Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

21.KAPITOLA🍀

Dnes ma zavolal Marek von a ja som súhlasila. Išli sme do mesta na menšiu prechádzku a potom sme si na chvíľu sadli v jednom podniku a dali si nejaký nápoj. 
"Tento víkend sa mi ozval otec."povedal Marek.
Vyvalila som naňho oči. "To fakt? A čo chcel?"
"Ako sa máme a či neprídeme pozrieť. Mama zhodnotila nech ideme tak tento víkend ideme so súrodencami."
"Tak daj mu šancu,možno to bude pohode."dodala som.
Mykol plecom. "Stále sa naňho hnevám."
"Je to stále tvoj otec."
Prikývol. "Viem,máš pravdu...som rád,že si tak rozumieme."povedala pohladil ma po stehne. Pozrela som mu do tváre. Je dosť zlatý a pekný.Katka má pravdu,mala by som mu dať šancu. Tento chlapec ma núti zabúdať na Dana. Vážne sa mu to darí. Vždy keď som s Marekom tak na Dana nejako zabudnem.Dano je chalan,ktorého by som hneď brala,je mi s ním hrozne dobre,viac než s Marekom,ale keď Dano nie je na vzťahy a ja vzťah potrebujem. Tvárim sa,že mi nevadí že spolu nechodíme,no občas mám túžbu po normálnom vzťahu,ale nechcem sa túliť s Danom,pretože sa bojím že sa viac naňho namotám. Som strašne náročná a divná,že? 
Marek ma hladil po stehne a ja som mu chytila ruku. Potom som si hlavu položila na jeho plece a jeho ruka ma objala okolo pásu. Cítila som sa naozaj príjemne. Potom som sa mu pozrela do očí a jeho pery sa blížili k tým mojím. Napokon sa aj dotkli.Bozkávali sme sa tam. Potom sme sa od seba pomaly odlepili a pozerali sa jeden druhému do očí. 
"To som asi nemal,či?"spýtal sa bojazlivo.
"Náhodou sa mi to dosť páčilo."priznala som. "Ešte môžme zopakovať."navrhla som s úsmevom a on to hneď spravil. Pobozkal ma. V tom som si uvedomila,že chcem Mareka. Ale s Danom to musím hneď zajtra ukončiť. Aj tak to s Danom nemá zmysel. Nikam by sme sa takto nedostali a ja vážne nechcem do konca svojho života len spávať s chalanom,ktorý ma ani nemiluje. 
"Takže,budeš so mnou chodiť?"spýtal sa ma.
"Budeš si ma rozmaznávať?"spýtala som sa ho s úsmevom na perách.
Zasmial sa. "Jasné,že áno...teba hej."
Objala som ho. "V tom prípade áno. Chcem byť tvoja frajerka."
Ťukol ma po nose. Chvíľu sme spolu boli a potom sme už išli na internát.

No a dnes je ten deň kedy mu to musím oznámiť. 
Stretla som sa s ním v škole na chodbe. Usmieval sa na mňa. Schmatla som ho za rukáv a potiahla za roh aby nás nikto nevidel. 
"Čo je?"spýtal sa pobavene. 
Tak a do týchto očí to mám povedať? "Dano musíme sa porozprávať."
"No počúvam...či dnes sa chceš stretnúť?"
Pokrútila som hlavou. "Nebudem ťa zdržiavať,ale..proste to musíme ukončiť."povedala som na rovinu.
Nechápavo nadvihol obočie. "Čože?"
"Mám frajera. Musíme prestať s týmto.Už viac nebudeme spolu spať."
"Akého frajera?! Odkedy?!"
"Mareka...od včera."
Zvraštil obočie. "Toho teploška?!"
"Nie je teplý!"
"Ale to kedy si stihla?!"
"Nerieš to,dobre?! Proste je koniec Dano...s tebou to aj tak nemalo cenu,pretože sme sa nikam neposúvali a mňa to takto nebaví."
"Sama si mi to navrhla."dodal.
"Ja viem...bola to chyba. Bude lepšie ak zostaneme kamarátmi."povedala som a odišla rýchlo do triedy.
Cez ďalšiu prestávku som stretla Mareka,hneď si ma objal a pobozkal. On sa ku mne aspoň prizná,nie ako Dano. Ľudia naokolo na nás prekvapene pozerali. Všimla som si medzi nimi aj Dana,ktorý len zazeral a odišiel radšej preč. 
"Prídem dnes za tebou do izby,dobre?"spýtal sa ma.
"Okej."
Odrazu sa pri nás objavil Ryan. "Takže vy dvaja spolu? Gratulujem,nech vám to vydrží."povedal natešene. Má ho rád.

Po škole k nám do izby naozaj Marek prišiel. Zvalili sme sa na moju posteľ a objímali sme sa tam. 
"Akí ste zlatí."rozplývali sa baby. Všetci štyria sme sa tam spolu rozprávali a smiali. Baby si s ním celkom rozumejú.
"Nie je to aj tak nejako narýchlo toto všetko? Že ste spolu začali chodiť."spýtala sa Andrea.
"Tak bolo to možno trošku skoro."priznala som.
"Podľa mňa nie. Trávili sme spolu celkom dosť času a rozumieme si. Dosť ma to k nej ťahalo."povedal a pobozkal ma na líce. 
Večer mi volala mama,vraj jej Ryan povedal,že mám chalana a má prísť niekedy k nám domov. Ryan vôbec nevie niečo udržať v tajnosti,že? Nevadí,aspoň to vedia a nemusím to hovoriť ja.