Synovia vojny

11. Náčelník

„Orsoni, kedysi nadradený národ oplývajúci nekonečným blahobytom, sa dnes považuje už len za pamiatku svojej slávnej minulosti. Vládli celému kontinentu a rozsah ich kráľovstva, ktoré sa tiahlo od Údolia klov Severu až po tropické lesy Bosqoru utvrdzoval, že vytvorili tú najmocnejšiu ríšu, akú vtedajší svet poznal. I keď išlo o starodávnu civilizáciu, onen politický systém patril k zložitejším. Monarchia, kde okrem Kanga (kráľa) rozhodovali o budúcnosti obyvateľstva aj tri ďalšie tituly: Khan, Chyf a starší. Monarcha z pokrvnej línie sa venoval ekonomickým a vojenským záležitostiam, osem starších zložených z mužov aj žien s vekom nad päťdesiat rokov predstavovali jurisdikciu; Chyfovia spravovali jednotlivé okresy vrátane lovísk a poľnohospodárskych pôd a nakoniec Khani, ktorých od narodenia cvičili na bezchybných jedincov, sa radili medzi tých najdokonalejších bojovníkov a súčasne aj najväčších mysliteľov. Právomoci Khanov nepoznali hranice, smeli kontrolovať všetky spomínané funkcie vrátane kráľa a prípadne ich potrestať za zlyhanie, čím zabraňovali vzniku korupcii. Časom sa dokonca tieto dva postavenia stali jedným.
Po príchode cisára Lorenza mu práve Orsoni vzdorovali až do úplného konca. Hrdosť a tvrdohlavosť tohto ľudu robila cisárovi priveľké problémy. Zviedli súboj titánov, v ktorom nakoniec rozhodli počty. Sedem ďalších národov sa na čele s Lorenzom spojilo v boji proti tomuto mocnému kráľovstvu. Po poslednej porážke a dobytí hlavnej pevnosti Orkinium (domov) Orsoni kapitulovali. Mnohí vtedy za tento čin zavrhli svojho pána Tors-Khana, hoci ich svojim rozhodnutím zachránil pred jasnou genocídou. Počas vojny takmer všetky mestá a pevnosti pohltili plamene a sutiny. Niektoré sa stali základom pre dnešné stavby, no z drvivej väčšiny ostali iba ruiny.
Lorenz trval na troch podmienkach, ktoré vytvorili dnešné generácie Orsonov. Najprv nariadil, aby žili kočovným životom. Potom, nech zavrhnú svoj jazyk, kultúru a naučia sa ten prinesený ním. Treťou, tou najprefíkanejšou, im chcel zakázať využívanie orchylu, kovu tak komplexného, že sa ho doteraz žiadnemu inému kováčovi nepodarilo vyrobiť.
Tieto pravidlá sa dodržali iba z časti, pretože ich kultúra a jazyk pre nich znamenali viac, než obyčajné tradície. Napríklad posvätný rituál s názvom Alya kan Gwanan (Krv a smrť) už po tisícročia udržiaval ich spoločenstvá v relatívnom pokoji. Taktiež, ako rodení bojovníci odmietali zákaz výroby orchylových výzbrojí a zbraní. Povinná vojenská výchova, prísne zákony, tvrdohlavosť a ctenie svojich predkov boli skutočný dôvod, prečo sa Lorenz obával ďalšieho konfliktu. Trest za nedodržanie pravidiel ich však nestretol, pretože cisár si svojou krutovládou rozhneval vlastný ľud a bol teda nútený presunúť svoju pozornosť inam. Napriek tomu napáchané škody rozdelili aj tie posledné zvyšky civilizácie a jednotlivé kmene začali medzi sebou bojovať o to posledné, čo im ostalo."
-August Pelipe z knihy: Druhý vek a jeho dejiny

