Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

39.KAPITOLA🍀

STREDA
"Celé tieto dni mi nechce dať pokoj. Stále za mnou chodí,lepí sa na mňa...je proste otravná. Dokonca mi prekazila rande s..."hovoril Ryan o Nikole.
"S kým?"pozrela som naňho prekvapene.
"S Terezou."
"Tereza? Tá jej kamoška?!"
"Áno ona...ona je narozdiel od Nikoli úplne v pohode. Nie je zlá,naozaj."
"Fajn...dám jej šancu a s Nikolou si to vybavím."povedala som.
"Lea nemusíš sa o mňa starať. Vybavím si to sám."
"Mám jej už plné zuby!"ozvalo sa. Bola to Tereza a blížila sa k nám.
"Čo sa stalo?"pýta sa Ryan.
"Pozri čo mi spravila. Išla som po chodbe aj s kávou v ruke a ona prišla ku mne,začala po mne kričať,že sa mám od teba držať ďalej a vyliala na mňa tu kávu."hovorila traslavim hlasom.
Ryan ju chytil za ruky. "Ukľudni sa,vybavím si to s ňou."
"Ak chceš prinesiem ti z intraku nejaké tričko."navrhla som jej.
"To by si spravila? Si milá."odpovedala. Išla so mnou teda rýchlo na izbu,kde sa prezliekla do môjho trička.
"Ďakujem si moja záchrana."povedala.
"Pohode...inak ty to s mojím bratom myslíš vážne?"spýtala som sa.
Usmiala sa a celá tvár jej očervenala.
"Takže hej?"
"Áno,naozaj sa mi páči. Je taký milý,nie je ako ostatní. Teda...viem že sa bozkával s Nikolou,ale to len preto aby si sa naštvala. No inak je úžasný. Iný chalani ma chceli len preto aby sa dostali k nej,nemali ma radi,ale Ryan je proste iný...stará sa o mňa."povedala.
"Áno,Ryan je úžasný chalan. Len mu prosím nezlom srdce."dodala som.
"To sa neboj."usmiala sa. Bola fajn. Nechápem ako sa mohla baviť s Nikolou. Keď sme prišli na chodbu do školy,začuli sme krik. Bola to Nikola. Kričala na môjho brata.
"Nebudeš s tou sukou! Si môj!"
"Nie nie som Nikola!"povedal brat.
Nadvihla obočie. "Bozkávali sme sa."
"No a? To nič neznamená. Ja ľúbim Terezu."
Pozrela som sa na Terezu a ona celá žiarila. Musela som niečo spraviť. Pristúpila som k Nikole. "Počuj Nikola. Niekto mi hovoril že sa páčiš Matúšovi,tomu basketbalistovi."zaklamala som.
"Čo? To vážne? Odkiaľ to máš."
"Hovorím,že som to niekde počula."
Prižmúrila oči. "Klameš aby som vám dala pokoj,však?"
"Nie neklamem."
"Ak zistím že to nie je pravda...tak si ma neželaj."povedala a odišla preč.
Ryan na mňa spytavo pozrel. "Odkiaľ si vedela že sa mu páči? Už mi o nej veľakrát hovoril."
"To fakt? On bol prvý kto ma napadol."
Zasmiali sa. Aspoň bude od nej pokoj. Teda dúfam.
No na konci školy som ju stretla s tým Matúšom. Olizovali sa. Strašne sa mi chcelo smiať,no v tom ma zozadu ktosi objal.
"Hádaj kto som."povedal hrubým hlasom. Jasné že to bol Dano.
"To že spravíš hrubý hlas neznamená že ha nespoznam."povedala som.
Zasmial sa a otočil ma k sebe aby ma videl. Pobozkal ma. "Si krásna,prenadherna."
"Si zas moc sladký."povedala som.
"Vôbec nie."zasmial sa a znova ma pobozkal. "Nikola si našla novú obeť?"
"Hm...áno."zasmiala som sa. "A Ryan s Terezou majú niečo spolu...si zamilovaní."
"Ale čo...naozaj?"
"Hej. A je dosť milá. Nie je taká zla."
"Ja viem. Tereza nikdy nebola zla. To len Nikola ju ťahala aby bola."
"A čo rodičia? Si s nimi v pohode?"
Prikývol. "Som. Všetko som si to v hlave zrovnal. Za nič predsa nemôžu. Majú ma radi a to je pre mňa hlavne. Som rád že ten Tibor je mŕtvy keď bol taký aký bol...mama vraví že keby žije tak by nám určite robil zle."
"To áno. Bol nebezpečný."
"Vaši sú už v pohode? Nie je tvoja mama na mňa naštvaná?"
"Už nie. Otec ju usmerňoval."
"Mám ich rád,nechcem aby nám to nepriali....teda skôr tvoja mama."
Pohladila som ho po líci. "Neboj sa nedovolila by som to."
Potom sme sa už chytili za ruky a odišli na intrak. Všetko je konečne tak ako má byť.
.....
Dávam momentálne od tohoto príbehu pauzu. Už to je asi posledná časť,no ak by ma niečo napadlo tak by som dopísala. Ale s písaním úplne nekončím,možno vyjde niečo nové. Len potrebujem trošku pauzu.