval alebo radil pri vydávaní dcér či ženení synov. Keďže onú funkciu mnohí považovali za tú najvyššieho sudcu, o náklonnosti šľachty sa nemohlo pochybovať.
Najstarší Thabit velil obrovitánskej armáde Foybulu, lenže vedelo sa o ňom, že je skôr defenzívny typ, takzvaný "protektor ľudu", uprednostňujúci slovo pred mečom, aby sa tým náhodou neporušila stabilita jednotlivých regiónov.
Bezchybní lídri, však? Veru boli, teda až kým sa na scéne neukázal môj starší brat Leonard Lex, v tom čase nie príliš majetný obchodník s kobercami. Jedného dňa si ho všimol Eshe, zaujal ho totižto jeho prejav. Čo k tomu dodať? Leonard vám za drahšie predá vaše vlastné bohatstvo a vy stále budete spokojní.
Pozval ho teda k sebe na oslavu narodenín, veľkú udalosť, kde prišiel každý, kto niečo znamenal. Skrátim to, Leo si skutočne urobil očko u smotánky. Vzdelaný, dobre vyzerajúci a najmä skutočný majster slova. Nanešťastie pre bratov ho po tomto "šarmantnom" prvom dojme Eshe pozýval všade, kde mohol. Čoskoro sa z nich stali dobrí priatelia a vďaka tomu naša rodina začala obchodovať s Gamalskými šperkmi, drahými kovmi a neskôr zbraňami. Tým, že sa za krátky čas preukázal sťa skvelý vyjednávač ho Haqikah vymenoval za svoju pravú ruku.
S touto poctou nám priradili starý zámok známy pod menom Líščí chvost. Iróniou ostáva, že ono zviera sa stalo aj našim erbom, možno to zariadil osud, koniec koncov prirovnanie „prefíkaný sťa lišiak" na môjho brata perfektne sedí.
Po pár mesiacoch sa predavač kobercov dostal na čelo Gamalskej banky. Nepreukazoval korupciu, akoby si mnohí mysleli, práve naopak, pokračoval v čestnej práci. Po roku neúnavnej driny sa pokladnica musela zväčšiť dvakrát. Mladší súrodenci považovali nováčika za dar z nebies, vychvaľovali ho na každom rohu a nevedomky rozširovali jeho kontakty.
Medzitým si ten šibal kupoval chudobných. Dával im dary, usporadúval verejné predstavenia a z vlastného vrecka opravoval slamy hneď v niekoľkých mestách.
Thabit sa obával čoraz narastajúceho vplyvu, ktorý Leonard získaval, a tak spustil tajné vyšetrovanie, aby sa uistil o skutočných cieľoch. To sa preukázalo, ako obyčajná strata času, nič nezákonné alebo ohrozujúce ich postavenie sa nikdy nedokázalo.
Jak naschvál sa tesne na to nepríjemne pohádali dve mocné rodiny. Knieža Laghari sa rozviedol so svojou čerstvou manželkou z rodu Bakšovcov, vládnucim v metropole Awza, dôležitom uzle medzi Roxardiou a Foybulom. Ukázalo sa, že ju podvádzal počas toho, keď mu nosila dieťa. Keďže manželstvo vyjednal Haqikah, povinnosť utíšiť situáciu padla na jeho hlavu, inak by nastala vojna medzi Lagharmi a Bakšovcami, čo by sa nežiaduco podpísalo na obchodných trasách Foybulu. Ak by povinnosť odmietol, bratia by si pohnevali i druhú rodinu.
Požiadavky za urazenú česť boli jasné... Voz zlata, desať kráv, sto sudov pitnej vody, prst neverníka a krajné územie okolo neutrálnej oázy. Prekvapivo posledná podmienka narobila najviac komplikácii, dané miesto sa považovalo za posvätné a nik nemá právo si pýtať mýto za jej použitie.
Typický náboženský balast, keďže nejedna rodina si mýto pri oázach bežne vyžaduje.
Každopádne prvý pokus mu nevyšiel, išlo priam o úplne zlyhanie, nebyť rešpektu, aký si rodina Gamalových vybudovala, pravdepodobne by aj skončil bez jazyka... Tiež si príliš nepomohol vyhrážkami s vojskom. Laghari vlastnili niekoľko zlatých, diamantových a vápencových dolov. Ich armáda disponovala rovnako kvalitným vybavením a tréningom ako tá trojčiat.
Síce na počty vyhrávali, o tom sa nepochybovalo, no zomreli by desaťtisíce a takýmto zbytočným smrtiam sa chcel Thabit naozaj vyhnúť.
