Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

13.KAPITOLA🍀

Išla som po škole teda s tým Marcelom von. Čakala som,že pôjdeme do kaviarne alebo niečo také milé,ale on ma vzal do baru. Teda skôr by som to nazvala krčma. Boli tam sami starí chlapi,ktorí mali pri sebe pivo alebo tvrdé a fajčili. Keď som to videla tak som sa zhrozila.
"Prečo sme nešli inam?"spýtala som sa.
"Mám to tu rád. Uvidíš že je to tu skvelé!"vyhlásil šťastne.
Sadli sme si,prišla čašníčka a vypýtal si Marcel pivo a mne Kofolu.
"Pozri aké je to tu útulné."poobzeral sa po krčme. Všetci chlapi po nás pozerali. Skôr po mne.
"Čo je tu útulné?"spýtala som sa.
Úsmev mu zmizol z tváre. "Veď toto všetko...no ale povedz mi moja...kedy pôjdeme ku mne?"žmurkol.
"Načo?"
"Ako načo? Veď vieš nie?"pozrel mi na prsia. To nemyslí vážne!
"Myslím že sa musíme najprv spoznať."
Hodil nad tým rukou. "No šak mi teda povedz čo robíš keď sa nudíš."
"Ehm...chodím von so psom,behám,cvičím alebo čítam. A ty?"
"No chodím von s kamošmi. Najradšej sem."odpovedal ale popri tomu pozeral na čašníčku,ktorá mala krátku sukňu.
Zhlboka som sa nadýchla. "Ešte chceš na ňu dlho pozerať? Alebo sa budeš venovať aj mne?!"spýtala som sa hnusne.
Zazrel po mne. "Čo sa ti zas nepáči?!"
"Všetko na dnešku s tebou sa mi nepáči."
"Kokos! Ty si dobrá krava,nič si nevážiš."povedal.
Postavila som sa. "Aká som ti ja krava?! To ako sa so mnou bavíš?!"
"Nebuď histericka!"zvreskol čím upútal pozornosť ľudí. "Sadni si a mlč!"povedal.
"Hej chlapče! Hentak sa s dámou nerozprávaj!"povedal jeden z chlapov.
Marcel po ňom zazrel. "Vy sa do toho nestarajte."
"Tak sa prestaň s ňou tak baviť. Slečna odíďte od neho,nezaslúžite si takého blbca!"povedal mi.
"Ďakujem. Máte pravdu."nechala som tam peniaze. "Dovidenia."povedala som a odišla na intrak. Na intraku som stretla Dana. Pozrel na mňa.
"Ahoj."povedal.
"Čau."
"Je ti niečo?"spýtal sa.
Pretrela som si čelo. "Nič. Čo by malo?"
"Bola si s ním vonku?"
"Hej."odpovedala som a išla do izby. Nemám naňho náladu. Na nikoho nemám.
UTOROK
Do školy som si dala znova obtiahnuté rifle a krátke tričko. Cítim sa s takýmto oblečením omnoho lepšie. Dodáva mi to väčšie sebavedomie.
V škole keď som na chodbe stretla Marcela,zastavil sa pri mne. Oprel ma o stenu a ukazovákom ma držal za bradu a pritom mi pozeral do očí.
"Včera si ma pekne strápnila. Myslíš že to nechám len tak?!"povedal hnusne.
"Ja teba?! To ty si sa strápnil!"
Chytil ma pod krk. "Dnes ťa čakám u seba doma! Vynahradíš mi to."
Treskla som mu po ruke. "Si úbohý!"a chcela som odísť,ale on ma zastavil.
"Neskončil som."
"Ale ona áno! Tak ju pusti lebo ti prerazim tvoju päsť cez tvoj zadok!"ozvalo sa za mnou. Otočila som sa. Samozrejme že Dano. Zas na mňa dáva pozor.
Marcel cúvol. "Čo spolu máte keď si ju tak strážiš?"spýtal sa ho.
Dano zvráštil obočie. "Nič. Len jej brat je môj kamarát."
Zasmial sa. "Už chápem. Veď ten Ryan je obyčajný šašo,nevie si ani seba obrániť."
Sotila som doňho. "Takto o mojom bratovi nehovor."zakričala som.
No Marcel sotil do mňa späť. Dano sa po ňom rozbehol a obaja skončili na zemi. Dano doňho dvakrát udrel päsťou a potom ma chytil za ruku a začal ťahať preč. Za rohom som sa mu vytrhla zo zovretia.
"Čo na mňa dávaš stále pozor?! Nie si moja pestúnka!"povedala som prísne.
"Čo sa ti nepáči? Ten chalan by ti nedal pokoj."
"Ale vyriešila by som si to sama."odpovedala som.
Zasmial sa. "Áno? Keď do teba sotil tak si skoro skončila na zemi."
"Nesmej sa."
"Inak čo? Sotíš aj do mňa?"smial sa.
Dala som mu facku. "Nepribližuj sa ku mne,Dano."
Zarazene na mňa pozeral,ale nechal ma odísť. Mrzí ma,že to medzi nami takto škrípe ale tak čo mám robiť? Ja sa mu prosiť nebudem.