Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

26.KAPITOLA🍀

"Lea odpusť mi to. Strašne mi na tebe záleží. Nikdy som nestretol dievča ako si ty. To čo som spravil bola chyba. Len mi neprišlo fér,že s ním si spala a so mnou nie."povedal Marek. "Ale ver mi že by som ti nikdy nechcel ublížiť."
Sklonila som hlavu. "Myslíš to vážne?"
"Jasné že áno. Si pre mňa všetko."
"Never mu!"ozvala sa odrazu Andrea,ktorá stála opretá o skrinky a sledovala nás. "Keby mu na tebe záleží tak moc tak by to na teba nikdy neskúsil. Trepe blbosti."dodala.
"Ty sa do toho nepleť!"zvýšil na ňu hlas Marek.
"Nezvyšuj na ňu hlas."vyzvala som ho.
"Tak nech nás nechá."
"Mne na nej záleží,takže ju tu s tebou určite nenechám samú! A ako môžeš ísť ešte za ňou keď vieš ako ťa doriadil Dano...a spraví to znova keď vás takto uvidí."dodala Andrea a ja som prikývla.
"Lea..."pristúpil ku mne bližšie a chytil mi ruky. "Ľúbim ťa. A spomeň si ako nám bolo dobre. Chceš veriť radšej jej? Veď ona ti stále len riadi život."
"Ja ju len chránim pred debilmi ako si ty"dodala naštvane.
Zhlboka sa nadýchol. "Môžeš byť chvíľu ticho?!"
Vytrhla som si ruky z jeho zovretia a uprene sa naňho pozrela. "Daj mi pokoj! Ani sa nevieš chovať dobre k mojim kamarátkam."odpovedala som.
Zarazene na mňa pozrel. "Okej! Ako chceš! Tak počúvaj ju,buď s Danom a potom to oľutuješ,lebo ťa bude podvádzať na každom kroku! Bodaj by to tak bolo!"
"Ty mi tak nič nepraješ! Už len toto je znak,že si klamal."povedala som hnusne a odišla s Andreou preč. "Dik."
"Nemáš za čo."usmiala sa na mňa.
"Tak čo dnes podnikneme?"spýtala som sa jej.
"Dnes? Nooo...dnes by si si mohla ísť na také rande s Danom."navrhla.
"Nie nie...je to moc skoro."povedala som.

Po škole však za mnou na izbu prišiel Dano.
"Nejdeš so mnou do posilky?"spýtal sa.
"Jasné že idem."
O hodinku sme aj išli. Začala som si cvičiť svoje cviky na zadok. Keď som mala moc veľkú váhu tak mi pomohol. "Fuj ale je tu teplo."povedal a dal si dolu tričko. Potom keď bol zadychany tak si sadol na lavičku a pozoroval ma pri cvičení.
"Čo sa tak pozeráš?"spýtala som sa ho s úsmevom na perách.
Usmial sa. "Ale nič. Ide ti to."
"Len to?"prestala som cvičiť a pristúpila k nemu.
"Čakáš pochvalu že?"usmieval sa.
"Tak hodilo by sa."pristúpila som k nemu ešte bližšie, omotala si ruky okolo jeho krku a pozerala sa mu do očí. Jednou rukou mi chytil zadok a pritiahol si ma k sebe bližšie.
"Máš skvelú postavu,ale ja mám lepšiu."sepol.
Zasmiala som sa. "Ani omylom."
Capol ma po zadku. "Ale áno."
"Daniel."smiala som sa.
"No dobre ty máš najlepšiu."priznal.
Sklonila som sa k nemu tvárou. Celého som si ho prezrela. Ústami som sa priblížila k jeho.  Jeho ruky si ma pritlačili k sebe bližšie.
"Pobozkaj ma už."šepol. Usmiala som sa.
"Ešte si musíš počkať."odpovedala som s úsmevom,odtiahla sa od neho a išla znova cvičiť. On s úsmevom zostal sedieť na lavičke.
"Hah."vydal zo seba. "Ty vieš ako na mňa."dodal.
Po docvičení sme sa vrátili na internát.
"No ako bolo?"spýtala sa ma Katka.
"Fajn."odpovedala som. "Bože mne je tak s ním dobre."zvolala som.
Baby sa zasmiali.
"Už sa dajte dokopy."povedala Andrea.
"Nie je to také ľahké."odpovedala som.
Mykla plecom. "Ako myslíš."
Chcem byť s ním. Chcem. Ale bojím sa že sa znova sklamem.