Leonard sa ponúkol svojmu pánovi, že konflikt uhasí do troch dní. Gamali o ňom pochybovali, dokonca sa ho Eshe snažil odhovoriť, pretože sa oňho skutočne strachoval. Thabit mu priradil nejakú eskortu, ale lišiak ju slušne odmietol, a tak sa vybral sám do nepriateľského územia. Teda takto znie verzia ľudu. V skutočnosti prichádzam na scénu ja, Dagero Lex. Asi vás zaujíma, prečo sa spomínam až teraz... Nuž povedzme si, že k tomu sa ešte časom dostaneme. Nikto netušil, že sme rodina, ostrihal som sa, nechal si urobiť tradičné tetovanie a tvár som si schovával pod bronzovou Ramahadánskou maskou. Predstavoval som sa sťa obyčajný voľný štít.
Na počudovanie nás okamžite prijali. Vedeli, prečo sme prišli a rovno nám aj povedali, že na nič nepristúpia. Leo ich neprehováral, práve naopak zo začiatku s nimi súhlasil, išlo predsa o kultúrne a duševné dedičstvo, ako si niekto mohol dovoliť vôbec o to zažiadať? Zároveň sa ale zastal poškodenej. Dotyčný preukázal veľkú urážku svojim svokrovcom a rodičom a fakt, že dieťa bude bez otca vyznel až tragicky. Dhruv Laghar mu dal za pravdu, vážil si onoho názoru, avšak na spoločnú reč sa to stále nepodobalo. Leonard mu navrhol nové podmienky a starec načúval. Vozy, kravy ostali nezmenené, lenže posledné dve sa zmenili na ospravedlnenie a sľub rodine, že daného neverníka popravia, ak prehrešok zopakuje. Pamätám si to starcove sčervenanie od hnevu, avšak ten môj ukecanec ho nepustil k slovu. Odzneli osudné vety: „Váš syn nie je hlupák. Verím tomu, že podobnú chybu už viac neurobí. Celá ponuka je len hluk na ukojenie hladného vlka. Verte mi, chcem aby sa nikto necítil ukrivdený a aby z toho všetci niečo získali. Gamalovci neprídu o spojencov, Bakšovcom sa navráti urazená česť a vám, milý pane, sa narodí dedič oboch území. Stačí, nech sa váš syn stane vzorným otcom."
Po vysvetlení plánu sa deduško upokojil, pristúpil naň, teraz stačilo iba zjednať stretnutie a oboznámiť Bakšovcov o zmene dohody. Tí, keďže ho ukrivdená stále milovala, prikývli. Stretnutie sa odohralo pri spomínanej oáze. Mladý šľachtic sa na kolenách ospravedlnil svojej manželke a prisahal, že onen čin nezopakuje. Jeho otec zároveň podpísal dokument, ktorý zdôrazňoval o práve popraviť ho, ak opäť poškodí hrdosť oboch rodín. Svokrovcom odľahlo a Leonard sa bezo mňa vrátil domov, kde ho privítali davy ľudí od chudobných po šľachticov. Týmto činnom si u Gamalov vyslúžil vyznamenanie a právo vlastniť osobnú armádu. Neváhal a najprv si vybral mužov a ženy z ulíc, potom si najal pár Ramahadánskych žoldnierov, jedných z najskúsenejších bojovníkov Západu, k tréningu týchto nováčikov. Zrodili sa prví sentrioni, elitná zložka nášho dnešného vojska. Nebolo ich veľa, ale po rokoch prísneho cvičenia a povinnej skúšky, počas ktorej museli uloviť desať zločincov a zabiť aspoň jednu svorku levov nabrali nebezpečné skúsenosti a tvrdosť.
Po troch rokoch dobre odvedenej roboty a priateľských rozhovorov Thabit konečne poľavil od obáv. Naše rady rapídne narástli. Rád sa rozprával s Leonardom o militarizácii a ochrane Foybulu. Veril mu celým svojim srdcom vojvodcu a to bola zásadná chyba. Od toho momentu pred sebou lišiak totiž videl iba starého, bezzubého psa.
Viete; medzi týmto všetkým som ja, neznámy muž, skupoval podniky a obchody, čo prispelo k tomu, že sme v menších mestách dokázali ovplyvniť politiku ručiteľov, osobností zodpovedných za správny chod regiónov. Prečo je to dôležité? Zamyslite sa! Rod Lex mal viac zdrojov peňazí, no mňa si nikto nespojil s mojim bratom, plus dosadzovaním našich podradených sme nabrali na hlase. Samozrejme nie vždy to šlo takto hladko, sem-tam sa ukázala moja horšia stránka, na ktorú nie som hrdý. Jednoducho povedané... zašpinil som si ruky s rytiermi, kňazmi a politikmi strkajúcimi nos tam, kam nemali. Podotýkam, že vždy s presnosťou, aby to vyzeralo jak nehoda.
