Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

10.KAPITOLA🍀

UTOROK
Dnes po škole sa Dano rozhodol,že pôjdeme spolu do mesta na aute. Keď sme prišli do centra tak sme sa tam najprv len prešli a potom sme si niekam sadli a objednali si jedlo. Počas jedenia sme prebrali spolu veľmi veľa tém,bolo mi s ním dobre. Potom sme išli naspäť do auta a išli smerom na internát. Potom sme zastavili pred internátom a ja som preliezla k nemu na sedačku a sadla som si naňho. Pozrela som sa mu do očí a následne som ho začala bozkávať. Jeho ruky dopadli na môj zadok a spolupracoval v bozkávaní. Potom sa pozrel cez okno von.
"Idú ľudia."povedal tak som z neho rýchlo zliezla. Zasmiali sme sa a išli sme dovnútra na intrak.
"Kde si bola?"pýta sa Andrea.
"Vonku."odpovedala som jednoducho. Je mi jasné,že niečo tušia.
"S kým? Veď sa tu bavíš len s nami...a s nimi."ukázala smerom na dvere. Myslela chalanov.
"Bola s Danom,čo sa čuduješ."dodala Katka.
Sklonila som hlavu.
"Povedz nám už pravdu. Čo s ním máš? Veď sme kamarátky."
Zhlboka som sa nadýchla. "Nikomu to ale nepoviete?"
Prisahali že nie.
"Tak fajn...sama neviem na čom sme keďže sme sa včera v spoločenskej bozkávali a dnes sme išli von spolu a v aute sme sa zas olizovali...a proste netuším čo medzi nami je. A ešte som mu sama povedala,že o tom pomlčíme."priznala som.
Nadvihli obočie.
"Ty kokos. Tak to ani ja neviem."priznala Katka a Andrea len prikývla.
"A spala si s ním?"spýtala sa Andrea.
"Ešte nie."
Katka nadvihla obočie. "Fu to je aké divné keď si predstavím že hovoríme o Danovi, ktorý s každou išiel hneď trtkať."
"Čo ti je na tom divné? Zamiloval sa."odpovedala Andrea. "A si to zrovna ty. Niečím si ho zaujala."
"Asi tým že som mu hneď nevbehla do postele ako niektoré."
Katka našpúlila pery. "Narážaš na mňa?!"
"Čo? Nie nie. Vôbec som si to neuvedomila,prepáč."
Prekrižila si ruky na hrudi.
Andrea jej treskla po rukách. "Zas sa neurážaj. Je tvoja chyba že si bola hneď z neho nadržaná a vbehla mu do postele. Znížila si sa ma úroveň Nikoly,gratulujem."zatlieskala jej pred tvárou.
Katka prekrútila očami.
STREDA
Dnes v škole ma stále pozoroval ten šprt Peťo. Na chodbe prišiel za mnou,oblizal si peru a prehrabol sa v tých mastných vlasoch.
"Ahoj kočka."povedal slizko a celú ma oprskal cez tie rovnatka.
"Ahoj Peter."odpovedala som a utrela si sliny z tváre.
"Ako sa mi máš?"
"Dobre sa mám."
"Ja sa mám tiež skvelo keby si sa pýtala."odpovedal.
Zazrela som po ňom. "Ale nepýtala som sa."
"Ja viem...nechceš prísť ku mne? Môžme sa spolu učiť."
"Nepovažuj ma za šprta! A nie neprídem."
"Škoda. Mohol som ti ukázať svoju zbierku diplomov z rôznych olympiád."žmurkol.
Prekrútila som očami. "Super. Si fakt šikovný."odpovedala som ironicky.
"To si o mne myslíš?"zakusol si do pery.
"Prosím daj mi pokoj Peťo."povedala som prísne.
"No dobre. Na dnes ťa nechám."povedal a capol ma po zadku. Všetci žiaci na chodbe spravili hlasné Uuu.Prudko som sa otočila,že mu niečo poviem,ale to už pred ním stál naštvaný Dano. Vyzerá pri ňom ako obor. Peťo taký malý,chudý,bez svalov a Dano vysoký a svalnatý.
"To čo bolo?!"spýtal sa ho naštvane.
"Čo?"spýtal sa Peťo bojazlivo.
Ukázal na mňa. "Chytil si ju za zadok! Tak ma tu neklam!!!"
"Nie neklamem. To by som...to by som si nedovolil."
"Počúvaj ja ti naozaj roztrieskam ksicht."zaťal päsť pred jeho tvárou. Rýchlo som vbehla medzi nich. "Dano stačí. Ďakujem že si ma obraňuješ,ale už ho nechaj. Je pred tebou bezmocný."povedala som.
Dano z neho nespúšťal oči.
"Danko,pozri sa na mňa."povedala som jemne. Pozrel sa mi do očí a hneď sa uvoľnil. Prikývol. "Máš pravdu. On mi za to nestojí."povedal. "Ale ešte raz sa jej dotkneš tak si ma neželaj."pohrozil,Peťo prikývol a utiekol preč.
Dano na mňa ešte raz pozrel a odišiel preč.