Tajomstvá a sľuby

Žiarlivosť ti nesvedčí - časť 2

„Marco Lesley! Tak sa opäť stretávame."

Marco sa naňho zoširoka usmial, ale oči prezrádzali, že je to len zo slušnosti. Asi sa nemali veľmi v láske alebo len Marco nemal rád jeho. Bolo to zvláštne, pretože mne prišiel šarmantný.

„A nepredstavíš mi svoj očarujúci doprovod?" prenikavo do mňa zabodol svoj pohľad. Trochu som sa ošila.

„Erwin Truman, zo Sotheby's realty a toto je... moja kolegyňa Beatrice Clementová. Beatrice, Erwin." predstavoval nás znudene Marco. Neušlo mi to zaváhanie v jeho hlase.

Išla som Erwinovi podať ruku, ale namiesto toho si vzal moju dlaň a priblížil ju k perám. Moje obočie vystrelilo až niekde k vlasom. Bola som rada, že poznal aspoň toľko z etikety, že mi ruku naozaj nepobozkal. V tom momente som sa necítila najpríjemnejšie. Skúsila som sa čo najšarmantnejšie usmiať, ale obávam sa, že zo mňa vyšla iba podivná grimasa. Koniec koncov, boli našimi konkurentmi.

Až v tej chvíli som si obzrela ďalších členov skupiny Erwina. Bola tam jedna žena, vysoká blondína v červených koktejlkách, a ďalší traja muži. Jeden bol ryšavý, ďalší mal asi ázijské korene. Posledný bol tmavej pleti. Bola to zvláštna zmeska ľudí, ale tá fiflena to celé zakončila.

Otočila som sa na Marca, ktorý Erwina prebodával pohľadom napriek jemnému úsmevu na perách. Všimol si, že naňho pozerám a automaticky mi pomohol usadiť sa, zatiaľ čo on si sadol vedľa mňa. Pomaly sa pousádzali aj ostatní.

Na stole sme mali pripravené 2 taniere, príbor, prázdny pohár a vysoký pohár s naliatym Martini. Plávala v ňom zelená oliva. Neznášam zelené olivy.

Z druhej strany odo mňa sa usadil Erwin. Bola som zvedavá, čo také sa medzi Marcom a Erwinom stalo, ale slušnosť a Erwinova blízkosť mi bránila spýtať sa Marca. Naklonila som sa smerom k Marcovi, že sa ho spýtam na čas, ale v tom na mňa Erwin nasmeroval otázku.

„Ak sa smiem spýtať, ako dlho už pracujete v Johnson&Strauch? Nikdy predtým som vás tu nevidel..." usmial sa zvodným úsmevom.

Jemne si zakusol do pery a uprene sa na mňa zadíval. Nevedela som, či jeho pozornosť vychádza z čistej zdvorilosti, profesnej špionáže alebo som ho zaujala ako osoba. Naivne som dúfala, že to bolo to tretie. Asi sa mi páčil, hoci nebol mojim typom.

„Nie som tam veľmi dlho, bude to okolo dvoch mesiacov." priznala som. Stále na mňa zamyslene hľadel (zelenými očami!). Mal v sebe niečo, čo muselo nútiť ženské s menšími zábranami padať na kolená. Možno tá dokonale upravená tvár, neviem.

„A nerozmýšľali ste o inej firme?" opýtal sa priamo. 

Jeho otázka ma zarazila. V prvom rade som nechcela pracovať ani v Johnson&Strauch, prišlo to akosi náhodne a vďaka Petrovmu dobrému srdcu. Bola pravda, že som tam nemusela už byť. Petrovi som sa zdôverila s tajomstvom, ktoré malo celé toto na svedomí, nič viac ma tam nedržalo. Ale Peter bol dobrý šéf, chvíle strávené s Roxy, naše obedy, to všetko bolo super. A Marco... úkosom som naňho pozrela. Môj pohľad neušiel ani Erwinovi.

„Ale nebojte sa oňho, on je zvyknutý, že sa ľudia vo firmách menia." Cítila som ako sa Marco vedľa mňa napriamil. Ruku položenú na stole stisol v päsť.

„Ak-ko," odkašľala som si, „ako to myslíte?"

Ukázal mi rukou nech sa k nemu nakloním bližšie. Keď som tak urobila, zašepkal dostatočne nahlas, aby to počul aj Marco: „Obavám sa, že nás priťahujú rovnaké ženy. A vedia si vybrať."