Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

30.KAPITOLA🍀

"Čo teraz?"spýtala som sa Dana.
Mykol plecom. "No nič. Už nič nenarobíme,on to zistil,je to vonku.Teraz mu len musíme dať čas aby to spracoval."povedal.
"On nám to len tak neodpustí."dodala som.
"Chápem,že si teraz smutná z toho,ale Ryan je múdry chalan,on to pochopí."povedal Tomáš. Vlastne má pravdu. Ryan sa vždy najprv naštval a potom vychladol a všetko bolo okej. Snáď to bude tak aj teraz. 
Dano nám spravil ešte raňajky,najedli sme sa a potom ma odviezol domov.
"Vidíme sa neskôr,ahoj."povedal a pobozkali sme sa. Vystúpila som z auta,zhlboka sa nadýchla a odišla dnu do domu. Prvý ma privítal Nero.
"Už si aj ty doma?"ozval sa otec.
Prikývla som. "Áno...je Ryan vo svojej izbe?"
"Áno je,ale prišiel nejaký naštvaný,stalo sa niečo?"
"Nie neboj sa. Vyriešim si to s ním."dodala som a išla rýchlo hore. Zastala som pred jeho izbou a odhodlávala sa mu zaklopať. Čo mu poviem? Ospravedlním sa? A začo vlastne? Zato že som sa zamilovala? Zhlboka som sa nadýchla,zaklopala a vošla dnu.  Sedel na stoličke za počítačom. Otočil sa aby zistil kto vošiel,no keď ma uvidel tak sa otočil naspäť.
"Choď preč."povedal.
"Musíme sa porozprávať."odpovedala som ako keby ma ani práve nevyhodil z izby.
"Nemáme o čom."
Prekrútila som očami. "Panebože Ryan,chováš sa ako decko!"
Prudko sa otočil. "Ja?! Mám taký pocit,že to ty si tá,ktorá svojmu bratovi zatajila,že chodí s jeho kamarátom,ktorý je mimochodom ten najväčší sukničkár na škole."vytkol mi.
"Ryan,ale ja som sa s Danom zblížila. Máme sa radi."
Zasmial sa. "On môže mať rád nejaké dievča?!"
"Predstav si že áno...nie je taký ako si každý myslí. Priznal mi také veci,ktoré nikomu nepriznal."
"Lea...prečo si taká naivná? Zachviľu ťa opustí."
"Aj keby...tak teba do toho nič. Keď to spraví tak vtedy bude čas na plač,ale teraz chcem byť šťastná a som jedine s ním...s Marekom som nebola taká šťastná,ale pri Danovi sa cítim inak,lepšie. Skús to len akceptovať,že som s ním. A hlavne sa na nás zato nehnevaj."
"Odíď prosím,musím si to celé premyslieť."povedal napokon. Už sa mi tisli slzy do očí,preto som radšej odišla do svojej izby,kde som tie slzy spustila. Vždy som si s bratom rozumela a veľa tajomstiev som povedala práve jemu a nie kamarátkam ako to robia ostatné. No toto tajomstvo som mu zatajila. Vždy keď sa na mňa hneval tak ma to štvalo,no nie tak ako teraz. Teraz som z toho hrozne smutná. Odrazu mi do izby vošla mama. Keď ma uvidela plakať tak hneď pristúpila ku mne a pohladila ma po hlave. 
"Stalo sa niečo?"spýtala sa. Povedala som jej celú pravdu. "Neboj sa nič...jeho to prejde."
"Čo ak nie?"
Usmiala sa. "Jeho? Veď vieš,že sa nevie dlho hnevať a už vôbec nie na teba. A hlavne to bolo úplne jasné,že budeš s Danom chodiť."
"Tebe možno áno,ale jemu nie...on o ničom nevedel."povedala som.
"Oh...aha. No aj tak uvidíš,že všetko bude dobré."uistila ma. "Oddýchni si trošku."dokončila a odišla z mojej izby. No tak dám tomu čas. Verím,že Ryan príde k dobrému rozhodnutiu a že si to poriadne premysli. 

PONDELOK
"No takže ako by som zhodnotil situáciu na našej izbe...Tomáš si vyvoláva stále s nejakou babou a keď s ňou nevolá tak mi o nej hovorí...no a tvoj brat? Ten je stále ticho. Nebaví sa dokonca ani s Tomášom...a skoro priškrtil Tomáša za to,že nechal osraný záchod."zhodnotil Dano cez prestávku keď sme sa stretli na chodbe.
"Hm,takže ho to asi neprejde."
"Ale prosím ťa,prejde ho to...dávam mu čas do piatka inak mu dolámem nos."povedal a ja som mu treskla do brucha a on sa zasmial. Chytil si ma okolo bokov a pobozkal. Ľudia,ktorí prechádzali okolo nás tak prekvapene na nás hladeli. 
"Ďalšia obeť?"spýtal sa jeden chalan.
"Nie Marko,toto je moja frajerka."odpovedal s úsmevom Dano a ten Marko len nadvihol obočie od prekvapenia a pokračoval v ceste. 
"Hej,Dano!"ozval sa dievčenský hlas. Pozreli sme sa tým smerom a tam stála Nikola,ktorá mu kývala. "Poď sem."
"Počkaj."odpovedal jej. "Čo zas chce? No tak sa vidíme po škole,ahoj."šepol mi,pobozkal a odišiel za ňou. Ona po mne zazerala. Super,teraz ma zožerie.