Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

38.KAPITOLA🍀

Rozhodla som sa,že u Dana prespím. Dano sa bol zatiaľ osprchovať a ja som musela ísť prichystať niečo pod zub. 
"Magda? Chcela by som nám niečo pripraviť pod zub,lebo Dano je hladný,ale išiel do sprchy. Mohla by ste mi povedať,ktoré potraviny z vašej kuchyne smiem použiť?"spýtala som sa jeho mami,ktorá sedela na gauči v obývačke. 
Usmiala sa milo. "Samozrejme,poď so mnou."nasledovala som ju až do kuchyne,kde začala vyťahovať dva taniere,poháre odrazu otvorila chladničku. "Nech sa páči,vyber si na čo máš chuť."povedala.
"No ja neviem...čo má rád Dano? Ja sa prispôsobím."
"Danko má rád všetko čo je tu."zasmiali sme sa. "Ale keď mu spravíš avokádovú nátierku tak ťa bude milovať ešte viac."podala mi avokádo a tavený syr. Spravila som to teda a išla s tým do izby,kde už sa pohyboval Dano v trenkách a s mokrou hlavou. 
"Hm čo si dobrého spravila?"pozrel do taniera. "Avokádová? To milujem."vlepil mi bozk na pery. "Bež do sprchy,počkám ťa."povedal a tak som sa šla umyť aj ja. Jeho mama mi požičala nejaké tielko a kraťasy. 
"Vyzeráš v tom dosť dobre."usmial sa. 
"Ďakujem...dúfam,že si mi to celé nezjedol."
"Nie,ani som sa toho nedotkol,čakám na teba predsa."
Sadla som si vedľa neho na posteľ,pustili sme film a začali jesť. 

Ráno nás čakali raňajky v jedálni,kde už bola jeho mama aj otec. Viliam čítal noviny a popritom pil kávu. 
"Dobré ráno."povedali sme naraz. 
"Prisadnite si a ponúknite sa."povedala Magda a ukázala na plný stôl jedla. 
"Takto to tu u vás vyzerá každý víkend?"šepla som Danovi.
Usmial sa. "Áno."
Nadvihla som obočie od prekvapenia a potom som si vzala sladké pečivo a džús. Boli to tie najlepšie raňajky aké som zažila. Hotové švédske stoly ako máte v hotely. 
"Lea,chcela by si ísť po škole študovať ďalej?"spýtal sa ma Viliam. 
"Áno chcela by som."odpovedala som.
"A kam?"
Usmiala som sa. "Na lekársku fakultu."a zatvárila som sa čo najviac múdro.
"Fíha. To znie dobre.Na čo by si sa chcela špecializovať?"
"Všeobecné lekárstvo."odpovedala som. 
"No náš Dano by chcel ísť do Brna za zverolekára."dodala Magda. 
Pozrela som prekvapene na Dana,ktorý sklonil hlavu. 
"To vážne?"spýtala som sa ho.
"Ty si o tom nevedela? Prečo si jej to nepovedal?"spýtala sa ho Magda.
"Pretože...chcel som tam ísť,ale keď som s ňou začal chodiť tak už nechcem."
"Prečo?"nechápala som.
Pozrel mi do očí. "Lebo chcem byť blízko teba. Nechcem bývať ďaleko od teba."
"Veď je to len Brno...ja budem v Bratislave,sú to nejaké dve hodiny od seba."
"Ale to sa budeme vidieť len cez víkendy."povedal.
Mykla som plecom. "No a? Veď to zvládneme. Aj tak keby si tu zostal a ja išla na výšku tak by som cez týždeň na teba nemala moc času,lekárstvo je ťažké štúdium."priznala som. 
"Lea má pravdu."uznal Viliam. 
"A hlavne...nemôžeš sa vzdať svojho sna len kvôli mne...nikto nevie čo bude...možno za pár rokov ani nebudeme spolu a potom a čo? Budeš si to vyčítať."
"Ty nechceš byť so mnou?"spýtal sa ma.
Prižmúrila som oči. "Čo? Jasné,že chcem,ale hovorím príklad...život je plný prekvapení,nikdy nevieš čo bude."
"Presne."uznala Magda. 
"Dano ak chceš byť veterinár,tak na tu školu choď a neber ohľad na mňa,prosím."povedala som.
Prikývol. "Fajn. Asi máš pravdu."
"A aj tak ideme do 4.ročníka až na budúci rok,takže máme čas premýšľať."dodala som. 

Domov ma odviezol Dano s tým,že rovno na mňa počkal kým sa zbalíme s Ryanom a pôjdeme všetci spolu na intrák.
"A učte sa!"prikázala mama keď nás odprevádzali.
Nasadli sme do auta a vyrazili. 
"Kde je Tomáš?"spýtal sa Ryan.
"Ide vlakom,príde až večer."povedal Dano. 
"Ako sa má Nikola?"spýtal sa Dano a pozrel na Ryana do spätného zrkadla.
"To už si mu stihla povedať?"zasyčal na mňa.
Mykla som plecom. "No a?"
"Prosím ťa Ryan,neblbni. Ona je otrasná,hovorím ti to z vlastnej skúsenosti."
"Ale šak ona už určite zabudla čo sa stalo. Ani si nespomenie,aby ma šla otravovať."
Dano sa zhlboka nadýchol. "Aby si sa nečudoval."
Hneď ako sme vystúpili z auta pred intrákom už čakala Nikola. Začala kývať keď nás uvidela.
"A je to tu."šepol mi Dano.
Nikola sa vybrala naším smerom.
"Ahoj Ryan,prišla som sem len kvôli tebe aby som ťa mohla privítať."povedala sladko.
Ryan sa na nás zmätene pozeral. Odrazu sa mu Nikola nalepila na pery a potom mu pozrela do očí: "Si tak sladký...pôjdeme teraz von? Počkám na teba,choď si kľudne vybaliť veci."hovorila strašne rýchlo.
"Prepáč Nikola,ale som hrozne unavený."zaklamal. 
"Tak ti spravím na izbe masáž?"
"Nemôžeš tam chodiť ak nie si ubytovaná.Choď radšej domov."
"Minule som bola."prižmúrila oči. 
Prekrútil očami. "Choď domov,chcem si pospať."odpovedal a išli sme dnu.
"Tak sa vidíme zajtra,zlato."zvolala a odišla ja ona. 
"Môžete mi to povedať."povedal Ryan. 
S Danom sme sa na seba pobavene usmiali a potom sme povedali naraz: "My sme ti to hovorili."a zasmiali sme sa.