Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

18.KAPITOLA🍀

Dnes v škole som sa normálne stretla s Marekom. S úsmevom ku mne pristúpil.
"Ale ahoj Lea."povedal.
"Ahoj. Prvýkrát sa vidíme v škole."zasmiali sme sa.
"Tak osud vieš ako."mykol plecom.
Zasmiala som sa. "Čo máš teraz za hodinu?"spýtala som sa.
"Seminár angličtiny a ty?"
"Etiku."
Odrazu okolo nás prešla skupinka chalanov,medzi ktorými bol Dano. Zazeral po nás. Potom sa pri mne zastavil.
"Chcem sa s tebou porozprávať."šepol.
"O čom?"
Jedným očkom pozrel naňho. "To preberieme osobne. Tak poď so mnou teraz."
"Momentálne sa rozprávam s Marekom."
Zhlboka sa nadýchol. "to môžeš aj potom dokončiť,nie?"
"Po škole sa stretneme v spoločenskej okej?"navrhla som.
"Dobre."prikývol,ešte zazrel na Mareka a odišiel s chalanmi preč.
Marek sa zasmial. "Myslel som že ma prebodne tým pohľadom. Máte niečo spolu?"
"Nie nie nemáme."
"Ale asi si s ním spala že? Inak by si ťa takto nevšímal."
"No...necháš si to len pre seba?"
"Jasné že áno."
"Tak áno spali sme spolu."priznala som.
"A teraz ti nechce dať pokoj? Ak chceš tak si to s ním vybavím. Ja sa ho nebojím ako ostatní."povedal.
Usmiala som sa. "nie nie to je úplne v pohode,ale som rada,že by si si ma zastal."
"Bez problémov."hodil nad tým rukou.
"Pôjdem už radšej,ahoj."povedala som a odišla do triedy,kde už aj Dano sedel. Pozrel na mňa a začal sa rozprávať s mojím bratom.
"Kto bol ten fešák na chodbe čo ste sa spolu rozprávali?"spýtala sa ma Katka.
Dano počúval.
"Včera ma oslovil na internáte. Je dosť zlatý."povedala som.
"Ako sa volá?"
"Marek."
"On je dosť taký inteligentný a dobrý chalan."povedala Andrea.
"Takže taký buzerant."povedal posmešne Dano.
Nadvihla som obočie. "Aký máš problém?!"spýtala som sa ho hnusne.
Otočil sa ku mne. "Ja? žiadny."cítila som z neho tú iróniu.
"To určite. Nie je to buzerant."
"Veď tak aj vyzerá."
"Nevyzerá."povedala Andrea. "Nemusí byť každý svalnaty ako ty."zastala si ho.
"Presne tak...aj môj brat je gay keď je inteligentný,dobrý a nemá svaly?"spýtala som sa Dana. Ryan čakal na odpoveď.
"Tvoj brat nie je."odpovedal.
"Lebo on a Marek sú podobné typy."povedala som s úsmevom na perách.
Dano prekrútil očami. "Tak si za ním bež."odpovedal.
"Neboj sa o mňa. Pôjdem."poslala som mu vzdušnú pusu a on sa radšej otočil. Baby po nás nechápavo pozerali.
Keď skončila škola tak som sa na intraku stretla v spoločenskej s Danom.
"Tak o čom si chcel kecať?"pýtam sa ho.
"Nechcem byť s tebou za zlé a nechcem o všetko s tebou prísť."povedal.
"Okej...ja som tak trošku rozmýšľala o nás dvoch. A myslím že nemá zmysel aby sme spolu chodili,bude lepšie ak zostaneme kamaráti...s výhodami."navrhla som.
Nadvihol obočie. "Dobre počujem? To som od teba nečakal."
"Noa? Bude to lepšie si myslím. Žiadne záväzky,obaja si môžme robiť čo chceme a s kým chceme. Nemusíme riešiť veci ako ostatní ľudia keď spolu chodia...proste len budeme spolu spávať občas a stále budeme kamaráti."dopovedala som.
Prikývol. "To znie ako dobrý nápad. Aspoň o teba úplne neprídem."
"Takže sme sa dohodli. Takže to znamená že aj keď budem niečo mať s niekým tak ti to môže byť jedno."
Prikývol. "Ale u teba platí to isté."
"Je mi to jasné."
"Dobre...som rád."chytil ma za ruky.
"Nemusíš sa toľko na mňa lepiť zas."povedala som a odsunula sa od neho. "Idem ja hore,čau."
"Počkaj...a dnes nechceš nič?"
"Dnes ešte nie...možno zajtra."povedala som a odišla preč. Myslím že som spravila dobré rozhodnutie. Aspoň sa nebudem toľko trápiť,len si k nemu nemôžem spraviť veľký vzťah.