Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

34.KAPITOLA🍀

Čakala som čo mi povie. No čakali na jej odpoveď aj otec s Ryanom. Nechápala som,čo jej odrazu vošlo do hlavy. 
"Mami ja čakám! Povedz mi čo sa stalo keď si odrazu tak zmenila názor."
"Klaudia,Lea si to zaslúži vedieť,je to predsa jej frajer!"zaplietol sa do toho aj otec. Bola som mu za to vďačná. 
Mama sa na mňa pozrela. "Dano je syn Tibora! Toho môjho bývalého."
"ČO?! To je blbosť,veď jeho otec je Viliam!"
"Ale nie biologický."
"Nechápem to."bola som hrozne zmätená. Vedel o tom Dano? No asi nie,keby to vedel tak by mi to snáď povedal nie? Išla som si sadnúť do obývačky a mama šla za mnou. Otec vyzeral tiež pekne zarazene. 
"Jeho mama Magda mi povedala,že keď Tibora prepustili z basy tak šiel na tú párty,kde som bola s tvojím otcom. V ten večer som tam stretla Tibora,no Magdu som tam nestretla,ale ona mi povedala,že práve na tej párty bola a že keď odtiaľ on odchádzal tak že vzal aj ju. Povedal jej,že sa chce len porozprávať,no ona bola opitá,on ju znásilnil a nevedela sa brániť. Za také dva mesiace zistila,že je tehotná a v tom on odišiel do basy a vtedy sa zoznámila s Vilom,ktorý to jej tehotenstvo bral v pohode,tešil sa,že bude môcť byť otcom aj keď nie biologickým,pretože on je neplodný."vysvetľovala. 
"A Dano o tom vie?"spýtala som sa jej. 
"Nie. Viliam ho berie už odmalička ako vlastného,nemali za potrebu mu to povedať. Bola som z toho prekvapená,Tibor bol nebezpečný a s Danom to preto musíš skončiť."
Zazrela som po nej. "To čo je za blbosť? Za to,že Tibor bol nebezpečný tak aj Dano či čo?"
"Má to v génoch."
Otec odfrkol. "Klaudia počúvaš sa? Ten chalan ju ľúbi,on bol vychovávaný niekým iným,tí ľudia sú slušní a ani nevie o tom,že jeho otec je niekto úplne iný."vysvetľoval otec.
"Lukáš,ale ja to nebudem riskovať!"
"Čo nechceš riskovať?! Chápem,že máš stále traumu,ale toto čo rozprávaš sú blbosti! Keby vyrastal s Tiborom tak ti nič nepoviem,ale on ani nevie,že nejaký Tibor existuje! Celý život mal za vzor Viliama a Magdu. Z toho chlapca nevyrastie zlý chalan."pokračoval otec.
"Otec má pravdu."šepla som cez slzy. "Vieš si predstaviť ako sa bude cítiť Dano keď sa to dozvie?"pozrela som sa na ňu vyčítavo.
"On sa to ale od nás nesmie dozvedieť."povedala. 
"Myslíš,že oni mu to povedia? Musí vedieť pravdu."dodala som. "A je mi jedno od koho. Ak to nespravia oni tak ja."povedala som a vybrala sa ku schodom aby som mohla odísť,no ešte som sa na ňu otočila: "Ale mne nezabrániš aby som s ním chodila."a potom už som odišla do izby,kde som spustila plač. Bolo mi to všetko ľúto. Hlavne Dana mi bolo ľúto. Celý život žil v klamstve. Odrazu mi zazvonil telefón. Pozrela som na displej. Daniel. Rýchlo som si utrela slzy. Už o tom vie? Zhlboka som sa nadýchla,potlačila plač a zdvihla. 
"Prosím?"snažila som sa znieť veselo.
"Ahoj láska,no čo? Aký majú vaši dojem?"spýtal sa spokojne. Nevie o tom.
"Ehm...veľmi dobrý,naozaj...a čo tvoji?"
Jemne sa zasmial. "Moji sú z teba nadšení...aj z tvojich rodičov a Ryana."
Usmiala som sa. "To som rada."
"Lea je ti niečo?"spýtal sa ma.
Srkla som. "Nie je mi nič."
"Plačeš?"
"Nie,ako si na to prišiel?"silene som sa zasmiala.
"Sŕkaš."
"To som len prechladla trošku. Dám si sprej do nosa a budem okej."zaklamala som.
"No dobre teda,tak nech ti to prejde aby sme mohli byť spolu. Inak zajtra mám zápas,tak drž palce."
"Držím,vy to vyhráte."
"Dúfam,že keď vyzdravieš tak ma prídeš podporiť na zápas."
"Raz určite áno,sľubujem."
"Dobre teda,tak sa choď liečiť,ahoj."
"Ahoj."a vypla som ho. Mobil som dala na nočný stolík a znova spustila plač. Musela som mu ešte aj klamať. Cítim sa príšerne! Čo som to za človeka? Keď to zistí,tak bude sklamaný. A bude sa na mňa hnevať,že som mu to zatajila. Prečo je život a láska taká zložitá? Svet by bol jednoduchší bez klamstiev a podvodov. Dočerta s tým! Odrazu mi na dvere zaškriabal Nero,tak som ho k sebe pustila,skočil na posteľ a pritúlila som sa k nemu. Toto je jediný člen rodiny na ktorého mám momentálne náladu.
---
Ako by ste reagovali vy?