Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

19.KAPITOLA🍀

Dnes po škole som zašla za Danom,ktorý poprosil Tomáša aby vzal Ryana niekam aspoň na dve hodiny,lebo že si chce niekoho zavolať k sebe. Tomáš ako dobrý kamarát vzal Ryana von,takže sme si mohli užiť.
"Ahoj."povedal.
"Ahoj."odpovedala som a vošla dnu.
Chytil ma okolo bokov a začal bozkávať. Hneď som mala nato chuť. Dali sme si dolu tričká,nohavice a išli hneď na vec. Poriadne sme si užili.
Po sexe sa chcel ku mne pritúliť ale ja som sa odtiahla.
"Čo je?"nechápal
"Nechodíme spolu."odpovedala som hnusným tónom.
"To sa nemôžem k tebe ani túliť?"
Mykla som plecom. "A načo?"
"Máš pravdu. Nemôžeme sa na seba moc naviazať"uznal.

Ďalší deň v škole prišla za mnou Nikola.
"Po škole sa hovorí,že máš niečo s Danom."povedala a našpúlila pery.
"Čo?"
"Dobre si počula ty mala štetka. Čo s ním máš?!"
"Nič...a aj keby tak teba do toho veľké hovno."
Pristúpila ku mne bližšie. "To ako sa so mnou bavíš?! Nebuď drzá!"
"Bavím sa s tebou tak ako ty so mnou."
"Máš moc silné reči. Vôbec sa mi to nepáči!"
"Ani mne sa nepáči,že tu musím s tebou stať a počúvať tvoje trápne reči,ale čo narobím keď si zakomplexovaná a otravná?"
"Ouuuu."ozvalo sa celou chodbou od ľudí,ktorí to počuli.
"Takže ty budeš naďalej drzá?!"
"Budem k tebe taká ako si zaslúžiš."
"Počúvaj...keď zistím,že s ním niečo máš tak veľmi zle dopadneš."vyhrážala sa.
Zasmiala som sa.
"Čo ti je vtipné?!"vyštekla.
"To ako sa strašne bojíš...cítiš zo mňa konkurenciu či čo?"smiala som sa.
"Z teba? To určite."
"Keby to tak nie je,tak ma necháš na pokoji a nemala by si za potrebu ma stále s týmto otravovať."dodala som a ľudia prikývli.
"Daj mi pokoj ty tupa krava...s tebou to nemá význam. Len sa od neho drž ďalej!"prikázala a vycupitala preč. Prekrútila som očami a preplazila sa pomedzi ľudí smerom do triedy. Všimla som si ako ma sledoval z diaľky Marek ale aj Dano. Dano sa spokojne a víťazoslávne usmieval.
"Som na teba hrdý."šepol keď som prešla okolo neho. Ani som naňho nepozrela len som pokračovala v ceste. Usmievala som sa ako taký debil. Je to pre mňa pochvala keď to tak povedal.
Potom som prišla do triedy,kde som kecala s babami a celý deň v škole sa nejako extra nič nedialo. Až potom ma internáte ma na izbu išiel pozrieť Marek.
"Nejdeš so mnou do spoločenskej? Dáme si kávu alebo čaj."navrhol.
"Áno rada pôjdem. Len si vezmem ešte peniaze."
"Nie nie. Ja platím. Pozval som ťa predsa."povedal milo tak som s ním išla. Dali sme si kávu a kecali.
"Povedz mi niečo o sebe."vyzval ma.
"Tak...žijem v nádhernej rodine,máme psa,máme sa veľmi dobre,nemôžem sa sťažovať. Žiadne rodinné problémy,za čo som moc moc rada. Moje koníčky sú také celkom obyčajné,napríklad si rada čítam,spievam,chodím behať so psom,alebo cvičím v posilke. A ty čo?"
"Máš dosť dobrý život,závidím ti to,samozrejme v dobrom...ja nemám moc dobrý život...teda ako sa to vezme. Žijem len s mamou,pretože otec mamu podviedol keď som mal 13 rokov,takže v podstate odišiel akurát keď som ho najviac potreboval,lebo som dospieval. Snažil som sa vždy mame veľmi pomáhať finančne,no teraz som tu na internáte,snažím sa platiť si to tu sám,víkendy chodím na brigádu,no a mám ešte staršiu sestru,ktorá už pracuje,ale býva stále s mamou,nechce ju nechať na to samú...a mám ešte mladšieho brata,ktorý má 10 rokov. Som s nimi šťastní,ale predsa len nám tam chýba aj otec. S otcom som sa nevidel asi pol roka,iba nám občas napíše,ale aspoň že platí. Má nejakú ženu,s ktorou má decko. Raz dostal taký sprostý nápad,aby sme Vianoce oslávili všetci spolu aj s tou jeho novou rodinou. Samozrejme,že sme nikto nesúhlasili. No a čo robím rad ja? Asi aj nič. Teda chcel by som byť architekt,rád si kreslím návrhy domov na papier...ale inak nemám na nič čas vo voľnom čase. Predsa len som len tu a cez víkend v práci a snažím sa byť aj s rodinou."
"Tak máš dosť zaujímavý...a asi aj ťažký život,ale je super,že sa snažiš byť tak silný."
"Musím. Hlavne kvôli bratovi,snažím sa mu byť dobrým príkladom a chcem mu nahradiť otca."dodal.
"Dobre robíš. Myslím že si preňho dosť dobrý príklad."povedala som milo.
"Som rád,že si to myslíš. Občas ma to tak trápi a snažím sa byť lepší a lepší."sklonil hlavu.
Pohladila som ho po pleci. "Neboj. Myslím si,že si to veľmi váži."
Usmial sa. Odrazu dovnútra vošiel brat,Dano a Tomáš celý natešený,že si zahrajú pingpong. No keď nás uvideli tak sa im zamrzli na tvári úsmevy.
"Ale sestrička...ty máš rande a ja o ničom neviem?"začal Ryan a predstavil sa Marekovi.
"Nemám rande."odpovedala som.
"Ale neklam..to mi nehovor že si s ním šla len tak kecať."
"No áno išla."odpovedala som.
Ryan sa zarazil. "Aj tak si myslím,že z tohoto niečo bude."rypol si.
Marek sa usmial a na Danovi bol vidieť hnev. Je hrozne majetnicky.
Potom už išli chalani hrať.
"Chceš ísť preč?"spýtal sa ma Marek.
"Nie nie veď si zahraj s nami."povedal Ryan. Marek teda súhlasil. Všetko prebehlo pohode až do kým nešiel Marek hrať s Danom. Dano hral proti nemu hrozne agresívne. Dával úplne šupy a občas to schytal aj Marek,ktorý napokon aj prehral.
"Dobre tak už viem s kým nabudúce nemám hrať "povedal pobavene Marek. Je veľmi milý a snaží sa byť stále pozitívny.
"Idem na wc,zachvilu prídem."povedal a odišiel. Hneď za ním išiel aj Ryan.
"Môžeš sa kludniť? Nič ti nespravil."povedala som hnusne Danovi.
Mykol plecom. "Nič zle som nespravil."
"Nie? Dvakrát dostal loptičkou do tváre. Má ju celú červenú."
"Ale ozaj Dano...čo ti sadlo na nos?"spýtal sa ho Tomáš.
"Nič,boha!"zahrešil. "Normálne som hral."
Potom prišli chalani a hrali ďalej. Na večer sme sa vrátili do izieb,no pred tým má ešte Marek objal a Dana skoro roztrhlo od nervov.