Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

11.KAPITOLA

Ďalšia zábava na internáte,pretože je streda. Baby išli na zábavu,no mne sa dnes moc nechcelo. Okolo deviatej prišiel do mojej izby Dano.
"Čo tu robíš?"pýtam sa ho.
"Nevidel som ťa dolu,tak mi doplo že si tu."odpovedal a vošiel dnu. Zavrela som za ním dvere a on si sadol na moju posteľ.
"Teraz im dopne že si tu."povedala som ustarostene.
"Komu? Veď všetci pijú,neriešia kde som."
Mykla som plecom. "Fajn máš pravdu."
Pritiahol si ma k sebe. "Dnes keď som videl ako ťa Peťo capol po riti tak som mal strašné nervy."povedal.
"Videla som. Každý to videl."
"A ešte sa všetci na tom zabávali."pokrútil hlavou. "Debili."
"Ukludni sa. Až tak si ma nemusíš brániť. Každý to bude riešiť že si brániš mňa...takú nulu."
"Nie si nula."
"Lenže všetci ma tak berú."
"Lebo sa skrývaš."
Dala som si dolu tričko. "Mám chodiť takto?"
Zasmial sa. "Nie. To môžem predsa len ja vidieť."
Pobozkala som ho. Jeho ruky sa znova ocitli na mojom zadku. Potom mi začal bozkávať prsia. Dala som aj jemu dolu tričko. Nádherné telo. Samí sval. Ľahol si na chrbát a ja som mu bozkávala telo, potom krk a pery. Stiahla som si nohavice a pokračovala v bozkávaní. Jeho ruky mi blúdili po celom tele. Jemne som sa mu zakusla do tehličiek potom som prešla na jeho krk,kde som mu spravila cucflek. Potom sme sa prehodili. Stiahol mi nohavičky,rozkročil nohy a dal sa mi medzi ne. Bozkával ma po tele a potom mi pozrel do očí.
"Naozaj to chceš?"spýtal sa.
"Áno."šepla som.
Pobozkal ma,nasadil si kondom a už som ho tam cítila. Bol jemný. Dvakrát sa ma spýtal či to nebolí.
Po tom všetkom si ľahol vedľa mňa nahý a len sa zakryl paplónom. Pritiahol si ma k sebe.
"Som rada že to bolo po prvýkrát s tebou."priznala som.
Pobozkal ma. "Ja som rád že som mal tú česť."
Zasmiala som sa no potom som sa prestala smiať. "Dúfam,že som nebola len ďalšia v poradí."povedala som
"Nie,neboj."
Odrazu sme z chodby počuli hlasy Andrei a Katky.
"Do riti! To sú baby."povedala som. Nasadil si na seba rýchlo trenky a ja pyžamo. "Čo mám robiť?"spýtal sa.
"Choď pod posteľ. Nejako ich zabavim a zatiaľ odídeš."
Schoval sa pod posteľ a v tom baby otvorili. Ešte som tam rýchlo k nemu hodila jeho veci.
"Ešte nespíš?"spýtali sa ma.
"Nie som unavená."
"Idem do sprchy."povedala Katka a išla do kúpeľne.
Andrea si ľahla na posteľ. "Nejdeme si zapáliť?"spýtala som sa jej. Síce nefajčím,ale bolo to jediné čo ma napadlo aby mohol odísť.
"Ty nefajčíš predsa."povedala zarazene.
"Viem,ale chcem to skúsiť."
Nadvihla obočie a potom sa natiahla po krabičku cigariet. "Tak poď." Postavila sa a išla na balkón.
"Choď preč."šepla som Danovi. Potom som zašla na balkón,vzala som si od nej cigu a ona mi ju zapálila. Nenápadne som sa pozrela dovnútra izby a akurát odchádzal preč. Vtedy som si vydýchla.
"No už si potiahni."povedala Andrea.
Pomaly som si ju vložila do úst a potiahla.
"Poriadne do pľúc."povedala.
Skúsila som to znova a začala som sa dusiť. Bolo tu hnusné. Štipe to.
"Fuj."povedala som.
Zasmiala sa. "Tak daj znova."vyzvala ma.
Skúsila som zas. "Fuj! To ako môžeš fajčiť?"
"Som si zvykla."mykla plecom. O chvíľu prišla Katka.
"Bezo mňa?"
Dala som jej svoju. "Nechaj si."povedala som a odišla dnu. Išla som do sprchy a potom som si ľahla a zaspala. Zaspavalo sa mi príjemné pri myšlienke naňho.
ŠTVRTOK
Ráno som sa tešila len na Dana. Stretli sme sa na raňajkách,ale len sme sa na seba usmiali. Stále ma pozoroval a ja jeho tiež.
Hneď ako som odišla z raňajok,išiel aj on. Na chodbe,kde nikto nebol ma rýchlo pobozkal.
"Takže ty si včera fajčila?"zasmial sa.
"Hej. A to len preto aby si mohol odísť. Už nikdy viac nechcem fajčiť."
Pobozkal ma. "Cigarety už nemusíš fajčiť."
Capla som ho po pleci. "Ty si sprostý."
"Pravdivý."opravil ma. "No poďme už do školy."
"Chcem sa ťa niečo spýtať."začala som.
"Čo?"
"Na čom sme? Chodíme spolu alebo si len tak spolu užívame?"
Mykol plecom. "Ja neviem. Čo myslíš?"
"Tak...zatiaľ sa to nedá nazvať vzťahom. Teda to si ja myslím."
Prikývol. "Máš pravdu. Nechajme to zatiaľ len tak."
Prikývla som aj keď som trošku túžila byť s ním.
PIATOK
Dnes keď som v škole zašla za Danom,tak sa správal dosť odmerane.
"Čo ti je?"spýtala som sa ho.
"Nemôžeme byť tak často pri sebe. Ľudia si začínajú všímať,že je niečo medzi nami."odpovedal.
"Aha. Takže...ty sa za mňa hanbíš?"spýtala som sa ho.
Pozrel mi do očí,ale nič nepovedal.
Chcelo sa mi plakať. "Fajn,pochopila som to. Hanbíš sa za mňa...tak vieš čo? Nič nemusíme mať medzi sebou keď sa za mňa hanbíš."povedala som hnusne.
"Čo? Počkaj!"povedal ale ja som odišla preč.
Po škole som sa rozhodla,že pôjdem na vlaku domov a nie s ním v aute,ale on ma stretol pred školou.
"Poď so mnou."povedal.
"Nejdem."
"Nehanbím sa za teba."povedal.
Pozrela som naňho. "Nie? Tak potom ma od seba neodháňaj!"
"Ale..."
"Aké zase ale? Daj mi pokoj radšej!"povedala som a odišla na stanicu. Už ma nechal tak a ja som odišla na vlaku domov. Mrzí ma,že sa nechce priznať pred ľuďmi že medzi nami niečo je.