Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

31.KAPITOLA🍀

"Čo od teba chcela?"spýtala som sa Dana po škole. 
"Kto?"tváril sa že nevie.
"No kto asi? Nikola!"
Usmial sa. "To by si chcela vedieť,že?"
"No áno chcela..."
"Netráp sa tým,nič vážne."
Nadvihla som obočie. "Zase ťa zvádzala?"
"Zase? Prečo že zase?"
"Dano neštvi ma! Ona ťa chce a ty to vieš! Vie to celá škola."
Chytil ma za plecia. "Zlatko,ale mňa chce každá."vystrúhal lišiacky úsmev.
"Debil namyslený!"vyplazila som mu jazyk a on sa zasmial. "Normálne povedz čo chcela."
"Len že bola super párty a že by som to mal zopakovať,to je všetko."priznal.
Prekrížila som si ruky na hrudi. "Naozaj všetko?"
Prikývol. 
No ja som obočie nadvihla ešte viac.
Vzdychol. "Okej...tak ešte sa ma pýtala či som totálne slepý keď si začínam niečo s tebou."dodal.
"Ja som to vedela! Suka! A ty čo si jej nato povedal?"
"Len toľko,že nech sa do mňa láskavo nestará a že som sa skrátka do teba zamiloval."
Pohladila som ho po tvári. "Ty si zlatý."pobozkala som ho na pery.
"Ale chcem ti povedať,že dnes idem na bowling."oznámil. 
"Okej a s kým?"
"Ehm...no...s Tomášom,ďalšími dvomi kamošmi a idú dve baby,plus Nikola."
Nadvihla som obočie. "Prosím?! No nejdeš keď ide ona."
"O nič nejde predsa. Nejdem tam len s ňou."
"Tak ja pôjdem von s babami a Marekom okej?"
"Nie."
"Prečo?"provokatívne som sa spýtala.
Zamračil sa. "Je to tvoj bývalí a chcel ťa znásilniť."
"No a ty si s Nikolou spal a chce ťa."
Vzdychol. "Fajn! Tak nikam nejdem,budem celý večer s tebou."prehodnotil. Super! Znova mám to,čo som chcela. Celá ja.
Pobozkala som ho. "No vidíš,že to ide."
No v tom mu zazvonil telefón a dal to na reproduktor,čiže som to počula aj ja.
"No Dano,takže kedy sa vidíme?"spýtal sa ho chalan.
"Ja s vami nejdem."
"Čo? Prečo?!"
Pozrel na mňa. "Keď ide Nikola tak tam nejdem."
"Kámo,ale ona nejde. Ani tie dve baby nejdú,zrušili to,vraj nákupy."
Zasmial sa. "Jáj."pozrel nevinne na mňa. 
"Fajn tak choď."šepla som a on ma od šťastia pobozkal. 
"Tak dobre idem! O šiestej pred bowlingom."
"Okej,čauko."položil. 
"Ďakujem ti Lea."povedal a silno ma vyobjímal. 
Zasmiala som sa. "Nechcem aby si bol pod papučou."
"Tak to sa neboj,ja nebudem."
"Veď ty si poriadny chlap,že?"uťahovala som si z neho. 
"Ty ma neštvi."odpovedal. Zapozeral sa na mňa. Prstom mi prešiel po nose,ďalej po ústach a po krku. 
"Čo robíš?"spýtala som sa s úsmevom na perách. 
"Si nádherná."šepol a začal ma bozkávať na krku. 
"Ja viem že som."odpovedala som so smeichom. "Ale teraz choď už do svojej izby,lebo za hodinu máš byť pred bowlingom."dodala som.
Vzdychol. "No dobre. Tak ahoj."ešte raz mi dal pusu a odišiel preč. 

O 2 týždne neskôr:
SOBOTA
Celý čas sa Ryan so mnou nebavil. Keď som sa mu snažila nejako prihovoriť tak ma ignoroval. Naše spoločné obedy s rodičmi bývali kedysi ukecané,hlavne ja s Ryanom sme spolu stále kecali. No teraz ako sa so mnou nebaví tak vždy prevládala napätá situácia.
"Lea?"ozvalo sa medzi mojimi dverami. Ryan!
Prudko som sa postavila z postele. "Áno?"
"Chcem sa s tebou porozprávať."povedal.
"O čom?"
Sadol si na moju stoličku v roku izby. Zhlboka sa nadýchol a spustil: "Premýšľal som o tebe a Danovi. Máš pravdu. Teraz si šťastná a to je hlavné. Musíš si užívať túto chvíľu a nepozastavovať sa nad tým čo bolo alebo čo bude. Len ma vytočilo to,že som o tom nevedel. Vždy sme si predsa všetko hovorili a zrazu si mi toto zatajila,to bolo jediné,čo ma naozaj mrzelo.Pýtal som sa sám seba,čo som spravil zle keď si sa takto rozhodla. No potom som pochopil,že si sa len bála,lebo si vedela aký som mal názor na Dana...teda ako ja ho mám rád,je to super kamoš,len mi vždy vadilo ako zaobchádza s dievčatami a ja som nechcel aby ti nejako ublížil."povedal.
Prikývla som. "Presne,máš pravdu...presne to bol dôvod,prečo som ti to nepovedala aj keď som chcela. Sľubujem ti Ryan,že si dám na seba pozor,nemusíš sa báť ako to skončí,momentálne Danovi verím,všetko je v úplnom poriadku."uistila som ho aby sa nebál. 
"Dobre. Mám ťa rád,sestrička."povedal a objali sme sa. Konečne je všetko v pohode. Ryan je mi najbližší človek a som rada,že sme znova v pohode.