Stalo sa to pred päťdesiatimi rokmi. Rapídny rast Bosqorského poľnohospodárstva zapríčinil zmenu hraníc kmeňov v pralese. Vyvolané spory o prírodné zdroje vyvrcholili v krvavé súboje. Pralesom zmietali zúrivé potýčky a stovky znetvorených sivozelených tiel siali zem. Bosqorčania sa nechceli zamiešať do cudzích záležitostí. Z pohodlia hradieb dúfali, že sa situácia sama upokojí a oni nebudú musieť zasahovať a riskovať životy svojich ozbrojencov. To sa časom ukázalo ako správne rozhodnutie.
Jeho kmeň nebol o nič iný než ostatné. Riadili sa pravidlom: "Foadyak suno oshagwesi (Prežije ten najsilnejší)."
Matka zastávala úlohu šamanky. V deň, kedy ich napadli, práve rodila. Z vôle brániť svoj domov pozdvihla zbraň. Predviedla statočnosť hodnú úcty. Nepriateľský náčelník Guok-Khan ju bez ohľadu na materský stav nemilosrdne zavraždil. Rezom sekery do brucha neúmyselne priviedol dieťa na svet. Plakalo, topilo sa v matkinej krvi. Nevedel sa rozhodnúť či ho má zabiť alebo ono rozhodnutie prenechá všemocnej Wenii; nakoniec bolo dieťa ponechané pod mŕtvolou sťa odpad vetra.
Guok-Khan tiahol za účelom vyhladiť Turokinov, ale to sa mu kvôli tomuto rozhodnutiu nepodarilo. Nikto nevie, ako vlastne chlapec prežil. Niektorí hovoria o adopcii orangutanom a druhí zase o tom, že novorodenca dojčila samotná bohyňa, čím z neho vyrástol poloboh. Tak či onak dieťa v pralesoch prežilo vyše tri roky. Po týchto nemilosrdných časoch strávených v divočine ho našli lovci. Zaskočilo ich, že narazili na ratolesť bez tetovania prezrádzajúceho z akého kmeňa pochádza. Zobrali ho so sebou.
Správal sa horšie než divé zviera a po pár neúspešných pokusoch upokojiť ho, muži stratili trpezlivosť. Už-už by ho vyhnali späť, kebyže sa chlapca nezastane samotný Guok-Khan. Vedel, že ide o posledného Turokina, ktorého pred rokmi ušetril. Považoval to za znamenie z nebies. Chlapča dostalo meno Has (Tesák) a po niekoľkých mesiacoch ovládal pár základných slov. Vychovávali ho náčelníkove ženy učiace chlapčisko remeslá, základy kováčstva a lovu. Už vtedy videli, že sa učí rýchlo a disponuje obrovskou silou rovnajúcou sa tým v puberte.
Po jeho desiatom roku života, musel v rámci zvykov pracovať päť rokov v orchylových baniach.
Zo začiatku sa mu baníctvo páčilo. Vojaci tvrdili, že lámal rudu za rudou bez prestávky, skoro sťa dospelý Orson. Pracovitosť a tichosť mu získali sympatie u rovesníkov i dozorcov, lenže na počudovanie všetkých sa predsa len dostal do problémov. Stráže ho zajali potom, čo rozdrvil ďalšiemu mladíkovi hlavu. Keď sa ho spýtali, prečo prelial krv vlastných, odvetil: „Nakay gwu oware maes hega" (Nepotrestať zlodeja je mojou hanbou)." Zistilo sa, že Has pristihol zosnulého nešťastníka kradnúť z jeho naťaženej rudy.
Otec a strýko mŕtveho vraždu neodignorovali a požadovali od náčelníka "Alyanun sod" (Krvavý súd). Guok-Khan však niečo také zamietol. To sa rozzúreným mužom nezapáčilo, vyzvali ho k duelu o právo rozhodnúť o Hasovom osude. Náčelník oboch súperov zabil ešte v ten deň, rázne umlčal všetku opozíciu a zabezpečil chlapcovu spoľahlivú budúcnosť.
Roky plynuli a Has sa zdokonaľoval v každej disciplíne. Nikoho neprekvapilo, že ho náčelník vymenoval za svoju pravú ruku, ba aj z neho urobil svojho hlavného vojvodcu, ktorý vybojoval desiatky bitiek. So smrťou manželky kováčky sa chlapec ocitol v nesmiernom smútku, čo zapríčinilo, že trénoval ešte viac. Chcel vyplniť dieru vo svojom srdci. Na jej počesť šiel do dolov a naťažil neuveriteľné množstvo kameňov, potom začal s výrobou zbrane tak mohutnej, že dokázala zakryť žrebca. Pracoval neúnavne a nakoniec sa dočkal hrôzostrašného výsledku. Tento predmet smrti pomenoval Haskawantar (Bojovník). Odvtedy k boju nepoužíval nič iné, prezývali ho Orchyl tatom (Orchylový totem). Vytvoril si unikátny bojový štýl, na ktorý nik nepoznal odpoveď. Monštruózny meč vždy našiel spôsob, ako predeliť súpera. Príbehy o tom, že dokázal máchnutím rozseknúť zástupy elitných armád rýchlo obleteli zvyšné kmene. Vybudoval si reputáciu hodnú rešpektu medzi najskúsenejšími a najlepšími Orsonmi na bojisku.
Jedného dňa ho osud zaviedol na miesto, kde v minulosti sídlili Turokini. Vojaci mu vysvetlili, že tam pred dvadsiatimi rokmi vyvraždili slabý kmeň. Has si spojil kúsky povedaného. Nemal bojové farby, nemal vlastnú rodinu a hlavne si pamätal na časy, kedy obýval prales... Časy, ktoré ho po nociach prenasledovali a vkladali doň strach. Zúrivo vyzval náčelníka na posvätný Alya kan gwanan. Guok-Khan sa nedal zahanbiť a výzvu prijal. Ich bitka bola plná revu, rinčania kovu a zranení. Trvala dlho, niektorí by tvrdili, že i dva dni. Obaja predviedli svoje pozoruhodné schopnosti, no víťaz mohol byť iba jeden. Guok padol na kolená a pred skonom mladšieho muža oslovil: „Maes gyha (Syn môj)." To v Hasovi nevyvolalo žiadnu emóciu, predelil torzo svojho adoptívneho otca a diváci uvítali svojho nového náčelníka. Kričali a udierali sa do hrude sťa zmyslov zbavení. Vycerovali svoje ostré kly a skákali so slovami: „Khan!"
Nastala nová éra, éra Has-Khana. Na rozdiel od svojho predchodcu sa nový Khan rozhodol zjednotiť posledných Orsonov. Dlhých tridsať rokov sa vďaka diplomacii a rozhodnému vládnutiu jeho kmeňový zväz značne rozrástol. Na čele s novým kráľom, ktorému ostatní náčelníci zverili svoj a aj život svojich ľudí, sa na Orsonov usmievali príjemnejšie zajtrajšky.