Tajomstvá a sľuby

Horúca čokoláda

„Som rada, že si ma sem dotiahla." fučala som na bežiacom páse.

Vedľa mňa si šťastne klusala Roxy, ktorej beh zrejme nič nerobil. Vyzerala akoby sa ani nepotila. Nechápavo som na ňu pozrela. Zo mňa sa lialo.

„Nemáš za čo, kráska. Mali by sme chodiť častejšie."

Posilka, do ktorej sme spolu začali chodiť, bola hneď v budove naproti od našej práce. Už dlhší čas som rozmýšľala, že so sebou začnem niečo robiť. To, že sem Roxy chodila mi padlo vhod. Len čo som skončila v práci, schmatla som športovú tašku a vybrali sme sa cvičiť. Bola som naozaj rada za akékoľvek rozptýlenie po tak frustrujúcom dni.

„Prečo práve TÁTO posilka?" zisťovala som. Bola blízko práce, to je jasné, ale v Londýne ich boli milióny. Mohla si vybrať takisto hociktorú inú. A nadobúdala som čoraz väčší dojem, že Roxy robí všetko s nejakým zámerom. Veď aj vlasy si nafarbila len preto, aby dokázala svojej ázijskej mame, že nad jej rozhodnutiami nemá žiadnu moc. Ani sa jej farba magenta až tak nepáči, ale bola to farba, ktorú mala kaderníčka v salóne.

Uškrnula sa. „Povedzme, že nie sme jediné, ktoré tu po práci radi trávia svoj voľný čas."

No super. Dva týždne v novej práci... Vážne som nepotrebovala, aby ma spolupracovníci videli ako sa potím na stroji.

Vypla som bežiaci pás. Mala som behania po krk. Roxy ma nasledovala. Pili sme vodu, keď do mňa Roxy silno štuchla až mi zabehlo. Kašľala som.

„Pre-boha Ro-xy, čo robíš? Už som..." zbadala som dôvod, pre ktorý ma neľútostne upozornila.

Áno. Ja a moje „šťastie" nemá medzí. Tie svetlé vlasy som spoznala už z diaľky, nakoľko som mala dnes tú „česť", byť ním zvalcovaná. Za ním šiel ešte niekto, ale cez Ryana som nevidela o koho ide. Akonáhle sa Ryan k nemu otočil, zbadala som, že to nie je nik iný ako nahnevaný IT – Marco. A mala som pravdu, že cvičí, to obtiahnuté tričko, čo mal na sebe odhaľovalo viac než dosť.

Otočila som sa na Roxy, ktorá ich nehanebne okukovala. Omámená výhľadom. Prebehla som jej rukou pred očami, aby mi venovala pozornosť.

„Takže toto sú tvoje dôvody pre výber tejto posilky? Nehovorím, že nie sú dostačujúce, ale vážne? Ryan a Marco?" zvedavo som na ňu podvihla obočie.

Venovala mi potmehúdky úsmev, ale vzápätí sa zarazila: „Ako to, že ich už poznáš?"

Prekrútila som očami a sarkasticky prehovorila: „Dnes som mala príležitosť sa s nimi stretnúť. Naozaj, očarujúce stretnutia. Ten Ryan ma zvalcoval na chodbe a Marco mi vynadal. Kopec srandy."

Roxy po mne hodila závistlivým pohľadom. „Ja som na recepcii každý druhý deň, niekedy aj viac, pretože vieš ako to Lea fláka, a nikdy, nikdy si ma ani jeden z nich nevšimol."

Nechcelo sa mi to rozoberať: „Poďme cvičiť a kašlime na nich. Nestoja za náš čas."

Veľmi som pochybovala, že by si jej milú tváričku a krikľavé vlasy mohol niekto nevšimnúť. Roxy bola občas plachá, ale ako väčšina recepčných nemala problém komunikovať s ľuďmi. Jej osobnosť sa len veľmi ťažko dalo prehliadnuť, veď aj ja som si ju okamžite všimla. Bola výrazná, svojská... No skrátka, bola som si istá, že o nej vedia, nech si Roxy myslí čo len chce.

Posilovňa bola dosť veľká na to, aby sme na seba s našimi spolupracovníkmi nenarazili, ale dosť malá na to, aby sme ostali nepovšimnuté. Práve som robila brušáky na stroji, keď som nado mnou zbadala mužskú postavu. Okamžite som prestala, čo malo za dôsledok to, že som ostala ležať dolu hlavou. Výborne. Proste výborne, Beatrice.