Dr.Styles (Larry)✔️

Časť 37

Nechcel som ho tak vidieť, ale inú možnosť som nemal realita je taká, že Zayn po postreleni do hrude otravenou guľkou žije, ale má to následky. ,,On sa bude trápiť do konca svojho života,to radšej mohol umrieť, keby som vedel čo jeho záchrana obnáša. Ja trval na tom, aby žil aj keď sa teraz hrozne trápi."
,,Láska kľud. Nevedel si, že tá guľka je otrávená a nemohol si ani vedieť, že sa mu to stane. Buď rád, že vôbec žije, inak by si nemal brata a potom sa ho spýtaj, či mu to vadí." Harry len prikývol zamotal sa do klbka na zemi a stále ticho plakal.

***

Harry

,,Harry počkaj ma." Počul som za sebou jemný hlas malého dieťaťa a potom detský smiech. Keď som sa otočil, tak predomnou stál malý chlapec a podobal sa hrozne na Zayna.
Pozrel som sa na seba a tiež som bol malý chlapec, boli sme asi šesť ročný chlapci, čo sa naháňali na ihrisku a vtedy mi došlo, že je to vlastne len spomienka, že vždy som bol napred aj keď bol Zayn o rok starší. Vedel som, že ma nikdy nestíha dobehnúť a aj pres to som mu stále utekal. Rozbehol som sa ďalej a stále som za sebou počul jeho jemný hlas a detský smiech ,,No tak Harry. Počkaj ma." Hlavou mi behala myšlienka, že vlastne mu nič nie je a je úplne v poriadku, ale nechápal som, že prečo sa mi v hlave vyjavila práve táto spomienka. Vôbec som nevedel, čo mi tým v tejto situácii chce povedať. Je možné, že som na ňu po nehode zabudol? Čo, ak je to pravda, že si nepamätám spimienky s detstva? Musím hľadať odpoveď priamo u Zayna.

,,Louis ja musím ísť za Zaynom niečo doložité sa ho musím spýtať." Louis sa na mňa len pozeral,ale nič nehovoril. ,,Prosím je to niečo veľmi, ale veľmi dôležité."
,,Na to ti neskočím Harry." Zamračil som sa a povedal,,Prečo mi neveríš?" Videl som ako hlboko v mysli pátra po tom, čo mi odpovie, ale nakoniec povedal,,Verím ti, ale Zayn je stále v nemocnici a doktor mu ešte zakázal prímať akékoľvek návštevi, takže za ním nemôže ani Lottie, ani vaši rodiča a dokonca za ním nemôžeš ani ty, aj keď si doktor, tak ťa tam nepusti, lebo si jeho brat." Prikývol som,lebo mal pravdu.,,Dobre ešte počkám, ale nech to nie je dlho."
,,Neboj sa ani sa nenazdáš a budeš pri ňom a môžeš sa ho spýtať to veľmi dôležitú vec."
,,Spýtam sa ho to, ale len ak na ňu nezabudnem." Usmial sa na mňa a ja som mu úsmev opätovne vrátil. ,,Neboj sa nezabudneš na to." Stále sa na neho usmievac som povedal,,Prečo si si tak istý princezná?"
,,Lebo viem, že na tak veľmi dôležitú vec ako hovoríš nezabudneš." Ja ho žeriem a nie len preto, že je tak strašne roztomilý, ale aj preto, že ho tak neskutočne milujem a ďakujem Bohu, že som mohol stretnúť tak úžasného človeka, keď som nemal šťastie v láske a vždy sa na mňa lepili len štetky alebo povodníčky ako bola napríklad Taylor. Dnes viem, že Louis je pravý opak a viem aj to, že my dvaja spolu prežijeme úžasný život a spolu bok po boku aj zostarneme.
Sadol som si a rukou som Louisovi ukázal som gesto, aby išiel  bližšie a keď tak urobil, tak som mu na jeho pery vtisol bozk ako vďaku za to, že ho mám a on mi bozk s radosťou a s úsmevom na perách oplatil.