Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

37.KAPITOLA🍀

"Ryan,vážne si si s ňou začal?!"kričala som od zlosti. Nikola len našpúlila pery a pozorovala ma.
"Lea,tebe to môže byť jedno."odpovedal Ryan.
"Ale nie je! Prečo si mi to nepovedal? A ako dlho to s ňou ťaháš?!"
"Ty si mi tiež nepovedala o Danovi."mykol plecom.
Nadvihla som obočie. "Takže o toto tu ide?! Ty si sa mi chcel len pomstiť?!"
Nikola čakala čo povie Ryan,ale ten len mykol plecom.
"Si úbohý! Ale ak si myslíš že týmto ublížiš mne,tak sa mýliš,pretože ublížiš akurát tak sebe. Už ti nedá pokoj."
"Lea už drž hubu! Absolútne nikoho nezaujímaš! Od kedy si prišla mi len lezieš na nervy."pridala sa Nikola.
Zazrela som po nej. "Ty mne tiež. Si obyčajná štetka,takže mi láskavo nič nehovor!"ukázala som na ňu prstom.
"Ryan ty si ma ani neobrániš?!"zvýšila naňho hlas.
"Nebuď hysterická."odvetil. Ten jej zarazený pohľad stál zato. No následne nato mu vlepila facku a odišla preč.
"Ona sa sem trepala hodinu a pol len kvôli tomuto?"spýtala som sa ho.
"Mali sme si užiť...takto to nemalo skončiť."odpovedal a snažil sa odísť.
"Ona ti teraz nedá pokoj. Bude za tebou doliezať."dodala som.
Pokrútil hlavou. "To sa nestane."
"Ale áno stane...aj Danovi to robila."
Zastavil a otočil sa ku mne. "Ale ja nie som Dano,to si zapamätaj."a pokračoval v ceste domov. Mala som riadne nervy. Stále mi vyčíta to s tým Danom. Ale nikdy by ma nenapadlo,že zájde až takto ďaleko. Vážne s Nikolou?

SOBOTA
Dnes som išla na autobus za Danom. Išla som ho pozrieť na tréning. Keď mali prestávku tak si ku mne prisadol.
"No čo? Ako sa máš?"spýtala som sa ho.
Zhlboka sa nadýchol. "Rozprával som sa s..."
"Otcom."doplnila som.
Prikývol. "Povedal som mu,že len potrebujem čas aby som to všetko vstrebal."
"Dobre."šepla som. "Som rada že si s ním aspoň prehovoril."
"Po tréningu pôjdeš k nám?"spýtal sa ma.
"Áno. Ale už choď na ihrisko."ukázala som smerom k jeho hráčom ktorý čakali len naňho. Rozbehol sa teda tam a ja som ich znova sledovala. Po tréningu,keď sa išiel prezliecť som ho čakala vonku.
"Ty chodíš s Danom však?"ozval sa za mnou chalansky hlas. Bol to jeden jeho spoluhráč. Nebol mi až tak sympatický.
"Áno,prečo?"odvetila som.
"Ja som Oliver. A ty?"podal mi ruku tak som mu ju dala späť.
"Ja Lea."stále som nechápala čo chce. Asi sa chce len zoznámiť. Ale prečo začal tak debilne?
"Som prekvapený že dievča ako ty chodí s ním."
"Prečo? Ako myslíš že dievča ako ja?"
"Taká krásna,milá...a on taký hajzel."dodal s úsmevom a celú si ma prezrel.
"Takto o ňom nehovor."povedala som.
"Prepáč,dotkol som sa ťa?"zasmial sa.
"Je to môj frajer a nechcem aby si sa predo mnou takto o ňom vyjadroval."
Znova si ma premeral. "Dobre teda. Ale keď ťa podvedie tak ti poviem len ja som ti to hovoril."usmieval sa a odišiel. Debil! Čo si o sebe myslí?!
"Nepočúvaj ho,je to najväčší debil v našom tíme."začula som Tomášov hlas.
Stál medzi dverami šatni.
"Je nesympatický."zhodnotila som.
"Je to debil. Závidí,že Dano je kapitán tímu...rozhodovalo sa medzi Danom a týmto Oliverom. Všetci sme si vybrali Dana."priznal.
"To bolo správne rozhodnutie."uznala som.
Usmial sa. "To bolo."
"Už som hotový,môžme ísť?"spýtal sa Dano hneď ako vyšiel zo šatne.
"Áno."
"Pôjdem s vami."dodal Tomáš. "Mám to predsa po ceste."pridal sa teda k nám. Celú cestu sme sa o niečom bavili. No všimla som si,že Dano sleduje stále pohľady Tomáša.
"Aké máš rada filmy,Lea?"spýtal sa ma Tomáš.
"Romantiku."
Prekrútil očami. "To je strašné. Ja mám rád scifi."
"To zas moc nemám rada ja."usmiala som sa.
Pokrútil hlavou. "Je to pecka!"
"Tomáš mohol by si prestať?!"ozval sa naštvane Dano. Obaja sme naňho prekvapene pozreli.
"Prosím?"nechápal.
"Či môžeš prestať s tým zazeranim na Leu. Neviem čo máš proti nej,ale nič ti nespravila,tak prestaň zazerať. A prečo jej ideš vyvracať názor?!"
"Dano veď o nič nejde...len hovorím že nemám rád romantické a určite po nej nezazeram."povedal Tomáš nechápavo.
"Krútil si očami."obvinil ho.
"Dano nič sa nedeje,prestaň."vmiešala som sa do toho.
"Veď to vidím."
"Tak asi nevidíš dobre. Leu mám rád takže nemám na to dôvod!"obranil sa Tomáš.
"Tomáš ma pravdu...nezazera. Neviem čo si si to dal do hlavy. Dano nerieš to a poďme už k tebe."povedala som keď sme stáli pred jeho domom. No Dano stále zazeral na Tomáša. "Dano! Pozri sa na mňa!"
Pozrel sa.
"Poďme už k tebe. Nič sa nedeje."šepla som. Prikývol a išli sme teda dnu. Ešte som na Tomáša hodila ospravedlňujúci pohľad a vošla som dnu.
"Prečo si si ho obranila?"obvinil ma.
"Lebo si nemal pravdu. Všímala som si ako sa tvári a nič zlé nerobil. Skôr by si si mal niečo vyriešiť s Oliverom."
"Čo prečo?"
Povedala som mu to.
"To je taký debil. Nič mu never."
"Neverím,lebo Tomáš mi povedal že je debil a že ti len závidí...obranil si ťa. Je to dobrý chalan...a hlavne je to tvoj kamarát."
Sklonil hlavu. "Viem,prepáč. Len som celý nejaký nervózny z tej situácie čo sa stala s rodičmi."priznal. Objala som ho a snažila sa ho utešiť.
"To bude dobré."šepla som.