Ďalším dôležitým krokom pre náš rod bola krátka vojna „Východných žoldnierov". Celkom nepresný názov. Nešlo úplne o vojnu, ale o nával Východniarskych utečencov a žoldnierov.
Zo začiatku sa to ukázalo ako nešťastie, našich vazalov a i mestá prepadávali neznáme oddiely a to sme nemohli tolerovať. Leonard s Thabitom vyrazili k hraniciam sťa rieka počas búrky, "vojna" trvala presne týždeň. Sentrioni predviedli na púšti masaker nevídaných obrazov, čím sa zapísali do pamäti spojencov a aj utekajúcich nepriateľov. Najstaršie trojča si ich nevedelo vynachváliť. Pár z nich potom vymenoval za súčasť svojej osobnej gardy.
Leo tušil, že bratské puto trojčiat sa nikdy nepovolí a nebyť tohto konfliktu sláva nášho rodu by ostala na Západe. To môjmu bračekovi nestačilo. Videl v ich vláde diery a to sa mu nepáčilo, preto sa rozhodol využiť situácie.
Thabit síce poľavil, avšak z troch kniežat stále predstavoval priveľké nebezpečenstvo. Potreboval sa ho zbaviť, a tak cezo mňa tajne zaplatil Sýkorkám, žoldnierom zo Slivkového raja. Rozkazy odzneli jasne. Mali napadnúť posvätnú oázu medzi územím Lagharovcov a Bakšovcov. Hovoríte si, čo ak by Sýkorky prezradili, kto si ich najal? Hah, v tom je ten trik, naše kontakty, poslovia a aj poskoci sa dali prirovnať k reťazi. Od prvého oceľového očka k nasledujúcemu sa tiahla informácia a rozkazy s tým, že som vždy to prvé a i predposledné poslušne odstránil. Netreba tiež zabúdať, že nedávny spor s Východniarmi nám dokázal, že vôbec nie je nepravdepodobné, že ti cudzie vojska náhodne napadnú krajinu.
Protektor Západu zas a raz šiel na pomoc, tentokrát bez Leonarda, ktorý po úpale ležal s horúčkami v posteli. Žiaľ bohom Tar Jugi zavraždil najstaršieho z bratov.
Smutná správa zasiahla zvyšných Gamalov až ich položila na kolená. Laghari aj Bakšovci vyslali svoje vojská za účelom pomstiť milovaného pána, no neúspešne. Sýkorky im stále unikali pred očami a ešte k tomu v jednom strete prišiel o život aj onen neverník, čo väčšmi rozhnevalo hlavy dvoch rodov. Leonard sa po pár dňoch ponúkol, že daných zločincov potrestá. Už dvojčatá neprotestovali, úprimne čakali, kým sa dostatočne zotaví. Naše vlajky viali vo vetre, keď môj brat vyhnal banditov tam odkiaľ prišli. Po tomto víťazstve mu všetky rody poďakovali a po doporučení takmer každého ručiteľa na Západe i zvolili za nového protektora.
Gamalovci smútili dlho, dva roky, nech som presný. Za tú dobu pridávali svojmu priateľovi Lexovi čoraz viac práce.
Eshe sa konečne zapáčil nejakej dievčine z nie veľmi bohatej rodiny... Tú sme možno nepriamo podplatili. Bez Thabita za chrbtom sme si dovoľovali upustiť od opatrnosti. Museli sme však konať rýchlo. Konkrétne sme cez našu krásnu reťaz chudobných a služobných vystrojili vtipnú scénu. Poslali sme list, v ktorom nastávajúca vyjadrovala svoju lásku, lenže tento nesmierne dôležitý dokument skončil pod Haqikahovým vankúšom... aké romantické. Poctivý Haqikah ukázal list svojmu bratovi, vysvetlil, že určite ide o nedorozumenie. Ženíchovi niečo také prišlo zvláštne, a tak sa to šiel spýtať nevesty osobne.
Našli ju mŕtvu v kúpeľni, pošmykla sa a udrela si hlavu. Majster ránhojič už nič nezmohol. Služobníctvo nechápalo, jak sa to mohlo stať. Vraj ju nenechali dlho samú. Knieža to nezaujímalo, potrestal ich žalárom. Táto vražda mi vadila asi najviac, nerád zabíjam ženy a už vôbec nie neozbrojené...
