Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

6.KAPITOLA

Dnes sme mali mať spojenú etiku a telesnú. Keď sme s Andreou vošli do triedy etiky tak Dano,Tomáš a Ryan tam už sedeli. Lenže každý mohol sedieť sám,pretože pri každom stole bola len jedna stolička. Jediné dve miesta boli voľné za Danom a za Tomášom. Chcela som ísť za Tomáša,ale tam si sadla už Andrea tak som išla za Dana. Zachvilu už bol otočený ku mne.
"Dobré ránko."povedal s úsmevom.
"Aj tebe...aj keď pre mňa moc dobre nie je. Nemala som svoju kávu."vzdychla som.
Usmial sa. "Tiež si tak závislá na káve ako ja? Treba ísť za pani Evkou,spraviť na ňu očká a urobí ti kávu. Pani Eva pracuje v kuchyni. Robí mi kávu každé ráno. Ak chceš poviem nech aj tebe."
Prikývla som. "To by som ti bola moc moc vďačná."
Všimla som si ako Nikola po nás zazera. Sklonila som hlavu. Dano sa pozrel jej smerom. Zachechtol sa.
"Čo?"spýtala som sa.
"Si stichla len preto,že sa na nás pozerá? Nech sa pozerá. Je to krava,nič iné. Závidí každému všetko aj keď sa tvári ako keby závidia ľudia jej. Nemám ju rád....odkedy som sa s ňou vyspal tak za mnou len dolieza."pokrútil hlavou.
"Načo mi hovoríš s kým si spal?! Mňa to nezaujíma."
"Okej prepáč."ohradil sa.
Zhlboka som sa nadýchla. "Len sa mi nepáči,čo robíš s dievčatami. Nie sme veci ktoré použiješ a odhodiš. Sme ľudia a máme city."vysvetlila som.
"Prepáč. Nehnevaj sa na mňa."povedal a spravil smutné oči.
Prekrútila som očami. Ako to robí? Neviem sa naňho hnevať! "Nerob na mňa oči."
"Prečo? Bojíš sa že im neodoláš?"priblížil sa ku mne bližšie a pozeral sa mi stále do očí,ale ja som ich rýchlo zavrela. Zasmial sa. "Otvor ich."
"Nie."
"Áno."
"Nie."
Hádali sme sa. No napokon som ich otvorila a on normalne sedel a usmieval sa. Potom k jeho lavici pristúpilo nejaké dievča. Otočil sa hneď k nej.
"Dnes by si mal čas?"spýtala sa ho.
Chytil ju za zadok. "Hm,rozmyslim si."
"Danko prosím. Venuj sa mi dnes."šepla.
Zhlboka sa nadýchol. "Dobre. Tak dnes o piatej."
"U mňa? Lebo baby niekam idú."
Prikývol. "Budem tam."
Pobozkala ho a odišla. Znova sa otočil ku mne,ale ja som sa radšej tvárila že si čítam niečo v knihe. Vôbec som odrazu nemala náladu sa s ním baviť.
"Lea."oslovil ma.
V tom prišla učiteľka,vtedy som ju zbožňovala,nemusela som sa s ním aspoň rozprávať.

Dnes sme mali ešte telesnú. Aj s chalanmi. Hrali sme volejbal. Nikola mala na sebe tie najkratšie šortky,z ktorých jej trčal celý zadok a na vrchu mala tielko s hlbokým výstrihom. Bola so mnou v tíme. Keď som išla odraziť loptu tak ta krava do mňa naschvál narazila a ja som spadla na zem. Ona a Tereza sa začali smiať.
"To ti je vtipné?!"nadávala jej Andrea.
Smiala sa. "Áno je."odpovedala. Andrea prišla ku mne a pomohla mi zdvihnúť. Dobehol ku mne aj Ryan.
"Nemôžem zato,že sa nevie ani udržať na nohách."pokračovala a smiala sa.
"Nikola ty si vážne sprostá!"povedal Dano. Všetci stíchli a pozreli jeho smerom. "Už si myslím,že stačí týchto tvojich sprostých hier."dodal a všetci pozreli na ňu. Na tú jej zahanbenu červenú tvár. "Nikoho nezaujímaš."povedal ešte.
"A myslíš že ty áno?"ohradila sa.
"Tak teba som asi zaujímal keď si sa mi sama ponúkla do postele."povedal pobavene.
"Uuuu."ozvalo sa celou telocvičňou.
"Prosím ťa,ty si ich už mal toľko."odpovedala.
"Že mi to hovoríš zrovna ty čo chodíš len s rozkročenými nohami."
Všetci sa zasmiali.
"Hovado!"zvreskla. "Nestaraj sa do mňa! Tam si radšej obraňuj túto nulu!"ukázala na mňa a odišla do šatne.
"Si v pohode?"spýtal sa ma a ja som prikývla. Potom sme znova pokračovali v hre až do konca hodiny.

Keď boli pol 6 večer tak som premýšľala,že teraz určite Dano spí s tou babou,no v tom som len počula hlasné klopanie na chalanske dvere a potom len krik:
"Sľúbil si,že prídeš!"povedalo nejaké dievča. "Čakala som ťa ako sprostá a ty nikde!"
Pristupila som s babami bližšie k dverám aby sme počuli.
"Prepáč nemám náladu."povedal Dano.
"Jaj,tak chlapec si bude tu radšej vylihovať než si išiel poriadne zašukať."
"Prestaň tu kričať. Nemám proste náladu."
Zasmiala sa. "Už nemáš takú výdrž alebo čo? Vidíš,nemáš toľko trtkať,potom by si vládal."
"Ja ale vládzem,len nemám dnes náladu a už vôbec nie na teba."povedal. "Takže čau."dodal a zabudol dvere.
"To čo si dovoluješ?!"kričala stále.
S babami sme sa na seba pozreli a zasmiali. To dievča za dverami stále kričalo a koplo do ich dverí. Otvorila som naštvane dvere.
"Mohla by si držať hubu?"spýtala som sa jej
Zazrela po mne. "Ty si na mňa moc neotváraj papulu. To je všetko tvoja vina! Kto vie čo si mu nakecala!"
"Čo? Ja? Nechápem."
"Veď vás celá škola vidí stále len spolu."
Nadvihla som obočie. "Stále? O tom dosť pochybujem."
"Stále za sebou chodíte."obvinila ma. Otvorili sa dvere od chalanov. Stál tam Dano.
"Vážne už vypadni."povedal dievčaťu. Vlepila mu facku a odišla preč. Prekrútil očami,prezrel si ma a odišiel do izby.
"Ou,to bolo dosť tvrdé."ozvala sa Katka medzi dverami. Vošla som do izby.
"Je pravda,že ste nejako dosť často spolu."priznala Andrea.
"Ale veď..."
"Je to dosť divné,nikdy netravil s dievčaťom toľko času čo s tebou."
"Myslíš že sa buchol? On?!"pýtala sa Katka.
Andrea mykla plecom. "Tak ja neviem. Je to divné,ale nikdy nevieš. Aj taký sa môže zaľúbiť."
"O čom vy dve?! Nikto sa do nikoho nebuchol!"pridala som sa do debaty.
"Počuj,Lea,keby nie je sukničkár,tak by si ho chcela?"
Mykla som plecom. "Neviem. Tak ako on je pekný chalan..dosť pekný. A je aj dosť v pohode a vtipný,ale...vadí mi že spáva s inými."priznala som.
Obidve sa na seba usmiali. "Hm takže sa ti páči."
"Každej sa predsa páči. Len keby nebol v tomto taký debil."sklonila som hlavu.
"On už taký je."zhodnotila Andrea.