Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

36.KAPITOLA🍀

PIATOK
Ďalšie dni prebiehali naozaj zvláštne. Dano bol stále nejaký smutný a dosť prítulný. 
"Všimla si si ako po tebe Tomáš stále zazerá?"spýtal sa ma.
"Čo? Nie,vôbec...on ma nemá rád či čo?"bola som prekvapená.
Mykol plecom. "Čo ja viem? Nikdy mi to nepovedal,ale zdá sa mi,že stále po tebe tak zazerá."
"Dano,to sa ti určite len zdá. Keby to tak bolo tak si to všimnem už dávno."
"No neviem. Nezdá sa mi to.Ak sa to tak stane ešte raz tak sa s ním aj pobijem."
Usmiala som sa. "Ty si trdlo,je to tvoj kamarát,nebudeš sa s ním biť."
"Keď sa jedná o teba tak mi je jedno či je to kamarát alebo nie."
"Daniel! Neštvi ma!"
"Milujem keď mi povieš Daniel."pozrel na mňa zasneným pohľadom.
Capla som ho po ruke. "Ty si blázon."
Ťukol mi po nose. "A ty si moja láska."
"Si prehnane sladký,to sa mi nepáči."prižmúrila som oči."
"Máš pravdu,nehodí sa to ku mne."
Zasmiala som sa. "Tak taký nebuď."
"Ty si úplne iná ako ostatné. Ty nepotrebuješ sladké rečičky."
"Mne nestačia sladké slová...ja potrebujem činy,ktorými mi to dokážeš."
"Nedokazujem ti svoju lásku?"nadvihol obočie.
"Ale áno dokazuješ."
Objal ma okolo pásu. "Volal som s mamou."priznal napokon.
"Hej? A čo?"
"Povedala mi,že ju to mrzí,že sa nemám hnevať a také veci...chcela mi dať Viliama k telefónu,ale odmietol som. Keď mi ho však aj tak dala tak som hovor zrušil."
Prekrútila som očami. "Nebuď taký. Viliam ti nič nespravil,má ťa rád odmalička a nezaslúži si od teba takéto chovanie. Veď by pre teba spravil čokoľvek."
Sklonil hlavu. 
"Danko,poriadne si toto premysli. Popremýšľaj nad tým...keby ťa nemá rád tak ťa neprijme. A nehovor mu menom...je to tvoj otec,lebo on ťa odmalička vychovával a je jedno že nie je biologicky."pokračovala som. "Už musím ísť na hodinu,tak ahoj."pobozkala som ho a odišla do triedy. 

Po škole sme odišli už konečne naspäť domov. No hneď ako sme prišli tak Ryan odišiel von.
"Ako to znášal Dano?"spýtal sa ma otec.
"Nie moc dobre. Bol hrozne sklamaný...a v nedeľu na intráku hrozne plakal. Najprv bol aj na mňa nahnevaný,ale vysvetlila som mu to a už to bolo v pohode,ale na rodičov sa stále hnevá,hlavne na otca."priznala som.
"To mi je ľúto,ale určite sa to dá všetko do poriadku."
"A mama sa na mňa hnevá?"spýtala som sa.
Pohladil ma po líci. "Nehnevá,ale bojí sa aj keď sa jej to snažím vysvetliť,ale ona príde na to,že Dano nie je zlý chalan."
Prikývla som. "Dúfam...a je teraz v práci?"
"Áno až do večera."
"Tak ja idem von s Nerom."vzala som psa a išla si s ním zabehať do parku. Ako som sa už vracala domov,tak som uvidela niečo čo ma hrozne prekvapilo. Videla som Nikolu sa bozkávať. Ale dôležité je,že s kým. 
"To si robíš srandu!"skríkla som a obaja sa na mňa prekvapene pozreli. 
----
Čo myslíte,kto tam bol? :D