Dr.Styles (Larry)✔️

Časť 44

Lottie
Na druhý deň som postúpila umelé oplodnenie a nebolo to až také hrozné a ako darček som mala, že som mohla ísť na chvíľu za Zaynom.

U Zayna v nemocničnej izbe
,,Zayn ďakujem ti láska za krásny sen a modli sa aby som ti o deväť mesiacov naozaj toho syna porodila a ostaň tu tých deväť mesiacov ešte somnou, aby si ho mohol držať.'' On neprejavil žiadne emócie a tak som ho znovu pobozkala, ale tento krát, keď som sa od neho odtihla, tak jeho srdce našťastie nezlyhalo a tak som si vydýchla.

O tri dni neskôr
Dnes majú Louis a Harry nočnú, tak je doma len otec brat a moje štyri sestri. Je asi desať hodín večer a ja ležím v posteli a snažím sa zaspať.
Nie je to však možné ani o hodinu a ani o dve mysľou mi stále behajú myšlienky o Zaynovi, či to vydrží jeho telo ešte deväť mesiacov alebo pár dní.
O jednej ráno sa mi konečne podarilo zaspať a sníval sa mi sen:

Lottin sen
Prechádzala som sa večerným osvetleným Londýnom a stretala som občas pár ľudí, ktorý strávili večer tak isto ako ja prechádzkou osvetleným mestom. Myslela som pri tom na Zayna a nič mi nedávalo na javo, že sa mi aj dnes objavy jeho reálny hologram a ja sa ho znovu budem snažiť objať, ale zase prejdem skrz neho. On mi povie, že už musí ísť a mne zostanú zase len slzy pre plač. Nepomôže mi Louis, lebo tu nie je. Pred tromi hodinami odišiel aj s Harrym na nočnú a vrátia sa až o šiestej ráno.
Je desať hodín večer a Londýn je v tejto dobe nádherný. Cítim sa tu ako v rozprávke.
Po hodine chodenia po nočnom meste som sa rozhodla ísť domov a ľahnúť si do postele zajtra je sobota, tak nemusím do školy, ale predsa si chcem ísť už ľahnúť, lebo som s tej chôdze trocha unavená.
Ako som kráčala späť domov niekoľko metrov odomňa na mieste stála bez pohnutia silueta človeka. Bez pohybu tam stála aj keď ja som sa stále viac a viac približovala a snažila som sa len vo svetle pouličných lámp rozoznať jeho tvár. Nedarilo sa mi to, tak som kráčala ďalej až keď zrazu silueta zdvihla ruku do výšky ako na pozdrav. Pozrela som sa okolo seba, či niekto iní nie je okolo mňa a tá postava máva na mňa alebo na niekoho iného. Nikto okolo mňa však nebol a došlo mi, že máva na mňa, tak som mu odmávala a on výstrel ruku pred seba a volal ma k sebe. Začalo mi behať hlavou, že či to nie je náhodou Zayn a zase mi chce niečo povedať.
Prišla som dostatočne blízko a rozoznávala som na tvári Zaynové črty musela som sa usmiať a znova som sa ho chcela dotknúť, ale zase bol to len hologram, ktorý mi vymazal s tváre úsmev. Mohla som sa s ním však rozprávať a to bolo jediné plus.,,Zayn tak rada ťa zase vidím. Ako sa máš?'' Na tvári sa mu objyvil ten jeho sexy príťažlivý úsmev a hneď som sa cítila lepšie,,Aj ja ťa zase rád vidím Lottie a mám sa dobre.'' Keď povedal, že sa ma dobre, tak som sa trocha pousmiala.,,Chceš mi zase niečo povedať, keď si sa tu objavil?''
,,Áno.''
,,Tak počúvam.''
,,Ostáva mi ešte pár hodín života.'' Vystrašene som sa na neho pozrela a oči mi zalievali slzy.,,To mi len takto na rovinu hovoríš?'' Prikývol,,Tak ďakujem. Ja čakám, že tu budeš ešte kým sa malý nenarodí.''
,,Rad by som, ale moje telo je slabé. Budem tu s tebou v snoch ako hologram.''
,,Zayn to je pekné, ale ja ťa chcem aj objať.''
,,Raz prídeš na to, ako dokážeš objať hologram.''Zamyslela som sa, ale nič ma nenapadlo.,,Asi na to neprídem.'' Zayn na mňa len mrkol a zmizol.,,Hej Zayn vráť sa nieee. Nemôžeš ma tu nechať. Musíš žiť. Si mladý celý život máš pred sebou.''Ulicou sa strácal len môj hlas a okoloidúci sa na mňa nechápavo pozerali, že kričím do prázdna.