Dr.Styles (Larry)✔️

Časť 16

Ešte dlho sme len tak mlčky stáli na mieste a vstrebávali sme Tayloriné slová. Myslel som na jej posledné slová 'Keď Harryho nemôžem mať ja, tak ho nebude mať ani jedna s nás.' Čo tým myslí? Chce Harryho snáď zabiť, aby sme sa o neho nemuseli deliť? ,,Harry?'' Oslovil som ho, keď už som si myslel, že to ticho trvá príliš dlho.  On sa na mňa len pozrel a tak som povedal ,, Harry nedovolím,  aby ti skrývala čo i len jeden jediný vlas na tvojej hlave." Harry sa trocha pousmial a povedal ,,Ďakujem ti,  ale to od teba nemôžem chcieť." Zakrutil som hlavou ,,Nič to nie je veľa pre mňa znamenáš,  keďže si môj kolega a môžem povedať,  že aj šéf, lebo bez teba by som nemala prácu a nebola v nemocnici tak dôležitá pre nikoho." Usmial sa a objal ma ,,Moc ti ďakujem Charlotte a vieš čo?" Čakal som čo s neho ešte vypadne ,,Môžeš mi týkať aj v práci tak sa cítim pri tebe ako doma." Usmial som sa ,,Ďakujem a dobre budem ti týkať aj v práci, keď si to tak želáš.

Prišiel som domov až okolo desiatej a bolo mi s Harrym skvele.   Teším sa,  až ho zase uvidím zajtra v práci.  Je tak dokonalý a ja ho proste za každú cenu musím mať ako svojho priateľa,  ale medzi nami stojí Taylor a tú musím nejako zneškodniť skôr ako ona zneškodní Harryho.

***

Harry

,,Mami už som ti toľko krát povedal,  že sa ešte tak skoro ženiť nechystám. S Taylor sme sa rozišli, lebo mi stále klame. Podviedla ma a čaká s tým chalanom dieťa,  na mňa si vymyslela nejaké sérum zabudnutia,  ktoré sama vyrobila a testovala na svojich škrečkoch.  Myslí si,  že ma oblbne,  keď ja som vyštudoval medicínu a nič také sa vyrobiť nedá." Rozprával som mame ráno o pol šiestej cestou v aute do práce, sústredil som sa však aj na šoférovanie a cestu, lebo mobil som mal položený na sedadle spolujazdca a mal som zapnutý reproduktor.
,,Zlatko to bude raz dobré. Uvidíš. Stretneš dievča svojich snov a budete mať deti. Budete spolu šťastní." Povzdychol som si ,,A čo,  ak ženám už neverím a chcel by som začať chodiť s mužom?" Na druhej strane,  kde bola moja mama zostalo ticho. ,,Mami viem,  že je to šok, ale spoznal som jedného chalana a chcel by som to skúsiť a chcem mu skúsiť aj veriť,  či muž vie hovoriť pravdu lepšie ako žena."
,,Harry, to od teba nebudem mať vnúčatá?" Ja mám depku s Taylor,  že ma po rozchode stále prenasleduje a nedá mi pokoj a moju mamu zaujímajú vnúčatá?  ,,Mami adoptujeme si."
,,To nie je ono zlatko." Znova som si povzdyvol a potom povedal ,,Aj vy ste si s otcom adoptovali dieťa a dokonca až s Francúzska." To mi dala mama za pravdu,  ale ešte k tomu dodala ,,Ale máme dve vlastne. Zayn bol syn mojej kamarátky a keďže zomrela aj s manželom,  tak sme si Zayna osvojili a tak je tvoj nevlastný brat."
,,To ti neberiem mami. Urobili ste s otcom dobrý skutok,  aby Zayn nemusel do detského domova a mám ho veľmi rád. Je môj starší brat, ale ja to takto teraz cítim,  keď som sa v Taylor sklamal. Rozhodol som sa,  že ženám v láske už neverím,  ale začnem veriť mužom." Tento krát si povzdychla mama a povedala ,,Nemá zmysel sa s tebou dohadovať,  si dospelý sám sa rozhodneš čo chceš a pochopiš,  čo je pre teba to dobre. Ja ti do toho nebudem hovoriť."
,,Ďakujem mami."

Bolo za desať minút šesť hodín ráno a ja som práve zabáčal autom do ulice,  kde bola nemocnica,  v ktorej som pracoval. Bola ešte tma, ale pomaly vychádzalo slnko.
Už ma od cieľa delilo len pár metrov,  keď sa predomnou objavila silueta podobná Taylor,  ktorá držala miminko a ja som strhol volant do strany, aby som ju nezrazil. Moje auto narazilo do proti idúceho kamióna,  ktorý zablokoval oba jazdné pruhy a ja som ucítil silnú bolesť v hlave a pachuť krvi v ústach. Po chvíli som stratil vedomie.