Tajomstvo na internáte[DOKONČENÉ]

33.KAPITOLA🍀

PIATOK
Katka naozaj chodí s Tomášom,ale vraj to nechcela moc hovoriť,lebo sa bála sklamania. No a dnes idú naši rodičia so mnou k Danovi. Ideme sa rodinkovať. Dúfam,že si naši rodičia budú rozumieť.
Dano hneď ako nás priviezol domov tak išiel rýchlo k sebe domov,aby pomohol rodičom s prípravou jedla.
"Som vystresovaná."povedala mama.
Pozrela som na ňu ako si zapínala náhrdelník. "Z čoho? To skôr ja by som mala byť."
"Čo ak sa im nebudeme pozdávať? Pozri ako vyzerám...mám potetované ruky,čo ak si budú myslieť,že som feťáčka?"
Zasmiali sme sa všetci traja okrem mami,ktorá to myslela vážne. Pristúpila som k nej a chytila ju za rameno. "Neboj mami...budete sa im obaja páčiť."
"Povedala si mi,že sú to boháči. Možno budú na nás pozerať povýšenecky."
Prekrútila som očami. "Maminka ale my máme tiež veľa peňazí."pripomenula som.
"Hm,pravda."uznala. "Aj tak som v strese."
"To ja musím byť,ja som jeho frajerka,nie ty. Čo ak sa im nebudem páčiť?"
Pohladila ma po líci. "Pamätám si ako som išla k Lukášovým rodičom prvýkrát. Nemali ma najprv vôbec radi. Oni boli boháči a pozerali na mňa s tým,že ja som nič. Preto som z toho v strese,lebo nechcem aby si zažila to isté čo ja."priznala.
"Babka a dedko ťa nemali radi?"neverila som čo počujem.
Prikývla. "Veď jej povedz Lukáš."vyzvala mama otca.
"Mama má pravdu. Naši ju moc nemuseli,lebo stále mali radi moju bývalú frajerku,o ktorej našťastie zistili neskôr,že je sviňa a že tvoja mama je dobrá."
"Zaujímavé. To ste mi nikdy nepovedali."
"Nepýtala si sa."odpovedala mama.
"Vážne musím ísť aj ja?"spýtal sa znechutene Ryan.
"No áno musíš!"prikázala mama.
Ryan prekrútil očami. Urobili sme posledné úpravy a už sme vyrazili k Danovi. Keď sme boli pred ich domom a čakali sme pred veľkou bránou,za ktorou bola obrovská záhrada tak mama znervóznela.
"Panebože,vyzerá to tu úžasne,som v strese."povedala.
Odrazu sa len brána otvorila a otec na aute vošiel dnu. Zaparkovali sme vedľa ich drahé autá a pomaly sme vystúpili. Oni už nás čakali medzi dverami. Blížili sme sa k ním.
"Vitajte u nás!"povedal jeho otec.
S Danom sme sa pobozkali na uvítanie.
"Ja som Viliam a toto moja žena Magda."dodal. Naši sa s nimi išli predstaviť no v tom jeho mama Magda povedala:
"Klaudia? Si to ty?"
Mama na ňu lepšie pozrela. "Magdi,ahoj."s úsmevom sa objali.
"My dve sme sa už tak dlho nevideli."
"Vy dve sa poznáte?"prekvapilo ma to. 
"Áno,áno...poďte ďalej,tam vám to povieme."pozvala nás do jedálne,kde sme si posadali. Samozrejme,že som sedela vedľa Dana. Zatiaľ nám tam nosila jedna slúžka jedlo.
"Dano vy máte slúžku?"spýtal sa šeptom Ryan.
"Hej,každý utorok,piatok a nedeľu chodí upratovať a za toto je ešte viac platená."odpovedal a celý čas ma držal za ruku. 
"No a ako ste sa spoznali?"spýtala som sa.
"Keď sme mali tak 16 a Klaudia,teda tvoja mama chodila s tým...ehm Tiborom,tak on ju vzal raz k nášmu spoločnému kamarátovi,kde bola párty a tam sme sa dali nejako do reči a odvtedy sme dobré kamošky. Teda bývali sme kamarátky až do kým nešiel on do basy.Potom sme sa strašne dlho nevideli."zosmutnela. "Ale osud nás znova spojil."
"To áno,minule som na teba tak myslela,že čo asi robíš a ako sa máš...a ako tak pozerám tak sa máš skvelo!"uznala mama.
"Mám sa moc super.A ty čo? Manžel poslúcha?"pozrela na otca.
Ďalej som ich rozhovor nepočúvala a venovala som sa Danovi a bratovi,pretože otec bol zažratý do debaty s Vilom. Po dojedení rodičia išli do obývačky a ja som my s Danom a Ryanom sme išli do jeho izby. 
"Som rada,že si naši rodičia sadli."povedala som. 
"Decká!!! Poďte dolu!"ozval sa mamin hlas. Vyšli sme teda z izby. 
"Čo mami?"spýtala som sa.
"Poďte dolu,ideme domov."odpovedala.
S Ryanom sme si vymenili pohľady. Zliezli sme teda dolu,naši sa už obúvali. Mama vyzerala vydesene. Čo sa stalo?
"Prečo už ideme?"nechápala som.
"Veď nemusíte sa ponáhľať."povedal Viliam,ale mama pokrútila hlavou. Obuli sme sa teda,rozlúčili a išli do auta. 
"Vysvetlíš mi,prečo tak skoro ideme?"spýtala som sa jej podráždeným tónom.
Mama bola ticho. 
"Mama,Lea sa ťa niečo pýtala. Mysleli sme si,že si máte veľa toho povedať. Tak prečo sme museli? Oci ty vieš niečo?"
Pozrel na nás do spätného zrkadielka. "No oni dve sa o niečom bavili a...a mama zostala taká zarazená a o 5 minút sa postavila,že ideme preč."vysvetlil.
Celú cestu sme boli ticho. Čo sa asi tak stalo? 
Keď sme prišli domov tak mama si to namierila do spálne.
"Mama o čom ste sa bavili?"spýtala som sa jej.
"S tým chalanom sa viac nebudeš stretávať!"prikázala. 
Otec s bratom na ňu nechápavo pozreli. "Prosím?!"zvýšila som hlas.
"Nechcem o ňom už počuť,rozumieš?"
"Nie nerozumiem! Vysvetli mi to!"
"Lea,proste sa s ním už nebudeš stretávať a hotovo!!!"skríkla. 
"Žiadne hotovo! Nemôžeš mi zakázať sa s ním stretávať! Ty si ešte sama chcela aby sme boli spolu,s jeho rodičmi ste si rozumeli,takže kde je doprdele problém?!"kričala som. 
Ukázala na mňa prstom. "Nekrič po mne a nenadávaj! Povedala som,že s ním končíš a tak to bude!!!"otočila sa,že pôjde do spálne,no ja som ju chytila za plece.
"Nedám ti pokoj do kým mi to nepovieš!"