Dr.Styles (Larry)✔️

Časť 38

O týždeň neskôr
,,Zayn tak veľmi som sa o teba bál. Toto mi už nerob braček." Zayn sa na mňa usmial a povedal,,Aj ty si ma veľmi vystrašil, keď si bol po autonehode v kóme, myslel som si, že sa už nepreberieš.''Pohladil som ho po jeho zarastenom líci a povedal,,Ale som tu živý a zdravý narozdiel od teba." Zayn sa na mňa smutno pozrel a povedal,,Tak sa na mňa nepozeraj a odíť."
,,Nie braček tak som to nemyslel."
,,A ako si to teda myslel, keď nie tak ako si to povedal?" Zamyslel som sa,,No musím ti niečo povedať alebo sa ťa skôr na  niečo spýtať a budem od teba žiadať pravdivé odpovede." Zayn prikývol a tak som teda začal,,No keď mi Louis povedal o tvojej diagnóze, tak sa mi vyjavila jedna spomienka s detstva o ktorej som v tedy nemal ani tušenia a myslím si, že som zabudol všetky spomienky s detstva, tak chcem, aby si mi pomohol.''
,,Rád pomôžem, tak mi už povedz o čo ide." Nadýchol som sa a chystal som sa mu povedať spomienku, ktorá sa mi v tedy vyjavila v mysli,, Počul som v nej za sebou jemný hlas malého dieťaťa, ktoré hovorilo,,Harry počkaj ma a potom detský smiech. Keď som sa otočil, tak predomnou stál malý chlapec a podobal sa hrozne na teba.
Pozrel som sa na seba a tiež som bol malý chlapec, boli sme asi šesť ročný chlapci, čo sa naháňali na ihrisku a vtedy mi došlo, že je to vlastne len spomienka, že vždy som ti bol napred aj keď bol o rok mladší. Vedel som, že ma nikdy nestíhaš dobehnúť a aj pres to som ti stále utekal. Bežal som v nej ďalej a stále som za sebou počul tvoj jemný hlas a detský smiech ,,No tak Harry. Počkaj ma." Hlavou mi v tedy prebehlo, že vlastne ti nič nie je a si úplne v poriadku, ale nechápal som, že prečo sa mi v hlave vyjavila práve táto spomienka. Vôbec  nevedel, čo mi tým v tejto situácii chce povedať. Je možné, že som na ňu po nehode zabudol? Čo, ak je to pravda, že si nepamätám spimienky s detstva?''
Zayn ma chytil za ruku a povedal,,Moje pľúca nemali ani vtedy dobrý výkon na beh a nebude to iné ani teraz, aj keď mám len polovicu pľúc. Spomienky občas vypadnú a nie každý človek si pamätá všetky. Úprimne Harry ja som o tejto čo si teraz povedal ani nevedel, teda vedel, ale nevryla sa mi do pamäte tak, aby som si ju v dospelosti pamätal."Usmial som.,,Napríklad ja si pamätám na deň, kedy si ma učil plávať. Spomínaš si na ten deň ešte?" Prikývol som a Zayn sa usmial. ,,Áno, ale skoro si sa utopil." Tento krát prikývol on, ale k tomu aj dodal,, Ty si ma ale zachránil a za to ti do dnes veľmi pekne ďakujem braček.'' Jemno som ho objal.

Flashback

,,Zayne zahoď tie plávacie rukávky vôbec ich nepotrebuješ.'' Povedal som dvanásť ročnému bratovi, keď sme sa spolu šantili v bazéne na plavárni. ,,Ja neviem plávať Harry bez nich sa utopím.''
,,Neutopíš som pri tebe a keď sa budeš topiť, tak ťa zachránim."
,,Si tak dobrý plavec?''
,,To neviem, ale budem sa pokúšať zachrániť ťa, kebyže sa topíš, ale ak budeš celý svoj život plávať len s plaveckými rukávkami a v nízkej vode, tak sa nikdy plávať nenaučíš.''
,,Ja ani vedieť plávať nechcem. Na čo mi to bude?''
,,Plávanie je šport tak isto ako napríklad aj futbal alebo golf. Pri plavání sa dajú zhadzovať kilá, ale dokážeš sa pri ňom aj dobre zrelaxovať."
,,Skôr doviesť do hrobu.''
,,Zayn prestaň. Máš dvanásť si mladý na smrť a nemáš ešte tak veľký vek, aby si sa nenaučil plávať, stále si ešte dieťa." Uznal prikývnutim, že mám pravdu a tak si dal dolu plávacie rukávky a nechal ich pri kraji bazéna.,,Tak môžme?'' Spýtal som sa ho, keď sme spolu vliezli do bazéna,kde bolo menej vody.,,Asi áno."
,,Neboj sa a opakuj po mne." Ukázal som mu ako ma hýbať rukami a nohami a keď som ho vyzval, aby to skúsil, tak to urobil, ale zabudol pravidelne kopať nohami, tak zasmetkoval napil sa vody a už ho to tiahlo ku dnu bázena. Vtedy som sa ponoril a chytil som ho. Vytiahol som ho z vody a on začal vykašliavať vodu.,,Asi to s tebou nebude tak ľahké ako som si to predstavoval.'' On len prikývol a stále kašlal.

Koniec flasbacku