Leonard sa vrátil z ťaženia určenom na vyhľadanie a zneškodnenie Sýkoriek. Tie naposledy videli v Roxardii. Správa o nehode ho nesmierne zarmútila, hehe, herci v divadle sa v porovnaní s ním môžu schovať.
Mladšie dvojča sa pod vplyvom nových priateľov poddalo alkoholu. Zapíjal deň za dňom, netrvalo dlho a stala sa z neho troska. Jedného pokojného večera sa pohádal so svojim súrodencom. Vyčítali si veci a došlo aj na podozrievanie z nevery. Haqikah sa štítil onej predstave, rodinu predsa považoval za prioritu. Eshe napokon stratil záujem o svoje hoby a prestal s podporovaním vedy. Výskumníci sa teda obrátili na lišiaka a ten im rád poskytol potrebné financie.
Mojou poslednou úlohou bolo poštvať trosku proti svojmu bratovi. To sa mi podarilo vďaka klebetiacim opilcom, ktorí roznášali správu o tom, že videli Esheho bývalú partnerku chodievať na prechádzky s Haqikahom. Netrvalo dlho a ono klamstvo sa dostalo k dotyčnému. Ešte v ten večer zavraždil toho "prekliateho zradcu". Stráže v sebaobrane spacifikovali zmyslov zbaveného pijana. Ráno po vytriezvení ho vo väzení navštívil náš legendárny prefíkanec. Oboznámil ho s tým, čo urobil. Podľa Leonardových slov vraj nikdy predtým nevidel muža zblázniť sa rovno na mieste. Po rokoch priateľstva mu udelil milosť, avšak schránka kedysi usmievavého pána si priala smrť. Tá prišla v podobe otravy alkoholom nasledujúcu noc.
Líšky zaplnili diery minulých vladárov obávajúcich sa podniknúť radikálnejšie riešenia problémov s tým, že brali priveľké ohľady na susedské vzťahy a svoju česť. "S každým zadobre" bolo ich motto. Túto slabinu Leonard nenávidel. Na rozdiel od nich sme sa my nehanbili zbaviť problémových nevinných a hlavne opovážlivých nepriateľov. Nejeden rod či politický sok zmizol z análov histórie.
S plnou vládou nad Foybulom, s kontaktmi medzi najvplyvnejšími rodmi, popularitou medzi obyvateľmi a perfektnou armádou Západu sa meno Lex stalo symbolom moci a bohatstva vzbudzujúce rešpekt po celom svete.
O zmene režimu sa presvedčil Abbdad Azzy, mladý premotivovaný markíz plánujúci prevrat v jednom z našich regiónov. Dňom, kedy rozkázal zabiť nášho ručiteľa si podpísal rozsudok smrti. Leonard sa mu nevenoval osobne, neposlal ani mňa, urobil niečo horšie. Vojsko?
Ale kdeže! Poslal kňaza so sudom vína a správou, že má päť dní života. Smial sa nám, posla sťal a povolal svojich vazalov. Myslel si, že s ním budeme vyjednávať a pokúsime sa vyhnúť zbytočnému obliehaniu, pri ktorom by došlo k ujme mešťanov. Leonard mu však nevyhovel.
S posilami v nedohľadne a nespokojnou chudobou za chrbtom Azzyho vojaci nabrali na podráždení. Nakoniec ich spojenci naozaj prišli. Obrancovia rýchlo zistili, že sme ich dobre vyplatili. Obe armády sa navzájom pozabíjali vo vnútri mesta. Ja som s jednou légiou prišiel o trošku neskôr, na stodvadsiatu hodinu presne. Naši ľudia nám otvorili bránu, pričom sme dokončili začatú prácu. Musím povedať pravdu, muchy sa zabíjajú ťažšie. Netrvalo dlho a hlava každého muža, ktorý mal na varkoči Azzyho erb skončila pri mojich nohách. Samozrejme, že padol i samotný markíz. Naša robota tu ale nekončila... Na púšti Tataga, ďaleko od civilizácie, sme postavili pätnásťtisíc kolov, na ktoré sme osobne nabodli každú jednu mŕtvolu. Piesok v tejto oblasti má dodnes tmavší odtieň od množstva vpitej krvi. Týmto činom sme ukázali, že na rozdiel od leva sa líška bude brániť.
Odvtedy je v našom rode tradíciou posielať opovážlivcom a dlžníkom kňaza so sudom vína s rovnakým posolstvom. Každý, kto je stotožnený s oným príbehom si dvakrát rozmyslí, či s nami chce zmerať sily.

motto rodu: Líšky hrajú šach

erb: jedným okom žmurkajúca líška schúlená do klbka na zlatom koberci